Holé baby v galérii

To, čo na plátnach možno vidieť, v 21. storočí nikomu infarkt neprivodí. Odhalené krivky modeliek prezentujú páni umelci, o ktorých veľkosti sa nepochybuje. Aktualizované čítanie diel Cypriána Majerníka, Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Kolomana Sokola či Rudolfa Filu už má tento potenciál.

Kurátorka Petra Hanáková si prizvala na spoluprácu Janu Juráňovú a Janu Cvikovú zo združenia Aspekt. Autorky vytvorili k aktom zo štetca slovenských majstrov neraz celkom štipľavé komentáre. Nastoľujú otázky, prečo sú na obrazoch ženy nahé a muži oblečení, prečo na nás zovšadiaľ trčia „holé cici, holé rici“ a, najmä – musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Slovenskej národnej galérie?

Parafrázovaným sloganom amerického feministického združenia Guerilla Girls upozorňujú na nepomer medzi počtom odhalených ženských tiel na stenách galérií a počtom žien, ktorým sa podarí dostať dnu v úlohe autoriek. Guerilla Girls poukazovali koncom osemdesiatych rokov 20. storočia na to, že hoci na väčšine aktov v newyorskom Metropolitnom múzeu figurujú ženy, tvoria zároveň iba päť percent vystavovateľov. Bilancia slovenskej národnej galérie nie je oveľa lepšia. Od roku 1989 tam malo samostatné výstavy 131 mužov a len 12 žien.

Babka feministka

Nahé telá bezmenných modeliek komentujú babka s pätnásťročnou vnučkou. Mama v stredných rokoch sa hneď v prvej miestnosti vyjadrila, že na takéto kratochvíle nemá čas. Fiktívne postavy typologizujú súčasnú situáciu výstižne, „až to bolí“. Z babky cítiť závan slobodného myslenia, z vnučky úprimnú zvedavosť všímavého dievčaťa, ktoré sa bezprostredne pýta na to, čo vidí.

Vnučka s babkou si všímajú prvky neprirodzenosti na konkrétnych dielach, ktoré by privyknutý divák možno prešiel bez povšimnutia. „Prečo sa tá ženská toľko umýva? To sa tak zašpinila, keď vysedávala v tráve? Lebo je stelesnením nečistoty… A model musí byť čistý? No veď pozri! Celý jej príbeh sa odohráva v lavóre. To si veľmi nezapláva – ani len tie prsia,“ debatujú pred obrazom Toaleta od Rudolfa Krivoša. Aj keď má každý majster maliar vlastný štýl a na prvý pohľad sa diela na seba veľmi neponášajú, u dvoch fiktívnych návštevníčok všetky vyvolávajú začudovanie a otázky.

V spojitosti s trefnými postrehmi vo farebných komiksových bublinách vyniknú mrazivé detaily. Prečo je na toľkých aktoch tvár iba naznačená, zakrytá alebo chýba, zatiaľ čo prsia a pohlavie sú vypracované do podrobností? Prečo maliari zobrazujú ženy pri vyzliekaní alebo „vytrčené“ ako výstavný objekt? Prečo je žena nahá uprostred oblečených mužov? A prečo vlastne tá pani leží na pohovke vyzlečená? To naše staré mamy chodievali doma len tak? Prečo umelcov fascinuje smrť mladej a krásnej ženy? (Smrť starej a škaredej by pre potreby umenia nebola dostatočne dramatická. Veď kto by sa už len na ňu pozeral… ?)

Súhrnnú odpoveď naznačuje kurátorka Petra Hanáková v pozvánke na výstavu: „Ženský akt – klasický i modernistický – je vo svojej podstate dosť problematický žáner. Nielen pre svoju neprirodzenosť – predstava nahej ženy, ktorá sa, obyčajne s knihou v ruke, vyvaľuje na pohovke, musí dnes väčšine žien pripadať dosť komická – ale najmä pre nie celkom férovú distribúciu rolí a pohľadov, ktoré implikuje: nahá žena a oblečený muž (umelec či divák), čumil verzus očumovaná.“

Žena v umení – nahá na plátne?

Na vernisáži Holých báb sa generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá vyjadrila, že to bude zrejme najkontroverznejšia výstava, aká sa doteraz konala na pôde tejto galérie. Jej poňatie skutočne vyvoláva odozvy od nadšenia až po znechutenie. Pre feministiky je to voboch prípadoch dobrý zásah. Ich aktivita dávno nevzbudila taký široký záujem. Pre SNG sú Holé baby možno dôležitým míľnikom: Imidž konzervatívnej inštitúcie môže odteraz pokojne vypchať naftalínom a odložiť na dno skrine. Na Holých babách je totiž zreteľne vidno, že sú to práve aktuálne témy a neštandardné spracovanie, čo plní výstavné siene mladými ľuďmi aj „negalerijných“ typov.

Zatiaľ výstava prilákala výrazne viac žien ako mužov. Zdá sa, že strach zo slova „feministická“ nevie u mnohých prekonať ani fakt, že vystavovaným objektom sú ženské akty. Mužský pohľad na ženské telo každý štvrtok počas konania výstavy vyvažovať ženské slová. Organizátorky pripravili sériu autorských čítaní slovenských spisovateliek a poetiek.

Holé baby budú v SNG polihovať, postávať, vyzliekať sa a kúpať ešte do 28. novembra. Ich najväčším úspechom by bolo, keby sa našinci troška zamysleli nad posolstvom výstavy a v konečnom dôsledku by sa viac žien ako doteraz dostalo za maliarske plátno ako naň. Práve to však zrejme nepôjde rýchlo. Jedna výstava ešte nedostane do galérií oblečené ženy. No mnohí si vďaka nej možno uvedomia, že žena v umení neznamená (a nemala by znamenať) len nahé telo na plátne.

Foto: Na Holé baby pozýva Hanblivá (1930) od Cypriána Majerníka.
Zdroj foto: www.aspekt.sk