INGRID ANTALOVÁ, výkonná riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Ako hodnotíte spoluprácu s iniciatívou Ľudia proti rasizmu? – Vzájomne sa považujeme za dôveryhodných a spoľahlivých partnerov, čo je v súčasnosti aj v prostredí tretieho sektora pomerne vzácne. Ľudské práva v škole je jeden z mnohých projektov, ktoré realizujete. Čo je jeho cieľom? – Podstatou tohto programu sú kurzy pre učiteľov základných a stredných škôl, pre študentov, v ktorých sa usilujeme ukázať, ako sa dá prostredníctvom interaktívnych vyučovacích metód zahrnúť problematika ľudských práv do rôznych vyučovacích predmetov, do rodín či širších komunít. Využívame pritom poznatky z iných našich projektov, a to najmä z projektu dokumentácie židovského a rómskeho holokaustu a projektu S Rómami žiť budeme. Ide o to ako. Hermanovce sa stali miestom, kde sa v spolupráci s aktivistami i odborníkmi, učiteľmi, miestnym zastupiteľstvom, ale aj samotnou rómskou komunitou pokúšate nájsť riešenie na zlepšenie života Rómov. Aké sú vaše výsledky? – Naša pozícia bola spočiatku veľmi komplikovaná. Nie je výnimkou, že keď niekto v tomto regióne povie, že je z nadácie, tak ho automaticky považujú za podvodníka. Každá nadácia, ktorá sa v Hermanovciach doteraz objavila, totiž prišla a odišla. Urobilo sa niekoľko jednorazových projektíkov, v osade pôsobili ľudia, ktorí sa nesprávali veľmi profesionálne, a ľudia v obci sú na všetkých pomáhačov Rómom aj odôvodnene nahnevaní. Vytvoriť so starostom tím nám trvalo rok. V tejto chvíli je naším najdôležitejším a, bohužiaľ, jediným partnerom. Ani v obci, ani v obecnom zastupiteľstve nemá v svojom úsilí riešiť problém rómskej osady podporu. Pri všetkých činnostiach sa snažíme spolupracovať s ľuďmi priamo z komunity, ale aj s majoritnou časťou obce. Podarilo sa nám motivovať k spolupráci len jednu z učiteliek, ktorá vedie skupinku maličkých detí, ktoré nastúpia v septembri do prvého ročníka. Ani bývalé, ani terajšie vedenie školy neurobilo a nerobí nič preto, aby sa rómske deti neučili v cigánskej škole, aby neboli prváci automaticky zaraďovaní do špeciálnych tried, aby sa mohli prihlásiť na učilištia, aby ich slovenčinu a dejepis neučil niekto, kto na deti počas celej hodiny neprehovorí, čoho výsledkom je, že štrnásťročné deti nevedia písať a čítať len preto, že ten niekto, kto ich učí, je síce úplne neschopný, ale otca má vo funkcii „na školstve“ a ten si ho tam drží, aby sa učitelia počas pracovného času venovali výučbe. Vaša nadácia prispela aj k tomu, aby Rómovia mali jednoduchšiu cestu k vzdelaniu… – Všetky projekty programu S Rómami žiť budeme. Ide o to ako. vychádzajú z praktických skúseností s terénom. Základom je každodenný kontakt s ľuďmi, riešenie konkrétnych situácií a problémov. Program má niekoľko rovín, väčšina je orientovaná práve na vzdelávanie. Spolupracujeme a podporujeme niekoľko základných a špeciálnych škôl. Spolupráca spočíva v poskytovaní menšej finančnej čiastky na zakúpenie základných školských pomôcok, hygienických prostriedkov, v spolupráci a podpore spoločensko-kultúrnych podujatí nielen pre deti, ale pre celú komunitu, iniciujeme a financujeme doučovacie a mimoškolské činnosti. Čo považujem za najdôležitejšie je to, že sa nám vďaka dobrej spolupráci s učiteľmi podarilo motivovať deti zo sociálne komplikovaného prostredia rómskych osád, aby pokračovali v štúdiu na učňovských a stredných školách. Len na ilustráciu: v Chminianskych Jakubovanoch žije asi 1300-členná komunita Rómov a len jeden z nich má výučný list. Tento školský rok tam máme 24 detí, ktoré pokračujú v štúdiu, a ďalších 20, ktoré nastúpia na učilištia od nového školského roka. Čo by ste zaželali iniciatíve? – To, čo robí iniciatíva Ľudia proti rasizmu, je dennodenný boj o slušnejšie a príjemnejšie prežívanie každodennosti. Na otázku, čo by sa dalo robiť v súvislosti s riešením rómsko-nerómskeho spolužitia, zvyknem odpovedať, že jedinou cestou je otvorené srdce. Želám všetkým z iniciatívy, ako aj všetkým nám, ktorí sa usilujeme otvárať srdcia, najmä veľa sily a trpezlivosti.
