Hlas ľudu, hlas ľavice

Z mítingového zápisníka Na viacerých miestach stredného a východného Slovenska som zažil čosi nečakané. V priebehu niekoľkých dní ma oslovili viacerí, dovtedy pre mňa úplne neznámi ľudia, aby sa pozhovárali o Slove. Čo si budeme navrávať, tento týždenník nepatrí na Slovensku medzi najvychytenejšie periodiká a už roky musí riešiť neraz až existenčné problémy. Tomu zodpovedá aj jeho pozícia na mediálnom trhu, ktorá je navyše pri takýchto mienkotvorných časopisoch ovplyvnená aj prirodzene obmedzenou čitateľskou základňou. Aj preto je jeho počet čitateľov oproti printovým lídrom na trhu výrazne obmedzený. Ale predsa tu čitatelia Slova sú a zďaleka to nie je len akýsi úzky okruh ľudí v Bratislave. Naopak, práve minulý týždeň som zistil, že Slovo má stabilných čitateľov aj v ostatných regiónoch. „Sme radi, že Slovo existuje a stále vychádza, aj keď teraz trocha zdraželo,“ prihovorila sa mi skupinka ľudí v Bardejove. Sú to dlhoroční čitatelia, ktorí oceňujú – ako vravia – „celý obsah Slova“. Netrpezlivo čakajú najmä na najnovšie komentáre a analytické články, ktoré sa týkajú aktuálnej politiky či diania v hospodárstve, zdravotníctve alebo v školstve. Všímajú si, že práve Slovo ostáva pri šírení a propagácii ľavicových pohľadov na dôchodkový systém, energetiku či bankovníctvo osamotené. Slovo majú radi, ale nie každý si ho môže dovoliť kupovať. A tak robia to, čo možno vydavateľa nepoteší, ale pripomína to staré časy DAV-u a vôbec ľavicovej tlače a literatúry. Ten „najbohatší“ má objednaných viacero výtlačkov a potom ich poskytuje ďalším, ktorí časopis po prečítaní posúvajú ďalej. „Som už dôchodca, a tak mám čas o prečítanom referovať aj iným,“ hovorí vitálny muž, ktorý tak propaguje Slovo i ľavicové myšlienky. Inokedy som zasa stretol čitateľa, ktorý sa sám prihovoril, že sa chce popýtať na Slovo: ako sa mu darí, kto sú jeho autori. Myslí si, že mohlo zostať čiernobielymi novinami. Zato obsah sa mu pozdáva. A vie porovnávať, lebo roky žil a pracoval v Spojených štátoch amerických. Vie, ako chodí svet, najmä ten „kapitalistický“. Zo stretnutia s ním mám pocit, že práve to z neho urobilo rozumného, ale presvedčeného ľavičiara. Všetci si želali, aby Slovo neprestalo vychádzať, aj keď si uvedomujú, že to má veľmi ťažké. Nuž, príjemný „hlas ľudu“. Braňo Ondruš, kandiduje do NR SR za Smer-SD