V lete 2006 sa hovorilo a písalo o zvyšovaní cien energií. Na jeseň sa výmeny názorov a dokazovaní medzi úradom, ktorý schvaľuje ceny energií a vládou zhustili a zostrili. Niektorí novinári, obhajovali nezávislosť cenového úradu. Rozprava prezradila neusporiadanosť vnímania a posudzovania príčinnosti javov. Tvrdenia o nezávislosti úradu, ktorý stanovuje ceny energií, sú v rozpore so všeobecným princípom doplňovania zložiek celku. Každá zložka má dané funkcie a plní ich v zmysle jestvovania celku, inak ju celok ako obranu vylúči. Každý úradník je časť moci. Úradník obecného úradu plní program starostu, lebo starostu občania dediny v zmysle zákonitostí demokracie zvolili, on má primárne kompetencie. Obdobne štátny úradník musí plniť program vlády, lebo vládu občania štátu zvolili. Požadovať nezávislosť úradu od štátu je preto neseriózne zahmlievanie faktov a samozrejmostí. Trh a deľba práce Ceny energií však nepatria do sféry politickej moci, ale do ekonomickej sféry, kde ceny určuje trhový systém ako súčasť deľby práce. Deľba práce – špecializácia – vznikla preto, lebo umožňuje každému človekovi robiť to, čo vie lepšie ako iní. Umožňuje teda uplatniť individuálne osobnostné vlastnosti a schopnosti jednotlivcov aj pre dobro ostatných členov spoločnosti (inak by s tým ako spotrebitelia nesúhlasili). Podstata deľby práce je teda v uspokojovaní potrieb občanov ako spotrebiteľov občanmi ako výrobcami v záujme hospodárnosti. Prvý krok deľby práce, rozdelenie občanov na výrobcov jednotlivých výrobkov (a služieb) dopĺňa jej druhý krok, trhový systém, výmenou tovarov na trhu. Najprv priamou výmenou tovaru za tovar, neskôr prostredníctvom peňazí. Na trhu spotrebitelia určujú, čo výrobcovia správne vyrobili a čo majú vyrábať ďalej. Tým trh určuje správne proporcie vo výrobno-reprodukčnom procese. Zisk z realizácie je potvrdením správnosti deľby práce. Z toho vyplýva, že ekonomické podmienky by mali umožňovať, aby všetky činnosti v spoločnosti, ktoré žiada spotrebiteľ boli ziskové, aby každému takému podnikateľovi a takému zamestnancovi po odpočítaní nákladov na reprodukciu od príjmu zostali prostriedky ako zisk. Takáto deľba práce je odklonom od ľudského egoizmu, a preto sa stala ekonomickým základom vzniku a rozvoja ľudskej spoločnosti. Je ušľachtilým a uvedomelým spájaním prírody a duchovna človeka. Hodnoty tvorí len človek svojou schopnosťou a dobromyseľnosťou. Len sama schopnosť, bez dobromyseľnosti, sa dá zneužiť na brzdenie tvorenia, aj na ničenie hodnôt. Napríklad podnikanie, ako ho definuje „biznis“ a náš Obchodný zákonník v paragrafe 2: podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku je v rozpore s deľbou práce, lebo uspokojovanie spotreby nahradzuje ziskom. Teda výroba neslúži spotrebe, ale spotreba výrobe. Rovnaká obojstranná závislosť medzi výrobou a spotrebou zaniká, už sa nedoplňujú a zisk spoločnosť rozdeľuje. Konflikt, či zhoda? Z tézy o zisku vyšla aj druhá, spoločnosť rozdeľujúca téza, že zamestnávatelia a zamestnanci , majú v podnikaní nezlučiteľné záujmy. V skutočnosti by sa mali ekonomické záujmy zamestnávateľov a zamestnancov dopĺňať. Zamestnávatelia – podnikatelia sú odborníci, ktorí idú do rizika, získavajú výrobné hmotné statky, funkčne ich využívajú a výnosy z funkčného využívania rozdeľujú tak, aby sa hmotný statok dlhodobo zväčšoval. Zamestnanci – pracovníci sú tiež odborníci, nechcú však riskovať, chcú v prospech podniku pracovať. Majú teda tiež záujem aby podnik prosperoval a zväčšoval sa. Až pri rozdeľovaní časti výnosov na osobnú – ľudskú spotrebu môžu sa záujmy zamestnávateľov a ich zamestnancov nezhodovať. Avšak v tomto rozhodovaní pôsobí už aj aspekt etický. Ekonomický aspekt spočíva v tom, do akej miery sa jednotlivé aktivity a ich vykonávatelia podieľajú na výsledkoch podniku. A fakty dokazujú, že úspešné sú podniky, ktoré sledujú a rešpektujú zásluhovosť (príkladom bola firma Baťa v Zlíne a v Baťovanoch, a dnes systém hospodárskeho riadenia v Japonsku, ktorý sa úspešne prenáša do okolitých krajín.) Tézy o zisku a o nezlučiteľnosti záujmov zamestnávateľov a zamestnancov pomáhajú vzniku monopolov a obchodných reťazcov, ktoré reklamou, znižovaním informovanosti spotrebiteľa (veď ako ináč označiť predaj skazeného mäsa) a zahmlievaním zodpovednosti za akt predaja (spotrebiteľ má kontakt iba s pokladníkom), zabránili občanovi spotrebiteľovi podieľať sa na deľbe práce. Potom namiesto obojstrannej závislosti výroby a spotreby vzniká postavenie výrobcov a obchodných reťazcov: my vieme, čo spotrebiteľ potrebuje a chce, veď to spotrebiteľ potvrdzuje, keď kupuje, čo mu dávame, a v podmienkach, aké určujeme my. Avšak nestotožňujme vznik monopolov a obchodných reťazcov s nutnosťou využívať nové poznatky a s nutnosťou získavať efekty súčinnosti (synergie). Keď sa spájali a spájajú subjekty výroby v reprodukčnom procese, bolo a je potrebné vytvárať aj inštitúcie, nástroje a postupy, ktoré by tvorili, prezentovali a presadzovali postoje a postupy spotreby v nových situáciách a to v záujme hospodárnosti. Možné inovácie Aj v konečnej – osobnej spotrebe reprodukčného procesu sú možnosti inovovania postavenia spotrebiteľa. Slovensko je napríklad kolískou spotrebného družstevníctva, obchodného systému vo vlastníctve spotrebiteľov. Podporou tohto obchodného systému v nadväznosti na vznik monopolov mohla vzniknúť vyrovnávajúca sila na strane spotrebiteľa. Stačila by zmena finančného postavenia družstevného obchodu, nie z prerozdelenia výsledkov reprodukčného procesu, ale aj z prvotného rozdelenia. Ďalším krokom vyrovnávania postavenia spotreby by mohol byť vznik akejsi komory spotreby a obchodu. Jej náplňou by bolo zbierať poznatky o zdravej spotrebe, od vedcov, lekárov, psychológov a iných odborníkov. O výrobkoch a službách od jednotlivých výrobcov, dovozcov, cestovateľov a pod. a získané poznatky ponúkať obchodníkom a spotrebiteľom. (Treba vedieť, že informácie sú väčšou ekonomickou silou ako kapitál.) Pokračovaním návrhov by takmer s určitosťou bolo vytvorenie ministerstva trhu. To by zbieralo, triedilo a ponúkalo údaje nie podľa podnikov a za rok, štvrťrok a pod., ako teraz, ale za jednotlivé produkty, výrobky a služby, čiže plánové kalkulácie a výsledné kalkulácie v jednotkách množstva a v korunách na jednotku produkcie. Tieto údaje nie sú ani teraz podnikateľským tajomstvom. Uvedomiac si ekonomický obsah deľby práce a „obsah“ podnikania v rámci deľby práce, vráťme sa k problému cien energií. Vo svete sa ceny primárnych energií počas celej studenej vojny určujú podľa ideologických, politických a vojenských záujmov. Zmeny a výkyvy týchto záujmov môže dobre zachytávať a púšťať do nášho podnikateľského prostredia i prostredia osobnej spotreby občanov len sám štát v rámci hospodárskej a sociálnej politiky. Nezávislý cenový úrad nepatrí do trhovej ekonomiky. Autor je publicista
