Gentleman odkázal gentlemanovi: „Drž hubu!“, ako sa doteraz prekladalo staré anglické „shut up“. Výrok preletel svetom, lebo horúce slová boli určené mierotvorcovi od mierotvorcu. Po nose dostal Jiří Dienstbier, osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v bývalej Juhoslávii, rozdávateľom bol šéf civilnej správy v Kosove Bernard Kouchner. Obaja bývalí ministri, obaja vzdelaní, králi elegancie, vždy a všade v bielych košeliach. Obaja majú podobné názory na konflikt s Juhosláviou, na ľudské práva i extrémistov. Prišiel čas žehlenia: Dienstbier iba naliehal na rýchlejšie mierové zásahy a Kouchner opakoval, že ho neteší, ak „tu umierajú ľudia a v Európe si vyvaľujú bruchá pri mori“. Prišiel čas hodín angličtiny: lingvisti sa museli poriadne zapotiť, kým dokázali, že „shut up“ nie je „drž hubu“, ale „sklapni“ (P. Sustrová v Lidových novinách), ba dokonca zdvorilé vykanie „Sklapnite!“ (M. Musil, tamtiež). Vylepšovanie angličtiny ide ďalej: v Reflexe V. Parovský dokazuje, že je to slušné „Mlčte.“ Aj čerstvý laureát Nobelovej ceny G. Grass odkázal Lafontainovi vo Frankfurter Algemeine: „Oskar – halt Maul!“, čo potomkovia potomkov monarchie pamätajú ako „Maul halten – und weiter dienen“, teda približne: „Sklapnúť – slúžiť“. A pre budúcnosť ostane Olbrachtovo „Mlčeti – zlato“. Na čo si lámať hlavu so zdvorilosťou? Médiá tlačia vývin dopredu, preto dúfam, že sa dočkáme z obrazovky i z novín aj ďalších hodín angličtiny.
