Bosniaci sú oficiálne najmladšou národnostnou skupinou bývalej Juhoslávie. Dávajú najavo národnú hrdosť a dôraz kladú na priateľskosť a vrelosť. Bosniacka spoločnosť má niekoľko čŕt spoločných s jej balkánskymi susedmi. Veľkú rolu v nej hrá rodina. I v meste sa udržiavajú tradične silné väzby tak medzi generáciami, ako aj medzi vetvami rodiny (silné väzby medzi strýcami a tetami, synovcami a neterami a podobne). Deti ostávajú zvyčajne s rodičmi až do založenia vlastnej rodiny, úzke vzťahy však pretrvávajú i potom. Rodina zostáva stále patriarchálna, to však môže znamenať širokú škálu, od klasického modelu po jednoznačnú podriadenosť manželky. Veľmi zriedkavá je svadba z dôvodu tehotenstva. Rozvod sa toleruje, ale nie je taký častý. Za dôvod sa uznáva nevera ženy i muža.
Veľkou hodnotou je väzba medzi krstnými rodičmi a krstným dieťaťom. Krstného otca či matku (blízki priatelia či príbuzní rodičov) získava po narodení prakticky každý a krstný otec tak sprevádza krstné dieťa po celý život. Krstní rodičia bežne pomáhajú pre dôležitých životných krokoch, ako je vstup na strednú a vysokú školu, vstup do zamestnania, svadba a podobne. Svedkovia na svadbe a bývajú potom často krstnými rodičmi deťom páru, ktorému na svadbe svedčia. Bosniakov veľmi výrazne spája aj inštitúcia susedstva (komšiluk). Susedia sa navzájom navštevujú, riešia spoločné problémy a väčšinou bez ohľadu na vzájomné osobné vzťahy uznávajú nepísaný záväzok povinnosti vzájomnej pomoci.
Inak ako u nás vnímajú aj zamestnanie. Nového pracovníka vítajú všetci spolupracovníci, podobne prebieha aj lúčenie. I po prechode na iné miesto trvajú určité záväzky pomoci bývalým spolupracovníkom, úmerne s tým, aký čas spolu dotyční pracovali. Na rozdiel od susedstva sa sem výraznejšie premietajú osobné vzťahy. Vstup do prvého zamestnania má črty iniciácie – v rodine sa oslavuje.
Medzi mestským obyvateľstvom Bosny a Hercegoviny požívajú spoločenský rešpekt tradičné, starobylé rodiny, žijúce predovšetkým v starých obchodných štvrtiach (čaršija). Väčšinou ide o rodiny bosniacke. Bývanie v centre prináša tiež spoločenskú prestíž. Čím hlbšie majú Bosniaci vo svojom rodisku korene, tým viac pohŕdajú zaostalým vidiekom, kde podľa nich žijú papci – sedláci. Napriek tomu, že vidiečania často hľadia na mestá s nedôverou, bosniacka mestská a vidiecka spoločnosť má veľa spoločného, napríklad silný sklon k rovnostárstvu. Výraz raja (predtým označujúci poddané kresťanské obyvateľstvo, tiež hanlivo chudoba) označuje ľudí spätých spoločným životným štýlom, ktorí sú si rovní. Tykanie je bežnejšie ako u nás, vykanie nie je zvyčajná zdvorilá, ale skôr vysoko úctivá forma komunikácie.
V živote priemerného Bosniaka hrajú veľkú úlohu styky a známosti, prostredníctvom nich s obľubou rieši najrôznejšie záležitosti. Ľudia z jedného mesta alebo obce sa navzájom poznajú väčšmi ako u nás, k čomu prispieva aj to, že záležitosti týkajúce sa ostatných spolupracovníkov sa pravidelne preberajú v susedských rozhovoroch.
Spracované podľa: Markéta HÁJKOVÁ: Rodina a zvyky slovenských Rómov usadených v ČR In Tatjana ŠIŠKOVÁ: Menšiny a migranti v Českej republike, Portál, Praha 2001
