Jobbik na rande neprišiel

Diplomati v paláci Veľký Trianon vo Versailles pred deväťdesiatimi rokmi ešte netušili, ako dobre robia, že zmluvu o južných hraniciach Československa podpisujú práve 4. júna. O to lepšie to dnes vedia národniari. Svoju vďaku (aj) za vhodné načasovanie dokonca vytesali do kameňa. Pamätná tabuľa sa od minulého štvrtka skvie na historickej budove bratislavskej Hlavnej pošty. O deň neskôr, na výročie Trianonu odhalil Ján Slota na komárňanskom moste pamätný pylón. Na moste cez Dunaj, ktorý spája Komárno a Komárom. Paradoxne tak pribudol pomník zmluvy, ktorá mestá od seba definitívne oddelila. Napokon, uprednostnenie rozdeľovania pred spájaním je pre politiku SNS charakteristické. Pylón vďačných Slovákov na pamiatku Trianonskej zmluvy je sám o sebe bohumilý vlastenecký počin. No ak stojí na dohľad od maďarskej štátnej hranice a denne okolo neho prúdia stovky áut so štátnou značkou HU, je to aj provokácia. A najmä o provokáciu SNS išlo. Akurát, že sa nevydarila celkom podľa jej plánov. Očakávaná konfrontácia s maďarskými nacionalistami sa nekonala. Odhalenie pomníka malo pokojný priebeh obyčajného predvolebného agitačného stretnutia. Členovia a sympatizanti Jobbiku, Hnutia 64 žúp či znovuzrodenej Maďarskej národnej gardy na rande neprišli. Revizionistické protesty si „odkrútili“ v Budapešti pred slovenským veľvyslanectvom, v Bruseli a takpovediac na mieste činu, vo francúzskom Versailles. V Komárne síce prebiehala konferencia revizionistov spojená s koncertom nacionalistických hudobných skupín, konala sa však oddelene od udalostí na moste. Asistovať slotovcom v predvolebnej kampani sa priaznivcom tzv. Veľkého Maďarska tentoraz akosi nechcelo. Zrejme preto, že Trianonská zmluva je pre nich z každej stránky nevýhodná. Nielenže urobila medzinárodnoprávnu bodku za Uhorskom, ale jej výročie pripadlo až na dátum po maďarských voľbách – a pred slovenskými. Nacionalistické politické strany u našich južných susedov z nej teda nemôžu mať priamy prospech. Naopak, konfrontačnými vystúpeniami by iba pomohli „nepriateľovi“ na Slovensku. Hoci hovoriť v prípade maďarských a slovenských politických „národovcov“ o nepriateľstve znamená naletieť na ich hru. Úspech, či dokonca existencia oboch sú totiž tak trochu spojené nádoby. Ak sa teda extrémisti spoza Dunaja na most neunúvali a odhaľovanie pamätného pylóna muselo prebehnúť ako bežný stranícky míting, hádam si na provokatívny pamätník spomenú aspoň vandali pod rúškom noci. Pre dobro SNS najlepšie do soboty.