Výtvarná súťaž pre stredoškolákov na tému Zdravý a bezpečný sex vyvolala obavy katolíckych biskupov. Organizátori – ktorými sú spoločnosť na výrobu prezervatívov a Slovenský červený kríž – hovoria o prevencii pred HIV a šírení osvety, biskupi sa obávajú zlého vplyvu na mládež. Samozrejme, pohľady oboch strán sú rôzne. Výrobca kondómov má záujem na ich predaji, ideálom biskupov je sexuálna abstinencia až do manželstva a potom absolútna vernosť. Kampaň by podľa biskupov mohla mládež navádzať na sex. Človek je však „tvor hriešny“ a sexualita je prirodzenou súčasťou života každého normálneho človeka. Bez toho, aby ho bolo treba na sex navádzať. Jej zatracovanie nepomáha, naopak – zakázané ovocie chutí najlepšie. Na čo však treba mladých ľudí navádzať je prevencia, ochrana a bezpečný sex. Prečo? Podľa správy UNAIDS za rok 2006 dosiahol počet ľudí žijúcich s HIV v celosvetovom meradle 39,5 milióna ľudí. Zhruba tri milióny z nich v poslednom roku zomreli. Z tých troch miliónov bolo vyše pol milióna detí. Ešte raz – pol milióna detí. Počet mŕtvych v dôsledku aids teda ročne dosahuje úroveň počtu obetí desiatich katastrof, akou bolo tsunami z Vianoc 2004. Podľa odhadov Svetovej banky asi dve tretiny nových nakazení HIV pochádza z heterosexuálneho styku a väčšine z nich by sa použitím kondómu dalo jednoducho predísť. Ukazujú to pozitívne príklady z Ugandy, Karibiku alebo Thajska, kde v dôsledku používania kondómov počet novonakazených klesol o 85 percent. Práve Thajsko sa pritom z hľadiska nákazy vírusom HIV považovalo za jeden z najkritickejších a najzraniteľnejších regiónov najmä pre rozvinutý sexturizmus. Obrat však nastal aj preto, že v thajskom projekte sa sústredili na stopercentné používanie kondómov v „sexuálnom priemysle“ a do osvety a vzdelávania sa zapojili aj budhistickí mnísi. Tento postoj je veľmi odlišný od postoja katolíckej cirkvi a Vatikánu, ktorý pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti aidsu kondómy ako prostriedok ochrany proti tejto zhubnej chorobe opätovne odmietol. „Nie je možné podporovať nemorálny a požívačný spôsob života, ktorý prospieva šíreniu zla,“ uvádzalo stanovisko Svätej stolice. Aj tlak konzervatívnych síl, najmä z USA, spôsobuje, že sa v preventívnych osvetových programoch stále menej spomínajú kondómy a pozornosť sa stále viac sústreďuje na výchovu k pohlavnej zdržanlivosti, a to nielen v rozvojových krajinách. Sexuálna výchova v školskom systéme USA je v posledných rokoch zameraná jednoznačne na propagovanie úplnej abstinencie pred manželstvom, čo v praxi znamená „nijaký sex pred 25-kou“. Iste, metóda je spoľahlivá, ale ľudia spoľahliví nie sú. Napriek takejto výchove sa mládež v USA správa rovnako (a prirodzene) ako v Európe a s prvými sexuálnymi skúsenosťami nečaká až na manželstvo. Následky nedostatku informovanosti sú jasné: polovica zo 40 000 Američanov, ktorí sa ročne nakazia HIV, má menej ako 25 rokov. V článku Bushov sexuálny škandál (Bush’s Sex Scandal, NYT, 16. 2. 2005) v New York Times si Nicholas D. Kristof všíma posadnutosť prezidenta v presadzovaní výchovy k sexuálnej abstinencii. Ako píše, prax jasne dokazuje, že výsledkom takejto výchovy nie sú mladé ružovolíce panny, ale naopak – viac tínedžerských tehotenstiev, interrupcií a sexuálne prenosných chorôb vrátane aids. Americká mládež je napriek výchove k abstinencii sexuálne rovnako aktívna ako ich rovesníci v Kanade alebo Európe a dve tretiny z nich má sex pred osemnástkou. Jeho následky v USA sú však rôzne – amerických dievčat otehotnie štyrikrát viac ako nemeckých, v porovnaní s francúzskymi rovesníčkami má dieťa päťkrát viac mladých Američaniek a v porovnaní s Holandskom z nich sedemkrát viac skončí pri interrupcii. Pravdepodobnosť nakazenia HIV je u mladých Američanov v porovnaní s Nemeckom päťkrát vyššia. Podľa prieskumu publikovaného Guttmacherovým inštitútom nemala vyše tretina mladých Američanov pred prvým sexuálnym stykom adekvátne informácie o nebezpečenstve aids a dve tretiny nevedeli prakticky použiť kondóm. Hoci vládne Centrum pre epidemiologickú kontrolu a prevenciu v USA kritizuje nedostatok sexuálnej výchovy na školách, situácia sa nemení, naopak. Nepripomína vám to Slovensko a situáciu na našich školách najmä po prijatí zmluvy s Vatikánom o katolíckej výchove? Informovanosť našej mládeže o prevencii pred sexuálne prenosnými chorobami a neželaným tehotenstvom zďaleka nie je na žiaducej úrovni. Mladí ľudia získavajú informácie z iných zdrojov – médií, internetu a kampaní, ako je tá, ktorú sme spomenuli v úvode. Preto nemožno súhlasiť, že práve ona by ich ohrozovala, naopak. Neohrozujú ich osvetové programy, ale ignorancia a zavádzanie. Tvrdenia, že vírus HIV prejde aj cez porcelán a kondóm nákaze nezabráni, nie sú na našich školách výnimkou. Samozrejme, aids nie je jediné nebezpečenstvo, ktoré hrozí pri nechránenom styku. Hrozí aj iné choroby, napríklad žltačka, nechcené tehotenstvo mladistvých, ktoré je u nás ešte pomerne vysoké. Aj preto v porovnaní s dospelými ženami klesá počet interrupcií u mladých dievčat len veľmi pomaly. Ak teda niekto mládež presviedča, že prevencia je aj tak zbytočná – a nepriamo tým navádza k nechránenému sexu, mal by za to niesť aj zodpovednosť. Autorka je riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo
