SLOVO č. 42 prinieslo zaujímavú štúdiu slobodne mysliaceho autora Mikuláša Šoóša o hospodárskej demokracii. Nesporne tak urobil so zápalom hodným tejto problematiky a nespornej túžby každého mysliaceho pracujúceho človeka. Povedzme otvorene, že takéto túžby a pokusy sa v histórii socialistického hnutia už viackrát skončili ako utópia alebo neúspech. Vari najväčší experiment, okrem štátneho socialistického vlastníctva sovietskeho typu, boli podniky vo vlastníctve pracovných kolektívov Titovej Juhoslávie. V otázkach vedecko-technickej aktivity, akumulácie a investícií na rozvoj však neobstáli v súťažení so svetovou konkurenciou ani tieto podniky. Najviac podnikov, kde sa hospodárska demokracia približovala ideálnej predstave, boli družstvá, menujme len DAK MOVA Slušovice.
Ale vo svete existuje mnoho podnikov s tzv. zamestnaneckým akciovým vlastníctvom. O tejto forme participácie pracujúcich na podnikaní mali odvahu priniesť zahraničné poznatky aj pred rokom 1989 Československý výskumný ústav práce a sociálnych vecí v Bratislave a Dom techniky SVTS v Bratislave, pričom sa ich pokúsili implementovať do návrhov na reorganizáciu podnikov. Po roku 1990 sa táto alternatívna forma podnikania dostala do stredu záujmu odborníkov okolo SDĽ, a to najmä úsilím Alžbety Borzovej a Gustáva Lesyka (priekopníka tejto formy už v roku 1968) a postupne sa dostala aj do teraz aktuálneho programu SDĽ. Žiaľ, nebolo dosť síl toto presadiť ako jednu z foriem privatizácie či alternatívu kupónovej privatizácie. Aj teraz, žiaľ, v SDĽ okruh odborníkov v tejto oblasti je malý a širšie politické vedenie myšlienku podporuje vlažne, ba povedzme otvorene, len deklaratívne.
Michal Šuška, Bratislava
