Nepísané pravidlo, že akákoľvek celospoločenská diskusia trvá na Slovensku len dovtedy, kým ju nenahradí iná, sa opäť potvrdilo. Nemusíme sa hanbiť ani za to, ako dokážeme nenápadne odviesť pozornosť iným smerom. Napríklad chybné rozpočtové kalkulácie zakryla odpočúvacia aféra, tú novela interrupčného zákona, teraz sa pozornosť upriamuje na návštevu pápeža. Do toho nás niekto pokritizuje, vysloví pochvalu. A život ide ďalej. Súdni Slováci, na ktorých sa tak často obracia premiér tejto krajiny, predsa pochopia, ak sa niečo len jednoducho nepodarí podľa plánu. Joseph Heller, autor jednej z najznámejších kníh na svete Hlava XXII, pravdepodobne netušil, akou trefnou charakteristikou situácie na Slovensku budú jeho slová. Pripravovaná daňová reforma, ohlásená na január budúceho roka, sa začala o niekoľko mesiacov skôr. Dôvod? Niekto zodpovedný sa prerátal a v štátnej pokladnici vznikla diera. S tým sa nepočítalo. Preto celkom jednoducho, mimo plánu, nám spotrebná daň, idúc ruka v ruke so zdražovaním, narástla uprostred horúceho leta. A my napriek pokročilej hranici únosnosti ešte stále dokážeme krotiť koňa vlastnej trpezlivosti. Nielenže sa nepýtame, kde oná rozpočtová chyba nastala, ale ani to, kto ju urobil. Podľa toho by sa mohlo zdať, že nevídaná priama úmera medzi rajom investorským a rajom pre občanov na Slovensku skutočne existuje. Aspoň na základe toho, čo o nás tvrdia niektoré západné médiá. Najprv dostali avízo americkí podnikatelia, následne vplyvní čitatelia časopisu Forbes prostredníctvom jeho zakladateľa Steva Forbesa, ktorý osobne navštívil Slovensko, pochvalu vyslovil i rakúsky denník Die Presse. Sme hnacou silou Európskej únie, máme vynikajúce nastupujúce daňové a iné reformy, vzdelanú a vysoko efektívnu pracovnú silu, výhodnú geografickú polohu a plno iných pozitív. Slovensko je jednoducho rajom pre investorov. Nie už tak pre občanov. Veď ako inak sa dá označiť situácia, keď vláda láka zahraničného investora dumpingovými cenami, pričom vzniknutý niekoľkomiliardový rozdiel bude musieť vyrovnať štát, de facto zaplatiť všetci občania? Chválospevy zazneli práve v čase zvýšenia spotrebných daní. Lepší ťah na oklamanie ľudskej psychiky ani neexistuje. Zdá sa, že demokratická zodpovednosť je pre slovenských politikov stále neznámy pojem. Naša štátna pokladnica dostane zabrať aj septembrovou návštevou pápeža. Tá sa pripravovala takmer tri roky, oficiálne pozvanie poslali do Vatikánu nielen vrcholní predstavitelia štátu, ale aj biskupi. Bolo by teda logické, že na jej financovaní sa bude podieľať štát aj cirkev. Tá však tvrdí, že pápeža pozval len štát, a preto by mal znášať aj všetky náklady. Z pôvodne žiadaných 280 miliónov zostalo 80 miliónov. Suma, ktorú vníma každý inak. Každý si však vie predstaviť, ako a kde by sa dali využiť tieto peniaze, keby spoluúčasť cirkvi na financovaní návštevy bola adekvátna. Že by sa u nás skutočne nepodarilo nič podľa plánu?
Menu
Menu
Menu
