Jediný nepriateľ – bezhlavá spotreba

Od prvého apríla približne dva milióny pracujúcich Grékov dostáva menšie platy. Zato predseda Zväzu gréckych priemyselníkov si vlani na jeseň kúpil v Londýne obraz za poldruha milióna dolárov. Toľko zarobí tunajší zamestnanec v obchode za osem desaťročí. V posledných dvanástich rokoch sa daň z pridanej hodnoty zvýšila v Grécku o 60 percent. Kam išli takto získané peniaze? Všetko nasvedčuje tomu, že sú v krajine pod Olympom. Ale kde? Dvanásť miliárd eur predstavuje ročný daňový únik, osem miliárd ročný nedoplatok dane z pridanej hodnoty, osem miliárd plynie zo zníženia daní zo 45 na 21 percent pre podniky, tri miliardy predstavovali zisky bánk počas minulého roka, šesť miliárd išlo na zbrojenie, milión sa dáva denne na udržiavanie gréckeho pluku v Afganistane… Desiatky miliárd eur plynú z odpustenia daní pre tzv. offshore firmy, pre cirkevný majetok a z nadhodnotenia verejných prác pre úplatky, ako sa to stalo napríklad pri škandále s firmou Siemens. Nešťastím je, že s úrokovou sadzbou, ktorú si už rok požičiava Grécka republika, predstavuje zníženie platov štátnym zamestnancom a dôchodcom presne tie peniaze, ktoré bude treba na zaplatenie úrokov z pôžičiek, ktoré Grécko dostáva. Pôjdu teda rovno do bánk, ktoré svojimi „kasínovými hrami“ destabilizovali ekonomický status quo platiaci do minulého roka. Namiesto toho, aby bankárov za to potrestali, naďalej ryžujú, stupňujúc svoju agresivitu. Bludný kruh práce a zisku sa stáva v Európe dusivý a trvalý. Ak sa, samozrejme, pracujúci neohlásia. Jedinými, čo ako-tak reagujú, sú Španieli, Gréci, prisťahovalci vo Francúzsku a Portugalčania. Veľmi málo na to, aby čelili oblude, no dosť na to, aby sa vytvorila klíma, ktorá by mohla zobudiť nemecké odbory. A tie na rozdiel od gréckych reprezentujú skutočné záujmy pracujúcich. Odborári sa však už dohodli s vládou Berlíne, že sa nebudú búriť, ak sa im budú znižovať platy, ale nebude sa prepúšťať. Zdá sa, že nemeckí pracujúci sú tým uspokojení. Ďalším činiteľom, ktorý oslabuje celoeurópsku reakciu na chúťky vlád a kapitalistov, je reakčný postoj obyvateľov krajín bývalého sovietskeho bloku. Tí teraz porovnávajú svoju situáciu s reálnym socializmom a majú dojem, že sú na ceste s „dojnými kravami“. Asi by bolo dobré, keby si nemeckí, grécki, ako aj ostatní pracujúci v Európe uvedomili, že nepriateľ je iba jeden. A tým je bezhlavá spotreba, výsledok obchodu za posledných dvesto rokov a jeho nástupcu, priemyslu. Podľa článkov M. Litsisa a G. Papadopoulosa-Tetradisa uverejnených v denník Eleftherotypia spracovala Silvia Okáliová, Atény