Jozef Karika ukončil štúdium filozofie a histórie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici diplomovou prácou na zaujímavú tému Fenomén mágie v 20. storočí. Na širšiu literárnu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Dosiaľ mu vyšlo sedem kníh v slovenčine, češtine a angličtine. Svojimi textami prispel do viacerých knižných publikácií a antológií. Vo vydavateľstve Ikar mu v tomto roku vyšiel román V tieni mafie, ktorý sa ihneď zaradil medzi najpredávanejšie slovenské bestsellery – za prvé mesiace sa predalo vyše desaťtisíc výtlačkov. Okrem toho publikoval knihy Mágia peňazí, K.P.M.P.Z., Zóny tieňa, či Brány meonu. V USA mu vyšla zbierka esejí pod názvom Liber 767. Publikoval tiež v niekoľkých amerických antológiách. Je nositeľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších publicistických i literárnych ocenení. Pracoval ako historik, neskôr ako televízny redaktor. V súčasnosti pôsobí v miestnej samospráve v Ružomberku.
S autorom románu V tieni mafie Jozefom Karikom sa zhováral Miroslav Janek
Čo bolo prvotným impulzom, že ste sa pustili do takejto háklivej témy mafie na Slovensku? Prišli ste už vari vo svojom občianskom živote alebo pracovnom pôsobení do kontaktu s nejakým reálnym predstaviteľom slovenskej mafie?
Domnievam sa, že do priameho, či nepriameho kontaktu s mafiou sa dostal každý, kto žil posledných dvadsať rokov na Slovensku. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia tu napríklad existujú dôvodné podozrenia na prepojenie podsvetia s najvyššími predstaviteľmi štátu. Človek by asi musel byť slepý, keby nevidel, ako na Slovensku rozličné prepojenia politiky a „šedej zóny“ fungujú. Aj na základe toho Peter Štarch, jedna z postáv môjho románu, tvrdí, že náš štát je len legitimizovanou vládou mafie a že na Slovensku je v mafii každý, kto platí dane – pomáha ju tým totiž financovať. To sú, samozrejme, dosť extrémne názory, no mňa napríklad fungovanie našej krajiny za posledné roky nepresvedčilo, že na nich nie je aspoň zrnko pravdy.
Ako táto téma súvisí s vaším pôsobením v administratíve mesta Ružomberok. Naozaj, akú úradnícku pozíciu v hierarchii mesta zaujímate?
Nijako. Pracujem ako vedúci oddelenia marketingu a cestovného ruchu.
No a keď ste sa už rozhodli spracovať tému mafie, bolo to pred či po informácii, že o tom pripravuje knihu aj predseda slovenského PEN-clubu Gustáv Murín? Aký bol váš ďalší postup. Kde ste začali zbierať materiály, s kým ste sa začali stretávať?
Nerozhodol som sa spracovať tému mafie. Rozhodol som sa napísať román o tom, čím žila moja generácia posledných dvadsať rokov, čo ju formovalo, aký spoločenský stav zdedila a čo si s tým všetkým počala. V širšom zábere je to román o stave našej spoločnosti. Mafia, podsvetie, či korupcia sú len sekundárnymi prejavmi tohto stavu. Knihy Gustáva Murína sú kompilácie novinových článkov o podsvetí. Moja kniha je román. Sú to odlišné kategórie. Jediným spoločným menovateľom je zameranie na tienistú sféru našej minulosti i prítomnosti. Jej spracovanie si však vyžiada ešte množstvo publikácií od veľa autorov. V tomto ohľade ma potešil napríklad román Jána Hargaša. Je pre mňa prísľubom toho, že aj najmladšia spisovateľská generácia začína túto oblasť spracovávať. Dúfam, že v tom bude pokračovať napriek kritike. Kiež by som v danom veku písal tak dobre…
V čom vidíte svoj originálny, neopakovateľný prístup k danej téme?
Konkrétny dej i postavy románu sú vymyslené. Ale jednotlivé príhody, zápletky, epizódy aj ľudské osudy vychádzajú zo skutočných príbehov mojich rovesníkov, priateľov, známych i mňa samého. V tomto zmysle je to autentická a necenzurovaná výpoveď o živote na Slovensku posledných dvadsať rokov. Vzhľadom na to, o akú dôležitú oblasť našich životov ide, sa však domnievam, že autorov, ktorí by jej venovali svoju literárnu pozornosť, je u nás ešte stále žalostne málo. Okrem toho po sebe ešte aj niektorí z toho mála prskajú a uzurpujú si akési pochybné statusy tých, čo o mafii písali prví. Nad tým sa dá len pokrútiť hlavou a poťukať si na čelo. Mali by sme sa tešiť, že tento tieň našej minulosti začína byť spoločensky spracovávaný, a nie sa medzi sebou hrýzť, biť sa o výhradné právo písať o nejakej téme. Ak už má niekomu patriť uznanie, tak sú to predovšetkým čestní policajti, ale aj investigatívni žurnalisti, čo s týmto svinstvom prichádzajú do priameho styku. To sú ľudia, ktorí naozaj nastavujú krky.
Cítili ste už dávnejšie vzťah k danej téme? Kedy ste sa prvý raz stretli s termínom mafia, ale najmä s jeho obsahom?
V stredoškolských rokoch som čítal Krstného otca od Maria Puza. Niektoré scény a odkazy môjho románu sú poctou tomuto dielu. Neskôr to boli filmy ako Zjazvená tvár, Kasíno, Mafiáni, Príbeh z Bronxu, jednoducho klasika. Páčili sa mi tiež seriály Brigáda a Sopranovci. Tie ma pri písaní knihy dosť inšpirovali.
Konzultovali ste pri písaní knihy s reálnymi mafiánmi ako aj s tými, čo majú v pracovnej povinnosti stíhať a trestať príslušníkov tohto kriminálneho neformálneho zoskupenia? Aké boli vaše dojmy z týchto stretnutí?
Konzultácie, žiaľ, neboli potrebné. Považujem sa za slušného človeka, nestretávam sa so žiadnymi kriminálnikmi, od skončenia štúdia poctivo pracujem. O tému mafie som sa nikdy špeciálne nezaujímal. Napriek tomu viem o nej toľko, že o nej dokážem napísať knihu. A viac než desaťtisíc čitateľov, verím, že v prevažnej miere taktiež slušných ľudí, presne vie, o čom tá kniha je, rozumie jej, stotožní sa s tým, čo je v nej napísané. Ako je to možné? Jedinou odpoveďou je, že v našej každodennosti si ani neuvedomujeme, v akej skorumpovanej a od koreňov skazenej spoločnosti vlastne žijeme. Práve preto je dôležité z času na čas z tejto každodennosti vystúpiť a pozrieť sa na našu realitu z nadhľadu, trebárs pomocou románu. Zdesenie a otras, aký po prečítaní mojej knihy veľa ľudí zažilo, je pre mňa zadosťučinením, že som veci popísal dostatočne pravdivo. Obávam sa však, že skutočnosť je predsalen ešte horšia.
Je Slovensko dostatočne pripravené a vyzbrojené na boj s domácou i medzinárodnou mafiou? Čo nám k efektívnemu pôsobeniu v tomto smere chýba?
Netuším, nie som expert na mafiu, ani som sa do tejto pozície nikdy nepasoval. Keď sa však pozriete napríklad na stav nášho súdnictva, možno to celé vyznie ako absurdná otázka.
Kontaktujú sa naši antimafiánski experti aj s bojovníkmi proti mafii v jej rodnej krajine v Taliansku?
Táto otázka by taktiež mala byť smerovaná na nich, nie na mňa. Ja som len napísal knihu o tom, čím na Slovensku žijeme. Ako prijalo vaše rodinné a pracovné okolie výsledok vašej práce po vyjdení knihy? Veľmi pozitívne. Čakal som oveľa horšie prijatie. Prekvapilo ma, koľko ľudí porozumelo odkazu knihy a pochopilo, že mi v nej prvotne nešlo o opisy násilia, porna, či mafiánskych praktík. Vo svojej podstate je to kniha o hodnotách a o tom, čo sa s nimi na Slovensku deje.
Niekde ste vyjadrili určité obavy, že sa obávate možnej pomsty slovenskej mafie za to, že ste odhalili jej pozadie. Skutočne ste boli prvým, kto na určité utajené postupy vo svojej literárnej práci poukázal a zachytil ich?
Pred vydaním knihy som obdržal isté „priateľské upozornenia“, nech nerobím hlúposti a píšem o niečom inom. Nemám k tomu čo dodať. Mne však nešlo o odtajňovanie konkrétnych záležitostí, preberanie konkrétnych ľudí a podobne. Je to román. Nepríjemný je najmä pre ľudí, ktorí nemajú čisté svedomie a majú tendenciu spoznávať sa v rôznych postavách a situáciách. Ak sa však nejaký politik, či zbohatlík spozná v postave gangstra, nie je to môj problém.
Ako súvisí táto téma s vaším pracovným zaradením? Čomu sa konkrétne pri „spravovaní vecí verejných“ v samosprávnom mechanizme venujete a aké výsledky dosahujete vo svojej činnosti?
Ako som už povedal, táto téma s mojou prácou nijako nesúvisí. Vediem oddelenie marketingu a cestovného ruchu, zároveň pracujem ako tlačový referent a hovorca mesta. Pri tejto práci sa stretávam s problémami samospráv po celom Slovensku. V knihe som popísal niektoré z nich, pričom som sa snažil pomenovať najmä tie spoločné. Zdá sa, že tento zámer sa podaril, pretože mi prichádzajú ohlasy z rozličných slovenských miest. Čitatelia sa ma v nich pýtajú, či som bol na exkurzií práve v ich meste, keď som tak presne popísal, s čím zápolia. Postavy aj korupčné postupy v knihe sú teda skôr akýmisi archetypmi než konkrétnymi prípadmi z akejkoľvek samosprávy.
Čím vaša kniha odlišuje od ostatných literárnych diel tohto typu či už domácej alebo zahraničnej proveniencie?
Pokiaľ mi je známe, román tohto typu ešte na Slovensku nevyšiel. Samozrejme, tému podsvetia už beletristicky vynikajúco spracoval napríklad Pišťanek, Dán, či Doktorov. Žánrovo to však boli viac či menej odlišné záležitosti. Či je román niečím výnimočný po literárnej stránke, to musia posúdiť čitatelia.
Čo spôsobuje čitateľský záujem o diela tohto typu? Majú radi ľudia vzrušenie alebo dotyk s čímsi tajomným? Dá sa to porovnať, povedzme, s veľkým preháňaním, so záujmom napríklad o kabalu či iné tajné orientálne učenia alebo sekty, ktoré pôsobiace aj u nás?
Z reakcií na knihu, ktoré dostávam, vyplýva, že motivácia čitateľov je rôzna. Niekoho zaujíma fungovanie mafie, iného spoločenský aspekt, ďalšieho priťahujú opisy násilných scén, či nakrúcania pornografie. Mnohých čitateľov zaujíma jednoducho príbeh, vzťahy a osudy postáv. Porovnať to so záujmom o kabalu je však nad rámcom mojich schopností.
Plánujete pokračovať v tejto tematike jej ďalším rozvíjaním, alebo máte v pláne iné témy, začieranie do iných oblastí?
Momentálne dokončujem román V tieni mafie 2. Hlavný hrdina sa tu dostane do vysokej politiky a stretne sa s rovnocennými protivníkmi v konfrontácii, oproti ktorej bola prvá časť iba rozcvička. Neviem však v tejto chvíli povedať, či a kedy kniha vyjde.
