„In medias res!“ prebleskne takéto heslo hlavou človeku, ktorý len začína svoj deň šálkou silnej kávy, aby sa prebudil znovu zo sna mátajúceho ho nielen počas noci. Nie, dokonca aj keby vstal z postele ľavou nohou. A či von prší, alebo sa usmieva slniečko, či sa potkneme, schádzajúc zo schodov, alebo si pozabúdame polovicu vecí na ceste do práce, vždy existuje veľa iskričiek nádeje – deň sa len začína, prihodí sa nám veľa dobrého… In medias res! Ja sa prebúdzam práve takto! Nič ma nedokáže tak rozhádzať, ako keď prídem presne na sekundu počas pochmúrneho dňa na zastávku ešte tmavšiu, ako je samotné nebo, a autobus si povie: „Skôr prídem, skôr odídem.“ Keď však prídem skôr ja, prečo neodchádzam, ale stále čakám? Veľmi dávno som čítala glosu plnú vtipného opisovania zdvíhania adrenalínu pri behu na sto metrov od jedných dverí električky k druhým. Zhodou okolností dochádzalo ku kolotoču vzájomného otvárania sa a zatvárania. Po dočítaní splnil článok svoj účel – momentálne zasmiatie. Prečo som si na text o električke spomenula počas dvojhodinového čakania na vlak alebo pred zatvorenými dverami autobusu odmietajúceho zobrať jedného človeka na opustenej zastávke? Hm, ktovie? Veď bol plný na prasknutie a okrem toho – to, že mi z úst vychádza para, že sa trasiem na celom tele – to predsa neznamená, že by som mrzla. Určite budete súhlasiť, ak obhájim aj druhú stranu – nestáva sa to často. Oveľa častejšie zaspávame na príjemne vyhriatych sedadlách. Tu nás ani prudké zastavenie opakujúce sa niekoľkokrát počas dvadsaťminútovej jazdy nemôže vytrhnúť z medového sna. Ak ste sa ako malé deti neučili skákať von z idúcich vlakov, nič to! Aj takéto doučenie vám môžu poskytnúť šoféri modrých autobusov a k tomu zadarmo! Samozrejme, skáčme v smere jazdy! Máte zlý deň? Nič sa vám nedarí? Chcete sa porozprávať s niekým nezainteresovaným? Ak ste narazili na toho správneho šoféra, váš problém je vyriešený! Dozviete sa pritom veľa zaujímavého, trebárs že na zastávke nečakáte vždy len vy sami… Jedno je však isté. Naša verejná doprava nás veľa naučí: – chodiť všade o niekoľko minút skôr, vždy na všetko trpezlivo čakať, držať sa vzpriamene a stáť pevnými nohami na pohybujúcej sa zemi, poistiť si svoje zdravie, udržiavať sa v dobrej kondícii, správať sa podľa hesla: „Aký dáš, taký vráť!“, môžeme si všimnúť, že u šoférov to nefunguje. A ak vám ani to nestačí, pridajte sa k tomu šedivému starčekovi, ktorý pod vedením pohára s burčiakom spieva o kozmonautovi.
