Predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický pred pár dňami naznačoval, že zákonodarca budúci rok salámovou metódou zamkne obchody najskôr počas ďalších vybraných sviatkov (popri takmer celých štyroch dňoch v súčasnosti) a potom pravdepodobne aj počas všetkých nedieľ. V rámci následnej diskusie v poslaneckom klube Smeru síce návrh väčšinovú podporu nezískal, ale ako po diskusii povedal Podmanický, Smer chce ľuďom pomôcť aj prostredníctvom obmedzenia predaja vo sviatky, a tak návrh ako taký strana ešte definitívne neodmietla. S podporou poslancov Smeru rátal aj Igor Matovič pri podávaní „kompromisných“ návrhov.
Nedeľňajšie rodinné nákupy nevyužívam (s výnimkou nákupu potravín, keď niečo chýba do varenia). Do nepotravinárskych predajní ako rodina nechodíme nie preto, že by sme takúto potrebu nemali (počas týždňa je málo takých chvíľ, keď máme s manželkou voľno v rovnakom čase), ale pre tlačenice v bratislavských obchodných centrách.
Práve tlačenice však hovoria o zaujímavosti nedeľňajších nákupov pre verejnosť. Napríklad v predajnej sieti Tesco dosahujú v nedeľu tretí najvyšší obrat v týždni!
Kto teda sú tí ľudia, ktorým treba pomáhať zákazom nedeľňajšieho predaja?
Kupujúci to nie sú, majitelia obchodov takisto nie. Časť iniciátorov zákazu nedeľňajšieho predaja hovorí, že im ide o predavačky – vraj nech si aj ony užijú voľnú nedeľu. V skutočnosti však o spomínané ženy vôbec nejde. Ak by išlo o ne, vec by sa dala vyriešiť jednoduchšie, nie trestať všetkých zákazom. Napríklad podmieniť otvorenie obchodu počas sviatkov dobrovoľnosťou nástupu predavačiek do práce alebo iným spôsobom usmerniť majiteľov obchodov, aby motivovali zamestnancov. Dať „obetiam“ práva, a nie kolektívne trestať celý národ. Trebárs podľa vyjadrenia Zuzany Lošákovej, manažérky komunikácie v Tesco Stores SR, a. s., firma platí zamestnancom za prácu počas sviatkov až stopercentný príplatok a ľudia majú o služby v tieto dni veľký záujem. Alebo – z opačného brehu – prečo zakazovať nedeľňajší predaj povedzme v dedinských potravinách, kde často stoja za pultom majitelia a kde vykonštruované alibi, že ide o ochranu námezdných pracovníkov, pôsobí úplne od veci? Ba prečo zosilnel tlak na zatvorenie predajní v nedeľu v čase sľubného nástupu samoobslužných pokladníc?
Jediným skutočne boľavým miestom nedeľného predaja je, že sú ľudia, ktorí nepoznajú mieru a potulujú sa po obchodných zariadeniach celý víkend. Aj s deťmi (nehovoriac o zafajčených priestoroch v obchodných centrách, čo zase zákonodarcom až tak veľmi neprekáža). Myslia si však poslanci, že týchto ľudí zákazom nedeľného predaja donútia prechádzať sa po lese?
Štát má na zachovaní „obchodnej“ nedele veľký záujem. V hre je spokojnosť väčšiny občanov, vytváranie pracovných miest, vyššie dane… Naopak, štát nemá ani najmenší dôvod obmedzovať prácu počas sviatkov.
Ak však neexistuje racionálne vysvetlenie pre štátny zásah do súčasného systému predaja, ba štát by zákazom obmedzil slobodu občanov, odbúral pracovné miesta a poslal svojich občanov nakupovať za hranice, teda v konečnom dôsledku by išiel sám proti sebe, musí tu byť nejaký iný motív. Ako obyčajne, za úsilím je ideologický motív „neideologického“ štátu.
Poslanec Matovič odhalil, o čo ide. „Je to veľmi rozumný kompromis medzi liberálmi a konzervatívcami,“ povedal v súvislosti s návrhom presadiť do Zákonníka práce zákaz práce v nedeľu počas rannej smeny do 14. hodiny. „Ak sa liberál o 10. hodine zobudí, navarí si obed a veľmi v pohode a bez najmenších problémov počká do 14. hodiny. Potom môže ísť nakupovať. Ak sa konzervatívec, alebo teda kresťan, zobudí v nedeľu ráno a ide do kostola aj s celou svojou rodinou, obed zje aj s celou svojou rodinou a poobede možno matka z tejto rodiny pôjde za pokladňu,“ dodal.
V pozadí zákazu nedeľného predaja (ako v posledných rokoch v pozadí hádam všetkých pokusov čosi zakázať) je kresťanská ideológia. V duchu učenia zakladateľa kresťanstva Pavla z Tarzu, ktorý antický ideál demokracie a slobody nahradil príkazmi a zákazmi.
Potvrdilo to aj parlamentné vystúpenie poslanca KDH Júliusa Brocku. Inak uvedená informácia o nedeli ako priemerne treťom najúspešnejšom dni týždňa v Tescu asi najlepšie vyvracia tvrdenie Brocku, že ľudia proti návrhom klerikálnych poslancov naprieč politickým spektrom neprotestujú preto, lebo väčšina ich súhlasí so zákazom nedeľného predaja.
Znova sa opakuje starý príbeh. Tentoraz v podobe grotesky. Múdry zákonodarca kedysi dávno vymyslel, že každý pracujúci človek by mal mať jeden deň v týždni voľný. Bolo jedno, ktorý deň to bude. Stanoviť deň D mali za úlohu ideológovia. Židia, Ježiš Nazaretský, Pavol z Tarzu i úplne prví kresťania sa rozhodli, že to bude v sobotu a v tomto duchu utvárali ideológiu (pozri knihy Starého i Nového zákona). Vyznávači boha slnka v cisárskom Ríme s tým však nesúhlasili a za sviatočný deň ustanovili nedeľu. Kresťanskí biskupi zrazili opätky a učenie postupne prispôsobili cisárskej vôli.
Tak ako diktátorský Rím donútil kresťanov v nedeľu vlastne oslavovať boha slnka, tak dnes ich potomkovia chcú k tomu prinútiť všetkých.
V 21. storočí je namieste chrániť slabých, ale nie nezmyselnými zákazmi. Vítanejšie by bolo motivovať, umne zlaďovať i protichodné záujmy.
