Urobiť si ples za svoje peniaze je právom každej firmy či združenia. Kým budú ľudia ich služby využívať, budú si s peniazmi robiť, čo len chcú. Tak je to u nás, aj inde na svete. Hostia, ktorí minimálne pre veľkú časť mysliacej populácie nepatria medzi významné osobnosti či elity národa, sa tiež objavujú na podobných akciách všade na svete. Koniec-koncov aj vo Viedni sa už ako hosť objavila napríklad silikónová herečka Pamela Anderson či slávna striptérka Dita van Teese. Ani vo Viedni sa každý nenarodil s vycibreným vkusom, a aj tam sa objavujú celebritky v cukríkovo ružových šatách doplnených žltými pierkami. Bez jedla, ktoré by vystačilo somálskej dedine na rok, sa väčšinou tiež nezaobíde žiadny ples. Aj to, že partnerom a sponzorom takejto akcie je veľká spoločnosť, v tomto prípade mobilný operátor, by bolo ako tak v rámci európskej normy.
Len pre oranžových vyvolených
Absolútne mimo hodnotového rebríčka európskej spoločnosti dvesto rokov po francúzskej revolúcii a skoro sto po páde monarchie však je, že „najvýznamnejšie podujatie plesovej sezóny“ nie je verejnosti prístupné ani čisto teoreticky. Nie, že by na viedenský Opernball chodili každoročne všetci viedenskí pekári, murári a predavačky. Na ples sa však zmestí 12-tisíc ľudí a suma približne 150 eur za najlacnejšie lístky nie je v pomere k rakúskym platom niečo, čo by si bežný Viedenčan nemohol aspoň raz za pár rokov dopriať. Súčasťou plesovej spoločnosti môže byť každý, kto si rezervuje lístky dostatočne vopred a je ochotný sa cez Vianoce trochu uskromniť.
O tom, kto do vyberanej spoločnosti patrí u nás, rozhoduje zrejme marketingové oddelenie u pomarančového operátora. Akým kľúčom, nevedno. Možno je kvalifikáciou na ples dostatočná suma odvádzaná každomesačne na konto spoločnosti Orange. Situácia, kedy všetci hovoria o plese, na ktorom sa baví hŕstka ľudí vybraných bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia, pričom ostatným je táto zábava neprístupná, zaváňa niektorou grotesknou poviedkou z čias Štúrovcov.
Striptérka Dita van Teese na viedenskom plese
Nepodarená kópia viedenského plesu
Jedinečný je náš ples aj svojou nejedinečnosťou. Všetci hejslováci sa radi durdia, keď sa o Bratislave hovorí ako o predmestí Viedne, a o Slovensku, hoci len žartom, ako o bývalej agrárnej provincii monarchie. A pritom za spoločenskú udalosť roka vyhlásia akciu, ktorá pripomína scénu zo starého filmu z Vlastom Burianom, kde sám o sebe skonštatoval, že nie je kráľ, ale len „imitace“. Nuž, takou imitáciou je aj náš ples. Úporná snaha napodobniť Viedeň začína miestom výberu, pokračuje pozývaním „hviezdy“ a končí úderom na gong.
Namiesto snahy nadviazať na vlastnú historickú tradíciu alebo založiť novú-modernú, napríklad využitím priestorov hotela Carlton, alebo naopak modernej budovy nového divadla, či otváraním plesu niektorou skladbou Hummela alebo iného bratislavského klasika, budeme radšej kopírovať bývalé hlavné mesto C. a K. monarchie. Veď o čo je Bratislava horšia ako Viedeň? Stačí len trochu zväčšiť divadlo, doniesť viac jedla, naučiť naše celebrity tancovať viedenský valčík a bude to. Nemožno sa diviť, že po zvyšok roka nám neostáva iné, len šomrať, že nás nikto neberie vážne, a že zahraničie vníma Bratislavu ako záložné letisko a výletnú destináciu Viedne.