Európa ostala prekvapená sama zo seba. Výsledky posledného eurobarometra – celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky – ukázali, že 59 percent jej obyvateľov považuje Izrael za hrozbu svetovému mieru. Ten tak získal viac „hlasov“ ako Irak, KĽDR či Irán. Dokonca aj Spojené štáty, na starom kontinente pomerne populárny cieľ, boli až šieste. Európski politici sa význam prieskumu snažili okamžite znížiť, izraelskí boli rozzúrení. A americkým sa akoby potvrdilo, že za rozdielnym názorom Európanov na konflikt vo Svätej zemi nie je snaha o vyvážený prístup, ale predsudky. Výsledky eurobarometra naozaj mnoho vecí skomplikovali. Okamžite sa ozvali hlasy, že na ich základe by mala byť únia, rovnako ako jej členské krajiny, okamžite vynechaná z krehkého procesu snahy o nájdenie mieru na Blízkom východe. Pre EÚ by to znamenalo ťažkú ranu imidžu v momente, keď sa usiluje posilňovať svoje postavenie na medzinárodnej scéne. Pre Izraelčanov a Palestínčanov, a to je omnoho horšie, oddialenie mieru. Môžeme si myslieť, že Izrael nie je v nekonečnom konflikte bez viny. Jeho politika je viac súčasťou problému, ako riešením. Napriek tomu v Európe prežíva antisemitizmus, a prieskum to ukázal. Nanešťastie, dnešné mocenské hry podporujú historicky zakorenené predsudky – napriek tomu, že okupácia palestínskych území či spôsob, ktorým Spojené štáty využívajú palestínsko-izraelský konflikt na presadzovanie mocenských záujmov, nemajú s nejakou „kolektívnou vinou izraelského národa“ absolútne nič spoločné. Antisemitizmus však nie je špecialitou európskej pätnástky. Existuje v Spojených štátoch či na Slovensku. Namiesto medializovanej „kauzy spisu SIS“ radšej iný príklad – nedávno mi môj známy, zhodou okolností sám židovského pôvodu, s pobavením hovoril historku, ako mu nemenovaný starosta nemenovaného mesta vysvetľoval, že „rozdeľovanie eurofondov ovláda židovsko-prešovská loby“. Kto si bez viny… Ale späť na Blízky východ. Postavení pred zložitú realitu politiky si radi pomôžeme „myšlienkovými skratkami“ – môžu za to Arabi s ich moslimským fatalizmom a sklonom k násiliu, môžu za to Židia, riadiaci celosvetové sprisahanie. Potvrdilo sa anglické príslovie: „Diabol sa skrýva v detailoch.“ Otázka v prieskume bola „iba“ zle postavená. Nijaký štát totiž nemôže byť hrozbou svetovému mieru – kolektívna vina nejestvuje. Hrozbou mieru môžu byť diktátori zabíjajúci vlastných občanov, politici ochotní viesť vojny pre vlastnú slávu či zisky ich sponzorov, lídri ospravedlňujúci svoju neschopnosť nacionalizmom či rasizmom, politickí hochštapleri stavajúci kariéru na predsudkoch, neviditeľné figúry, čo zarábajú na smrti predajom zbraní či „rekonštrukciou“ zničených krajín, fanatici ochotní zabíjať za „vyššie princípy“… Ostatní ľudia sú ich obete – bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú.
Menu
Menu
Menu
