Informatika nie je len internet

Ing. Ladislav Hluchý, CSc., riaditeľ Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied Narodil sa v roku 1952. V roku 1975 ukončil štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Doktorandské štúdium už absolvoval priamo v Slovenskej akadémii vied, titul kandidát vied získal v roku 1986. Rok predtým sa stal riaditeľom odboru paralelného a distribuovaného spracovania informácií. Šéfom Ústavu informatiky SAV je od roku 1992. Už šiesty rok je aj šéfredaktorom odborného časopisu Computing a Informatika, ktorý sa predtým volal Počítačová a umelá inteligencia. Okrem toho je členom viacerých medzinárodných odborných asociácií a inštitúcií, napr. Inštitútu elektrického a elektronického inžinierstva alebo EuroMicro Association. Zároveň prednáša na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, je autorom či spoluautorom mnohých vedeckých kníh, analýz, štúdií, článkov a prezentácií na konferenciách a workshopoch. Inžinier L. Hluchý, ktorý stojí na čele pracoviska s medzinárodným významom, raz povedal, že by rád videl uprednostnenie výskumu v informatike. Zvláštne, keďže na prvý pohľad sa zdá, že práve toto odvetvie nemá v našom živote o uprednostňovanie núdzu. Podľa neho však situácia nie je až taká ružová. Podpora informatiky je zamieňaná za podporu šírenia internetu a podobne ako v iných vedných odvetviach, špičkoví slovenskí vedci dosahujú medzinárodnú úroveň, no s omnoho slabšou podporou. Aj preto vznikol tento rozhovor. S hosťom Slova sa zhovárala Marta Moravčíková Laická verejnosť je v posledných rokoch zo všetkých strán „bombardovaná“ dôležitosťou informatiky a informatizácie. Podpora využívania informačných technológií bola jednou z proklamovaných priorít predchádzajúcej vlády a hlási sa k nej aj vláda Roberta Fica. Cítite to aj vy ako šéf vedeckej inštitúcie? – Informačné technológie sú najbohatším priemyslom na svete, preto sa im všade na svete venuje veľká pozornosť. Verbálne sa ich priorita dáva najavo aj na Slovensku, veď všade počujeme, že budujeme informačnú spoločnosť, no naplnenie tejto priority je u nás slabé. Veľkým nedostatkom je, že v oblasti informatiky sa len nemnohým inštitúciám podarilo preniknúť do projektov rámcových programov Európskej komisie (EK). A tie, ktorým sa to podarilo, nemajú vždy možnosť pokračovať vo výskumnom projekte doma. Čo tomu bráni? – Aj to, že po roku 1989 sa naštartoval na Slovensku veľmi jednoduchý typ riadenia spoločnosti odkázaný na predaj lacnej pracovnej sily. Ponúkajú ju jednotlivé regióny, ale súkromný sektor, ktorý ju potrebuje, je tu len dočasne, dovtedy, kým naša pracovná sila bude lacná. Aj firmy zaoberajúce sa u nás informačnými technológiami sa väčšinou orientujú len na dílerské pôsobenie a predaj produktov. Nič nesignalizuje, že by chceli podporovať výskum na Slovensku; skôr sa usilujú o profit pre svoje zahraničné materské firmy. Slovenské firmy zase majú čo robiť, aby prežili a pokryli zo zákaziek svoje náklady, a tak sa medzera medzi výskumným a súkromným sektorom nezmenšuje. Ako by sa to dalo zmeniť? – Zásadné slovo musí prísť od štátnych orgánov, ktorým výskum podlieha. Musia rozhodnúť nielen o tom, či sa tým, ktorí Slovensku poskytnú zamestnanosť, bude platiť lacnou pracovnou silou a lacnou pracovnou hodinou, ale aj o tom, ako spojiť výskumný sektor so strednými a malými podnikmi. A pretože výskum patrí pod ministerstvo školstva, výzvy, ktoré to umožnia, musí stanoviť ono. Koncepcia, podľa ktorej všetci napríkladv Agentúre na podporu výskumu a vývoja podávajú projekty v každej oblasti, nie je šťastná. Mali by existovať priority vo výskume, ktoré Slovensko zaujímajú, a tie by potom mohli byť lepšie financované. To by umožnilo vytvárať spoločné konzorciá aj so súkromným sektorom. Prečo by sa súkromný sektor nemal podieľať aj na financovaní projektov? – Treba si uvedomiť, že je závislý od svojich produktov a niet v ňom toľko času ani financií, aby si mohol dovoliť zaplatiť aj isté riziká, s ktorými sa vo výskume a vývoji musí rátať. Európska komisia má napríklad rámcové programy na financovanie veľmi rizikových projektov, ktoré sa vôbec nemusia dostať do komercie. Ale aj keď sa do praxe dostane len pätnásť percent výskumných produktov, význam má aj to, že mnohé z tých, ktorým sa to nepodarí, sa dostanú do univerzitných výučbových programov ako potencionálne nové špičkové technológie. Platí to aj o Stratégii rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010? Tento dokument, ktorý verejnosť skôr pozná ako program Minerva, sa stal v poslednom roku pôsobenia poslednej Dzurindovej vlády hlavným „tromfom“ v politickom boji o ďalšie smerovanie Slovenska. – Minerva je skôr akýsi nečitateľný fetiš. Často o ňom počúvame, no nič konkrétne tam nenájdeme. Z oblasti informačných technológií sa tam uvádzajú len veľmi bežné rutinné postupy, ktorými sa zaoberá každá spoločnosť, ak nechce zaostávať, ale z hľadiska budúcnosti to nie je nič významné. A ak sa v ňom spomína napríklad repasácia osobných počítačov, to už hraničí s nevedomosťou. Podobne je to napríklad aj s takzvanými vodičskými IT preukazmi na počítače pre zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Existujú tucty a tucty firiem, ktoré adeptov na ne okamžite vyškolia – to netreba zadávať do programu Minerva. S internetizáciou je to podobné ako s autostrádami: štát ich potrebuje, ale treba na ne mať aj peniaze. Potrebuje aj internetizáciou, ale musí na ňu vynaložiť prostriedky. Inak to nebude fungovať. Z toho, čo ste povedali, však vyplýva, že internetizácia nie je ozajstnou, ale často len proklamatívnou prioritou. – My informatici naozaj necítime, že by naše programy a výskumy mali doma takú finančnú prioritu, akú majú podobné programy v EK. Pritom keď sa v zahraničí uchádzame o projekty, pýtajú sa nás vždy aj na národné projekty. Tých však niet. Typickým príkladom môže byť práve oblasť gridov. Už v prvej časti gridového projektu EGEE (Enabling Grids for E-sciencE), v súčasnosti najväčšieho projektu na sprístupnenie virtuálnych počítačových pracovísk pre elektronickú vedu, ktorého prostredníctvom sme sa zúčastňovali na vytipovaní komponentov lieku proti vtáčej chrípke, nás v zahraničí žiadali, aby sme predložili slovenský záujem. Žiaľ, ten je v tejto oblasti v oficiálnej rovine nulový. Mohli sme predstaviť len iniciatívu nášho ústavu o vytvorenie slovenskej gridovej infraštruktúry. No to je len iniciatíva akademická, nie národná resp. štátna. Tlak EK, ktorá chce podporovať aj významné národné iniciatívy, ako by sa teda ignoroval. Treba si však uvedomiť, že výskumné priority sa neprispôsobia nám, ale my sa budeme musieť prispôsobiť im. Aký význam môže mať v tejto súvislosti účasť ÚI SAV na projekte EGEE? – Veľký. Tento projekt totiž umožňuje pracoviskám používajúcim gridové technológie využívať vo virtuálnom priestore rozsiahle počítačové zdroje Európy, Ázie, Ameriky a my účasťou v ňom patríme k expertom z 27 krajín a 70 organizácií s vyše 20-tisíc počítačmi (asi 10 petabytov pamäte), pospájaných prostredníctvom počítačových sietí do obrovského virtuálneho pracoviska. ÚI SAV sa aj napriek ustavičnému zápasu s nedostatkom finančných prostriedkov významne podieľa na budovaní servisnej gridovej infraštruktúry, ktorá je pre európsku vedeckú aj priemyselnú komunitu dostupná 24 hodín denne. Je to obrovský virtuálny priestor, ktorý umožní vytvárať vedecké virtuálne technické laboratóriá s nesmiernym ekonomickým prínosom. Veď prečo by si jednotlivé pracoviská mali kupovať extrémne drahé zariadenia, keď sa môže spoločne využívať jedno vo virtuálnom vedeckom laboratóriu? To by mal byť silný argument v prospech slovenských vedeckých inštitúcií a domácich projektov, ktoré by pomohli významne posunúť nielen slovenskú vedu. Tých, ktorí rozhodujú o peniazoch, však zvyčajne presviedčajú len pragmatické výstupy. Čo teda môžu gridové technológie poskytnúť praktickej sfére? – V Spojených štátoch amerických, kde gridy naštartovali, sa využívajú napríklad v génovom inžinierstve, pri výskume rakoviny či v embryonálnej oblasti alebo pri výskumoch zemetrasení. V Európe sa prostredníctvom gridov dosť pracuje najmä vo fyzike vysokých energií (CERN v Ženeve), v oblasti biomedicíny. V rámci programu EGEE však pracujú aj špecializované virtuálne organizácie zaoberajúce sa výpočtovou chémiou, astrofyzikou či atómovou energiou. V bu-dúcnosti by mal byť gridovými technológiami podporovaný aj výskum v oblasti nanotechnológií a viac sa budú využívať aj v životnom prostredí. Do programu Elektronická veda venovali obrovské množstvo štátnych prostriedkov v Anglicku, Rakúsku či Taliansku a v Európe sa vytvorila skupina pre infraštruktúru (IRG) zaoberajúca sa budúcnosťou informatickej technologickej infraštruktúry na báze gridov a v nej má zastúpenie aj Slovenská akadémia vied. A čo konkrétne v tejto oblasti ponúkajú naše vedecké pracoviská? – My sme sa zúčastnili na riešení projektu IST (information society and technologies) 5RP pod názvom Vývoj gridového prostredia pre interaktívne aplikácie. V jeho rámci sa simulovali bypasové operácie srdca, kde sa modelovali cievy, ktoré by mal chirurg pri operácii použiť. Prostredníctvom výkonného počítačového gridovo orientovaného systému sa môže chirurg vo virtuálnom laboratóriu vsunúť do modelovanej cievy, pozrieť si, ako vyzerá jej vnútro, zväčšiť si ju na úroveň miestnosti. V tom istom projekte Ústav informatiky SAV na báze gridov simuloval predpovedanie povodní, výsledky sa prezentovali aj v niektorých zahraničných elektronických médiách a dostali sa aj na webovú stránku projektu Next GRID ako jeden z najúspešnejších výsledkov v IST 5RP v gridovej priorite. Na Slovensku však nemáme možnosť niekoho presvedčiť o tom, že by sme mali v takomto výskume pokračovať v projektoch, ktoré sú predmetom národného záujmu. Čo je najväčšou prekážkou, aby to fungovalo ako treba? – Nie je príliš profesionálne riadenie výskumu. V tej sfére, ktorá prijíma rozhodnutia, chýbajú experti, ktorí by sledovali prioritné témy v rámci európskeho výskumného priestoru a vytvárali na Slovensku ekonomicko-právne rámce pomáhajúce výskumným organizáciám zúčastňovať sa na návrhoch medzinárodných projektov v európskom konkurenčnom prostredí. Napriek tomu vy osobne kladiete dôraz na popularizáciu informatiky medzi občanmi, ktorí o jej využívaní veľmi rozhodovať nemôžu. Prečo? – Pretože ak sa má výskum platiť z daní občanov, občania musia vedieť, prečo je dôležitý. Zjednodušene povedané, aký z neho budú mať osoh. Navyše nie je dobré, že informatika sa vníma prevažne len ako používanie internetu, sťahovanie hier, filmov, pesničiek. Ľudia by mali vedieť, že informatika poskytuje podstatne viac. A že na Slovensku sme v nej úspešní. Prostredníctvom gridových techno-lógií sme napríklad ako prví riešili predpovedanie povodní, zaoberáme sa simuláciou šírenia ohňa v lesoch, simuláciou zosuvov pôdy a jej erózie, pripravujeme znalostne orientovaný systém na pomoc pri príprave bojo-vých cvičení. Snažíme sa však robiť aj simulácie šírenia nečistôt v ovzduší a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú v spolupráci s firmou Mikrostep-MIS spol. s r. o. Výsledky vieme priblížiť aj človeku, ktorý o informatike veľa ne-vie. Ale ak nás pochopí, môže nepriamo, ale aj priamo podporiť naše úsilie o podporu štátu. Problémom však čelíte aktivitou. Na čo je zameraná v súčasnosti? – Ústav informatiky SAV, ktorý sa teraz podieľa na piatich gridových projektoch, možno považovať za jeden z najúspešnejších v Európe. Okrem projektu EGEE pracujeme na projekte Interaktívny európsky grid, ktorý sa usiluje vytvoriť prostredia vhodné na interakcie. Napríklad, aby sa lekári mohli prostredníctvom aktuálnych informácií z celého sveta rozhodovať, ako reagovať v novej situácii, aj keď o živote pacienta rozhodujú sekundy. Zúčastňujeme sa aj na projekte Medigrid, ktorý je venovaný životnému prostrediu a projektu K-WfGrid, ktorého myšlienka vznikla priamo v našom ústave a je venovaný novým znalostným mechanizmom na organizovanie aplikácií v gride. Napokon, stali sme sa aj koordinátormi projektu DEGREE, v ktorom sa desať organizácií z celej Európy venuje najnovším gridovým technológiám podporujúcim aplikácie v oblasti vied o Zemi. Napriek týmto medzinárodným úspechom a kreditu sa vám domáce výskumné projekty získavajú ťažko. Štátny rozpočet pritom pokrýva iba šesťdesiat percent vašich výdavkov. Je to jeden z dôvodov, prečo sa sústreďujete najmä na zahraničné výskumné projekty? – Áno. Štátny rozpočet garantuje len tarifné platy, za ktoré by tu mladí výskumníci nechceli pracovať. Vlani a tento rok sme sa zúčastnili na návrhu trinástich projektov v IST 6RP, ale financovať sa budú len tri, konkurencia je obrovská. Úspešnosť projektov predložených Európskej komisii v oblasti informačných technológií je okolo 12 percent. Zahraničné projekty pritom umožňujú zabezpečiť viac peňazí. A vďaka nim sa tu nielen udržuje kvalitná garnitúra mladých, ale mnohí mladí zo zahraničia sú ochotní prísť pracovať k nám. Či sa však naše pracovisko, ktoré sa už etablovalo v európskom výskumnom priestore, udrží, kým si vybuduje nejaké zázemie, aj bez pomoci štátu, je otázne.