V mnohých oblastiach Číny vplyv Komunistickej strany pozvoľna slabne. Koncom deväťdesiatych rokov predstavoval počet obyvateľov miest zamestnaných v štátnych podnikoch už len polovicu celkovej pracovnej sily. S drobením štátneho sektora ide ruka v ruke aj znižovanie úlohy pobočiek strany v podnikoch, ktoré kedysi naplno ovládali život urbanizovaných Číňanov. Predstavitelia strany hovoria o nutnosti zakladania pobočiek v neštátnych podnikoch, v čom sa zatiaľ nedosiahol významnejší pokrok. Upevňujú si však pozície v Hongkongu. Veľká zmena nastala po piatich rokoch od jeho odovzdania do čínskych rúk: administratíva, doteraz vykonávaná civilnými úradníkmi, prešla do rúk štrnástich ministrov pod vedením staronového šéfa administratívy Tung Chee-hwa. Nový systém by mal posilniť práve jeho pozíciu. Uľahčí situáciu aj pákam z Pekingu, ktoré pre zabezpečenie kontinuity v roku 1997 pri prevzatí správy akceptovali všetkých úradníkov nominovaných britskou stranou. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že uplynulých päť rokov bolo oveľa priaznivejších, ako sa predpokladalo v čase prevzatia správy. No prodemokratickí aktivisti sa obávajú, že trend sa môže ľahko narušiť. Svedčí o tom aj niekoľko prípadov, keď imigrační pracovníci odmietli vpustiť na územie Hongkongu niekoľkých občanov USA pôvodom z Číny, či účastníkov konferencie organizovanej hnutím Falun Kung. Až do 24. septembra sa hongkonskej vláde darilo vyhýbať čínskej požiadavke, aby administratíva prijala zákon upravujúci zločiny ako odčlenenie alebo rozvracanie a zakazujúci miestnym skupinám aktivistov nadväzovať vzťahy so zahraničnými organizáciami. Toho dňa sa totiž formálne začal zákonodarný proces prinášajúci balík zákonov smerujúcich proti podvratnej činnosti, protištátnej činnosti, vlastizrade a ďalším podobným aktivitám, ako to vyžaduje článok 23 základného zákona – Ústavy Hongkongu. Tá zaviedla známu frázu: „Jedna krajina, dva systémy.“ V praxi to má znamenať, že Hongkong ostáva autonómny a platia v ňom slobody a práva, ktoré v právnom systéme Číny nenájdeme. Na mieste je otázka, prečo je odrazu problematika zavedenia zákonov na aplikáciu článku 23 taká naliehavá, keď mohla doteraz čakať päť rokov? Vo všeobecnosti panujú obavy, že navrhované zákony sú namierené proti skupinám, ako je Falu- kung, duchovné hnutie známe aj u nás, v Číne považované za nebezpečné a protištátne, no v Hongkongu zatiaľ legálne. Ohrozené sa však cítia aj iné organizácie či skupiny. Vláda sa pochopiteľne tieto nálady usiluje utíšiť. Podľa nej sú návrhy noriem v súlade s normami platnými v iných štátoch, ako aj s medzinárodnými dohovormi o občianskych právach. Zákony majú len ochraňovať národnú bezpečnosť a nie obmedzovať slobodu vyjadrovania. Výzvou pre šéfa vlády Tunga je aj otázka politických reforiem, ktoré sa majú zaviesť v roku 2007. Od tohto termínu Ústava Hongkongu povoľuje priame zvolenie zástupcov do legislatívnych orgánov, ako aj priame voľby šéfa exekutívy. Pán Tung by iste privítal slová podpredsedu vlády ČĽR Čchena, ktorý sa bráni prirýchlym krokom smerujúcim k plnej demokracii slovami: „Nechceme mať Hongkong súperiaci so systémami iných regiónov.“ Odborníci sa nazdávajú, že dianie okolo nových zákonov je len ukážkou, ako sa Tung pomaly pokúša narúšať hongkonský systém bŕzd a protiváh.
