O jednom zo zakladateľov spoločenstva západoeurópskych štátov, ktoré dnes nesie názov Európska únia, Jeanovi Monetovi, sa traduje, že pri spätnom hod notení svojho diela si prial, aby sa proces zjednocovania začal v oblasti kultúry, a nie v oblasti politiky a ekonomiky.
Nech už je tento výrok autentický alebo nie, predsa len obsahuje hlbokú pravdu, ktorú si musia pripomínať predovšetkým krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie. Europeizácia sa začína v myslení, a až potom sa premieta do politiky. Do akej miery sa proces europeizácie odráža aj v slovenskom myslení, do akej miery má slovenské myslenie predpoklady stať sa plne súčasťou európskeho myslenia? Slovensko je typickou krajinou európskej poloperiférie, resp. – toto označenie volí slovenský historik Ľubomír Lipták – krajinou druhého sledu. Dejiny takýchto krajín sa veľmi často predstavujú ako dejiny modernizácie, ako dejiny „dobiehania“ vyspelejších častí sveta. Súčasťou modernizácie sú aj procesy, ktoré Ľubomír Lipták nazval kompletizáciou slovenskej spoločnosti. Proces kompletizácie má personálnu a inštitucionálnu rovinu. Jeho súčasťou je práve tak formovanie sa politických, ekonomických a kultúrnych elít (ako aj ich „poklesnutých“ podôb), ale aj procesy inštitucionálnej diferenciácie. Na pozadí tohto procesu personálnej a inštitucionálnej diferenciácie musíme vidieť aj vývoj slovenského myslenia o spoločnosti a dejinách.
Idey a „vôľa k pravde“
Historici ideí si obyčajne všímajú čisto intelektuálnu rovinu a skúmajú prínos jednotlivých výkonov k stavu slovenského ducha. Takto postupujú aj historici filozofie, kde sa dá proces kompletizácie ako podstatnej súčasti modernizačných procesov sledovať v temer v kryštalicky čistej podobe. Filozofia bola súčasťou procesu „vytvárania národa“. Idey Herdera, Hegla sa tak dostali do základu nášho spôsobu myslenia. Tematicky sa filozofická reflexia na Slovensku pôvodne orientuje na filozofiu dejín a na niečo, čo by sme mohli nazvať „diagnózou doby“, teda na určenie charakteru dobových historických trendov. Prvky moderného myslenia prenikajú predovšetkým do reflexií o stave slovenskej spoločnosti. Spomeňme si len na knihu Jána Lajčiaka Slovensko a kultúra, kde je dobová sociologická reflexia použitá ako nástroj analýzy problémov vtedajšej slovenskej spoločnosti. V tomto tematickom rozsahu sa slovenské filozofické myslenie pohybuje až do prvej tretiny nášho storočia. Samozrejme, u mysliteľov tohto obdobia nachádzame aj úvahy z oblasti teórie poznania, ontológie, alebo dokonca logiky, estetiky, a etiky. Tieto úvahy sú – a to bez ohľadu na význam, ktorý im pripisovali samotní tvorcovia – sekundárnou záležitosťou.
Disciplinovanie myslenia
Zásadná zmena prichádza až v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, až vtedy sa prekonávajú „poetické“ a politické fázy vývoja myslenia o spoločnosti. Myslenie sa disciplinuje, rozširuje sa jeho tematický záber, rastie jeho kritickosť a systematickosť. Táto zmena – diferenciácia a zmena kvality – nie je výsledkom vnútornej dynamiky, je to predovšetkým dôsledok zmeny inštitucionálnych kontextov: vzniku vysokých škôl, vedeckých ústavov. Skutočné teoretické myslenie sa totiž môže rozvíjať len v patričných inštitucionálnych kontextoch, resp. na ich pozadí. Ako počiatočný impulz možno stačí číra „vôľa k pravde“. Kde však myslenie nedostane patričnú inštitucionálnu oporu, tam rýchlo stráca disciplinovanosť a mení sa na básnenie v pojmoch. Kritickosť modernej vedy nie je primárne záležitosťou jednotlivcov, ale záležitosťou inštitucionálnych štruktúr. Preto aj o schopnosti vyrovnať sa so súčasnými požiadavkami možno nerozhoduje až tak aktuálny stav, ako skôr inštitucionálne štruktúry, ktoré rámcujú proces produkcie poznania. Môžeme teda povedať, že proces budovania inštitucionálnych štruktúr produkcie poznania sa na Slovensku dovŕšil až v tomto desaťročí, keď sa začínajú vytvárať aj inštitúcie produkcie poznania, ktoré nie sú priamo spojené so štátom. Práve táto rozmanitosť inštitucionálnych kontextov produkcie poznania je nevyhnutnou (nie však dostatočnou ) podmienkou jeho kvality.
Produkcia a distribúcia poznania
Treba však povedať, že máme relatívne dobre vybudované systémy produkcie poznania, slabšie však pracujú systémy distribúcie a prezentácie poznania. Tie dokonca fungujú tak slabo, že ohrozujú fungovanie systémov produkcie poznania. Nemožno predsa považovať za normálnu vec, že v Bratislave možno ľahšie získať knihu publikovanú v New Yorku, ako v Košiciach alebo v Prešove. Samozrejme, nemožno zabúdať ani na to, že aj inštitúcie majú svoje slabé miesta: autonómia sa ľahko mení na uzavretosť voči problémom spoločnosti, vedec sa mení na úradníka. Inštitúcia, ktorá nie je kontrolovaná zvonku, v našom prípade „trhom ideí“, postupne degeneruje. U nás sa procesy inštitucionálnej entropie dlho prelínali s nanútenou ideologizáciou procesu produkcie spoločenskovedného poznania. Do akej miery sa podarilo aj za týchto podmienok udržiavať aspoň predpoklady autentickej vedeckej tvorby, je otázkou, na ktorú sa nedá odpovedať abstraktne. Dnes už tieto otázky sú predmetom konkrétneho historického výskumu. Práve na účet tejto inštitucionálnej entropie a pozostatkov nanútenej ideologizácie možno pripísať aj slabé miesta slovenského spoločenskovedného myslenia: eklekticizmus, averziu k teórii kombinovanú so sklonmi nahradzovať teóriu ideológiami, „uvedomelý provincionalizmus“ kombinovaný s nekritickým preberaním módnych ideí, znížená sebakritickosť k „svojim“.
Moc sebainterpretácií
V modernej spoločnosti nemôžu ovládať celý priestor „výkladu sveta“ politici a žurnalisti. Práve voči nim sa musia dnes presadiť spoločenské vedy. V deväťdesiatych rokoch sa vytvárajú podmienky pre autentickú vedeckú tvorbu. Prebehol proces depolitizácie a deideologizácie spoločenskovedného poznania, i keď v istých jeho fragmentoch zmiešaný s procesom novej politizácie a ideologizácie. Ten však je súčasťou nových, už pluralistických kontextov, a preto i jeho dôsledky sú iné ako dôsledky ideologizácie z obdobia autoritárneho socializmu. Dnes však už môžeme povedať, že medzi ideológiou a vedou jestvujú vzťahy, ktoré môžeme považovať za európsky štandard. Práve tým sa vytvárajú podmienky, aby sa spoločenské vedy na Slovensku podieľali na procese európskej integrácie. Ten sa predsa začína v mysliach ľudí.
