Zdá sa, že na Slovensko minulý týždeň nepricestoval symbol dobra, ale dobro samo. Zmenila sa teda väčšinovo katolícka krajina na buddhistickú oázu? Ani nie. Napriek zdaniu nešlo o oslavu dobra ani o vyjadrenie rešpektu voči budhizmu. Slávnosť bola totiž venovaná úplne inej svätosti.
Najprv krkolomná a veľmi hypotetická konštrukcia: Píše sa rok 1945 a Jozef Tiso, rovnako ako mnoho ďalších fašistických zločincov, uniká do USA. Tu vytvára exilovú slovenskú vládu sponzorovanú CIA a stáva sa jednou z vedúcich mediálnych tvárí v boji proti komunistickej ríši zla. Vybavený ľudsko-právnou agendou a milosrdenstvom z evanjelií cestuje krížom-krážom a hlása ľudskosť a lásku. Po vzniku starokatolíckej cirkvi, ktorá odmietla závery II. vatikánskeho koncilu, sa Tiso stáva jej čelným predstaviteľom. Po roku 1968, keď kontrarevolúcia zvíťazila nielen v bývalom Československu, ale aj v Spojených štátoch amerických, jeho popularita ešte viac narastá a Tiso so svojou exilovou vládou, v ktorej aparáte zamestnal viacero svojich príbuzných, získava sponzorov medzi úspešnými ultrakonzervatívcami, pre ktorých je agenda starokatolíckej cirkvi veľmi príťažlivá.
A teraz faktografia, ktorú médiá zatvrdilo ignorujú: Píše sa rok 1959 a tibetská vláda odchádza do exilu. Tibet, dovtedy zaostalá chudobná krajina so stredovekým teokratickým modelom na čele s nepotistickou mníšskou klikou, sa stáva súčasťou Číny. Exilová vláda sa premieňa na predĺženú ruku CIA a mnoho jej členov sa priamo zapája do štruktúr tejto organizácie, pričom samotný jej šéf dalajláma bol podľa nedávno odtajnených dokumentov ministerstva zahraničných vecí USA niekoľko rokov na výplatnej listine tejto organizácie. Vláda sa pokúša o vytvorenie odboja, ktorý má aj svoju ozbrojenú zložku a tajných agentov. Dôležitú úlohu tu zohrávajú príbuzní dalajlámu. Po potlačení hnutia hippies sa niektoré jeho myšlienky napriek tomu presadzujú v celospoločenskom meradle a postupne vzniká hnutie New Age, ktorého súčasťou je aj východné myslenie. Ako hlavný predstaviteľ buddhizmu v tomto hnutí sa etabluje dalajláma a získava významnú finančnú podporu niekoľkých vplyvných členov. Vybavený ľudsko-právnou agendou a milosrdenstvom z buddhizmu cestuje krížom-krážom a hlása ľudskosť a lásku. Na vrchole popularity je v priebehu niekoľkých mesiacov schopný získať viacej prestížnych ocenení, než fenomenálny americký plavec Michael Phelps zlatých medailí na olympijských hrách.
Touto sčasti vymyslenou paralelou v žiadnom prípade nechcem zhadzovať hodnotu dalajlámovej činnosti a jeho života. Nechcem tým ani povedať, že dalajláma je podobný Tisovi. Ide mi iba o jedno – ukázať, že kladným mediálnym hrdinom sa za istých okolností môže stať každý. Čo o tom rozhoduje? Je to len a len účel. Dalajláma pricestoval na Slovensko ako duchovný. Lenže on je aj politikom, ktorý sa pre nezávislosť Tibetu nechal zatiahnuť do hry, ktorá je špinavá. A práve táto politická funkcia je dôvodom, prečo získava rôzne ocenenia ako duchovný. Bez nej by bol „len“ jedným z mnohých – nedocenených a neocenených. Celosvetovú popularitu mu zabezpečila jeho svätosť účel, ktorá je schopná posvätiť akýkoľvek prostriedok. Bola že to na Slovensku milá slávnosť a jej svätosti sa poklonil každý, kto sa nej zúčastnil – vrátane samotného dalajlámu.
