132 prítomných, 70 za, 32 proti, 11 sa zdržali a 19 nehlasovali. Novela interrupčného zákona schválená. A vládna kríza na stole. Takýto výsledok ešte pár dní pred hlasovaním drvivá väčšina pozorovateľov neočakávala. Čo sa teda stalo? Podľa plánu hlasovali ANO a KDH, každý po svojom. Takisto podľa očakávania hlasovali za prijatie zákona aj SMER a KSS, rovnako Ľudová únia. Nie celkom podľa očakávania hlasoval za zákon takmer celý poslanecký klub HZDS na čele s V. Mečiarom. Najväčším prekvapením však bolo hlasovanie v poslaneckých kluboch SDKÚ a SMK. Z klubu SMK hlasovala proti prijatiu zákona len jedna poslankyňa, sedem poslancov na čele s predsedom Bugárom sa hlasovania zdržalo a ostatní sa hlasovania nezúčastnili. Z klubu SDKÚ sa hlasovania zdržalo 7 poslancov a poslankýň, medzi nimi podpredsedníčka Martináková poslankyňa Rusnáková hlasovala za novelu z dielne ANO. V interrupčnom spore teda u mnohých koaličných poslancov a najmä poslankýň osobné presvedčenie a svedomie zavážilo minimálne tak, ako koalično-politická kalkulácia. Takto si to P. Hrušovský asi nepredstavoval. Veď v televíznej relácii sebaisto vyhlasoval, že „novela neprejde“. KDH: dojemné predstavenie Predseda Hrušovský samozrejme už vopred vedel, aký bude osud hlasovania. Aj preto v predstihu a preventívne navštívil vo štvrtok v ranných hodinách prezidenta. Jeho následná rola bude predsa kľúčová. A tak si dvaja presvedčení kresťania podebatovali. Napriek tomu bolo vystúpenie KDH a jeho predsedu bezprostredne po hlasovaní dojemné a presvedčivé. Demonštratívne opustenie rokovacej sály s kamennou tvárou sekundy po schválení zákona. Následné oficiálne vyhlásenie vládnej krízy a obvinenie P. Ruska, že z koaličnej dohody urobil zdrap papiera. Ešte pozoruhodnejší bol však výstup z koaličnej rady. KDH sa rozhodlo vyriešiť situáciu tak, že M. Dzurinda v prípade, že zákon vstúpi do platnosti, odvolá ministrov ANO z vlády. Skutočne zaujímavé rozhodnutie. Čo už ostávalo koaličným partnerom iné, ako zobrať tento postoj KDH na vedomie? HZDS: Mečiarov sen na dosah Dohody, o ktorých sa toľko hovorilo v kuloároch parlamentu, teda zlyhali. HZDS, či lepšie povedané jeho predseda sa rozhodol hru ešte na chvíľu predĺžiť. Skúšku koaličnej spoľahlivosti vymenil za vystupňovanie napätia a triumfálny nástup vo finálnej fáze predstavenia. Skutočná vládna kríza s výsledkom menšinovej vlády a nutnosti jej podpory by bola zlatým vyvrcholením politiky mäkkej a konštruktívnej opozície. Vladimír Mečiar by mal konečne šancu ukázať všetkým, že v záujme naplnenia integračných cieľov krajiny je schopný postaviť svoje úzko stranícke a opozičné ciele do úzadia. Na jeho štátnickej zodpovednosti by stálo úspešné zavŕšenie vstupu Slovenska do EÚ a NATO. Takto nejako musia vyzerať najkrajšie sny predsedu HZDS. Sen definitívnej rehabilitácie a oddémonizovania vlastnej osoby sníva V. Mečiar už veľmi dlho. Dnes, s výdatnou pomocou vládnych strán, nestojí ďaleko od jeho naplnenia. A z takejto pozície by sa Mečiarova prezidentská kandidatúra javila hneď v podstatne priaznivejšom svetle. Prezidentova hodina H Či už vládnu krízu akceptujeme ako skutočnosť, alebo odmietneme ako divadlo, rozhodnutie prezidenta o osude interrupčnej novely ovplyvní ďalší politický vývoj zásadným spôsobom. Preto sa prezident dostal pod tlak zo všetkých strán. Najostrejšiu muníciu do boja o prezidentovo rozhodnutie nasadila kresťanská obec. „Celé Slovensko čaká Vaše múdre rozhodnutie. Vedie sa tu zápas medzi kultúrou života a kultúrou smrti. My veriaci aj túto svätú omšu obetujeme za Vás, aby Vás pri tomto rozhodnutí viedol Duch Svätý,“ odkázal cez víkend prezidentovi predseda Konferencie biskupov Slovenska F. Tondra. Ale nespí ani druhá strana. „Budeme veľmi pozorne sledovať rozhodnutie prezidenta,“ nechal sa počuť predseda Smeru, ktorý od prezidenta očakáva, že interrupčné divadlo koalície nebude ďalej predlžovať. A všetci pochopili, že reč je o otázke podpory jeho prezidentskej kandidatúry. Prezidentova rovnica vyzerá takto: Na jednej strane stojí osobné presvedčenie a takisto politická kalkulácia, podľa ktorej musí novelu vrátiť parlamentu a vytvoriť tým ešte čas a priestor na aké-také stabilizovanie situácie v koalícii s cieľom úspešného dovŕšenia integračného procesu. Ten je osobnou prioritou R. Schustera od počiatku prezidentskej kariéry. Na druhej strane stojí otázka budúcej prezidentskej kandidatúry. Rudolf Schuster kandidovať chce. A takisto vie, že podpora silných politických strán, či minimálne jednej silnej strany, je pre neho kľúčová, pretože z vlastného osobného potenciálu sa budúcim prezidentom stane len ťažko. Či tomuto výpočtu podriadi dnešné rozhodovanie, je ale viac ako otázne. Výpočet prezidentovej dilemy vychádza väčšine pozorovateľov tak, že prezident novelu nepodpíše a vráti parlamentu. Ako však ohlásil prezidentov hovorca, hlava štátu si na toto rozhodnutie ponechá plnú lehotu 15 dní. To znamená ďalšie dva týždne dohadov, špekulácií, prognóz a zákulisných rokovaní a dohôd. Scenár príliš otvorený V dnešnej situácii sa ukazuje množstvo možných scenárov vývoja situácie. Hovoriť teda len o jednom „istom“ je väčšmi lotériou ako serióznym odhadom. Isté je len to, že od prezidentovho rozhodnutia sa bude odvíjať, či sa situácia rozuzlí skôr alebo neskôr. Ostatné stojí vo hviezdach či v straníckych centrálach. Ide vo veci principiálnych postojov KDH o vážne úmysly alebo prázdne rétorické cvičenia pre ucho kresťanského poslucháča? Ak premiér ministrov z ANO na žiadosť KDH odmietne odvolať, vystúpi hnutie skutočne z koalície? Ako potom bude hnutie z opozície pretvárať Slovensko na svoj kresťanský obraz? Na koho stranu sa prikloní predseda vlády? Vyhovie KDH a nechá tak túto vojnu vyhrať strane, s ktorou už dlhšiu dobu súperí o pozíciu lídra pravice, alebo je u neho silnejšia vôľa zbaviť sa nevyspytateľného Ruska s pochybnou minulosťou? Rozpadne sa po prípadnom odvolávaní ministrov za ANO táto strana, alebo sa P. Ruskovi podarí vytlačiť z koalície KDH a z postu ministra V. Palka? Kto bude po prípadnej strate koaličnej väčšiny v parlamente podporovať menšinovú vládu. Kto splní V. Mečiarovi jeho sen – KDH, časť ANO, Ľudová Únia alebo už koaliční politici? Ako do tohto všetkého zasiahne spor s SMK o maďarský krajanský zákon, ako vôľa pokračovať v pripravených reformách či reformných experimentoch, v doprivatizácii strategického majetku? Okrem toho treba pripomenúť, že v septembri príde na Slovensko pápež. Treba pokračovať? Všetky možné varianty a scenáre či už zotrvanie súčasnej vlády so zakódovaným permanentným sporom a otrávenými vzťahmi, alebo vystúpenie jedného alebo druhého koaličného partnera a menšinová vláda s podporou tej či onej strany spája jeden menovateľ. Permanentná nestabilita vládnutia. To však nemôžeme hovoriť o vláde na štyri roky, ale nanajvýš na dovládnutie.