„Sú takí, čo s myslia, že sme odsúdení na bludný kruh veľkých peňazí, obrovskej korupcie, zlyhanie verejných služieb a zrútenie demokratickej vlády. Ja si to nemyslím. Naopak som presvedčený, že spätne budeme nazerať voľby v roku 2016 ako moment, kedy korupcia a naprostá nekompetentnosť vo Washingtone dospeli do takého štádia a stali sa natoľko transparentnými, že éra reformy začala fičať naplno. Vo Washingtone to síce v roku 2017 naďalej ide k horšiemu a nesprávnym smerom, ľudia v Amerike však sa dokážu zmobilizovať v mene naozajstných a zásadných politických reforiem.“ JEFFREY D. SACHS
Senátor Bernie Sanders začína svoj predslov tézou, že jeho zámerom nebolo byť zvolený za prezidenta. Jeho cieľom bola transformácia Ameriky. Američania túžia po ekonomike, ktorá by fungovala na prospech strednej triedy a robotníckych rodín, nie iba pre triednu miliardárov. Sú unavení a chorí z dlhej pracovnej doby za nízku mzdu, kým nadnárodné spoločnosti premiestňujú milióny pracovných miest do zámoria. Majú dosť riaditeľov manažmentu, ktorí zarábajú tristokrát viac. Svojim deťom nemôžu poskytnúť patričnú starostlivosť ani vzdelanie. Požadujú viac pracovných miest, vyššie mzdy a ochranu najzraniteľnejších obyvateľov. A požadujú zastaviť agresívne klimatické zmeny, aby naša planéta ostala zdravou a obývateľnou. Ekonómovia sa mýlia, keď tvrdia, že sa musíme rozhodnúť medzi ekonomickým rastom, sociálnou férovosťou a udržateľnosťou životného prostredia. Ekonomika kde všetko bohatstvo a príjem plynie tým najvyšším, je neudržateľná rovnako ako ekonomika založená na deštrukcii prostredia. Prezident Trump namiesto toho, aby zdravotné poistenie rozšíril na ďalších 28 miliónov, ide zbaviť poistenia 20 miliónov obyvateľov.
Nebolo to po prvý raz, čo som sa ocitol proti mainstreamu. Napríklad pred pár rokmi, keď som začal pripomínať výročie prvej svetovej vojny ako memento. Ak môj text narazí na obštrukciu alebo odmietnutie, zadosťučinenie môže nastať v budúcnosti. Nezmieňoval by som sa o tom, zvykol som si, ale útla knižka, ktorá práve vyšla, ma naplnila nádejou. Po viacročnom štúdiu ruskej revolúcie 1905-1917 som dospel k uzáveru, že táto revolúcia bola naozaj pôvodne ľudová, udalosti 12. januára 1905 sa odohrali spontánne, teda že M. Reiman má pravdu o plebejskom charaktere revolúcie. Idea samosprávy ako odkaz Parížskej komúny, všetku moc radám, sa nenaplnila. Pokus o socialistickú demokraciu sa skončil udalosťami v Kronštadte v marci 1918; o krutých represáliách revolucionárov rozhodli Lenin a Trockij. Ruská revolúcia síce zmenila svet, ale nezanechala historický vzor, vojnový komunizmus nemôže byť inšpiráciou pre budúci „socializmus“. V súčasnosti po sto rokoch som uvažoval, odkiaľ takýto impulz môže prísť. A spomenul som si na Marxa. Na prvý pohľad absurdné. Z najvyspelejšej krajiny sveta, ktorá svoju dominanciu udržiava posunom doprava, k sofistikovanej podobe fašizmu?! Túto hegemóniu Z. Brzezinski v sedemdesiatych rokoch definoval technologickým predstihom – USA sú „ sociálnym laboratóriom sveta“, pociťujú bolestivo problémy, ktoré sa v iných vyspelých krajinách iba začínajú ohlasovať a krajiny tretieho sveta sú mimo: „It is in the United States that the crucial dilemmas of our age manifest themselves most starkly.“ Domnievam sa, že transformačno-revolučné opatrenia, ak majú mať úspech, musia sa presadiť a prejsť testom práve v najvyspelejších krajinách. Ak v reálnej politike vládne postmoderný chaos, znamená to, že všetky možnosti sú otvorené. Prezident Trump pokojne môže tvrdiť zo dňa na deň pravý opak a nikomu to nevadí, oslovení sú spokojní, že počuli, čo chceli počuť.
Signifikantné však je, že sa začína celkom vážne uvažovať o opatreniach, ktoré pred niekoľkými rokmi boli nemysliteľné, ako sú Tobinova daň a nepodmienený príjem, najnovšie harvardský profesor navrhuje akčný plán dedičstva pre všetkých (A. Atkinson). A profesor Kolumbijskej univerzity J. Sachs, celosvetovo známy prácami o udržateľnosti rozvoja, predkladá návrhy na potrebné politické reformy, ktoré by sa mohli zrodiť zo súčasného marazmu. Podobne predvolebná kampaň kandidáta Sandersa, tiež celkom nedávno nemysliteľná.
Na začiatku Sachs argumentuje potrebou obnoviť dôveru v americké vládnutie a občianske cnosti, čo má dva dôvody. Od sedemdesiatych rokov narastá nerovnosť, daň z príjmu nespravodlivo dopadá na najchudobnejších. Príspevky na politické kampane sú nekontrolovateľné. Treba obmedziť moc lobistov a beztrestnosť najbohatších jednotlivcov i korporácií. Nerovnosť bohatstva a príjmu riešiť fiškálnym prerozdeľovaním, univerzálnym prístupom k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj environmentálnu spravodlivosť. Spomína sa aj CIA, ktorá zatiahla Američanov do nekonečných vojen a tým zvyšuje riziko teroristických útokov. Pripomína odkaz prezidenta J. F. Kennedyho, ktorý obnovil národnú hrdosť Američanov. Namiesto letu na Mesiac národnú prioritu predstavuje Ciele udržateľného rozvoja do roku 2030, ktoré USA spolu s ďalšími 192 krajinami podpísali 25. septembra 2015, ale neriadia sa nimi. Jednu kapitolu Sachs venuje zmene infraštruktúry na konci automobilovej éry. Nastupujú elektrické vozidlá priateľské k životnému prostrediu. Šikovná dopravná infraštruktúra má byť dostupná všetkým, zohľadňovať verejné zdravie a environmentálnu bezpečnosť. Dohody TTP a TTIP v ich súčasnej podobe sú neprijateľné a dávajú moc korporáciám (ISDS – arbitráž). Pri obchodných dohodách je nezodpovedné argumentovať národnou bezpečnosťou, napr. výnimočnými opatreniami v Ázii vo vzťahu k Číne. USA zaťažené obrovským štátnym dlhom môžu zbankrotovať podobne ako ZSSR na horúčkovité zbrojenie, ktoré treba zastaviť. Expanzia NATO na východ je nezmyselná. USA by sa mali vzdať imperiálnych nárokov na unilateralitu a budovať iba primerané obranné kapacity. Treba investovať do výskumu a vývoja.
Sachs v prvom rade predpokladá zmenu politických procesov, aby sa neodohrávali iba po nociach v koridoroch Kongresu. Legislatíva je natoľko komplikovaná (Obamacare 2009) že je otázne, či vôbec členovia Kongresu vedeli, za čo hlasovali. Pritom je dostatok talentovaných na amerických univerzitách, ktorí by dokázali vytvárať expertízy na riešenie lokálnych problémov, ale aj na riešenie celonárodných problémov zdola. Ďalej by politický proces mal prekračovať pochmúrny volebný cyklus, bojuje sa o ovládnutie Senátu v roku 2018 a hneď nato o kandidátov na prezidenta v roku 2020. Potrebujeme vládnutie orientované na dosahovanie dlhodobých cieľov. Najhoršou chybou novej administratívy bude vykričať nedomyslené a pomýlené plány na prvých sto dní namiesto toho, aby celý národ zapojili do seriózneho riešenia problémov. Totiž tieto „plány“ budú výplodom lobistov a nie riešením nedostatkov. Plány by sa mali orientovať podľa cyklu rastu detí, obnovy miest a investícií do nového poznania. Vo vzťahu federálnej vlády, štátnych a lokálnych rozhodnutí dôsledne uplatňovať princíp subsidiarity, napríklad pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, transformáciu energetických systémov a budúce pracovné vzory. Treba povedať rezolútne „nie“ lobistom v Kongrese a v administratíve ohľadom verejných potrieb. Ide o to, aby sa občania angažovali v politike nielen v čase volieb a vyjadrovali sa napríklad aj k otázkam zahraničnej politiky.
Profesor Sachs verí v obnovenie demokracie v USA. Od toho závisí udržanie mieru, druhou alternatívou je naplnenie geopolitických scenárov G. Friedmana, predpokladajúcich víťazstvo USA v budúcej svetovej vojne. Podľa môjho názoru by USA mohli byť prvým medzi rovnými v rámci formujúceho sa multipolárneho sveta. Určitý druh kultúrnej hegemónie na prospech všetkých obyvateľov planéty, nielen Západu, by mohli získať ako „sociálne laboratórium sveta“ na základe schopnosti riešiť civilizačné dilemy dnešnej doby zlomu, teda byť príkladom transformácie (s tým, že sú možné aj iné cesty transformácie v iných kultúrnych okruhoch) a v zahraničnej politike úspešným úsilím o likvidáciu zbraní hromadného ničenia. Nemusím mať pravdu, mám iba nádej…
