Obrnené transportéry, vodné delá či monitorovacie vrtuľníky sú už neodmysliteľnou súčasťou podujatí, na ktorých sa diskutuje o medzinárodnej spolupráci, solidarite, či bezpečnosti. Iný obraz neponúkla ani Bratislava, ktorá sa v uplynulých dňoch stala prechodným domovom pre takmer 250 poslancov národných parlamentov z 26 členských štátov Severoatlantickej aliancie. Situácia v Afganistane, postoj aliancie k Iraku a tiež otázky užšej kooperácie Európskej únie s NATO, boli nosnými témami jarného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO. Afganistan v tieni Iraku Slovenské, ale i svetové médiá už viac ako rok prinášajú rozporuplné informácie o situácii v Iraku, o aktivitách spojeneckých vojsk, ktorým učiteľa a veliteľa v jednej osobe robia Spojene štáty americké. Existencia a nebezpečenstvo použitia zbraní hromadného ničenia, základný dôvod na vojenský útok, sa nepotvrdili. Novým dôvodom pre zotrvanie amerických vojakov v Iraku sa stal záujem o nastolenie poriadku a zavedenie nových demokratických princípov vo vojnou rozvrátenej krajine. Slovenský zástupca v PZ NATO Iván Farkas má pravdu ak tvrdí, že dnes už nie je možné nechať Irak napospas vlastnému osudu, lebo je viac než isté, že by sa v regióne rozpútala občianska vojna. Na druhej strane je tu ale fakt, že poriadok a demokratické princípy chcú nastoľovať tí, ktorí vstúpili do krajiny bez mandátu OSN, bez toho, aby si to želali samotní Iračania. Udalosti z 11. septembra 2001 sa stali základným dôvodom pre to, aby sa po prvýkrát v histórii Severoatlantickej aliancie uplatnila kolektívna obrana členského štátu. Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda si myslí, že teroristické útoky na Svetové obchodné centrum zomkli svet a urobili Európanov aspoň na chvíľu Američanmi. Transatlantické spoločenstvo po udalostiach v New Yorku otvorene vstúpilo do boja s terorizmom, do boja s al-Kájdou a Talibanom. Chudobný a hospodársky nezaujímavý Afganistan sa však veľmi rýchlo stal nezaujímavým teritóriom pre administratívu Spojených štátov. Naznačil to i podpredseda PZ NATO Pierra Lellouche, ktorý vyhlásil, že dosiahnutie úspechov v počiatočnej fáze medzičasom vystriedalo zaujímavejšie zainteresovanie sa niektorých členov aliancie v Iraku. USA zaútočili na Irak bez toho, aby dokončili misiu, ktorá bola a stále je z hľadiska boja s terorizmom oveľa vážnejšia. Presun výraznej časti taktických prostriedkov a vojenských síl z Afganistanu do Iraku, dostal misiu NATO do slepej uličky. Podľa bývalého veliteľa síl NATO v Afganistane amerického generála Goetza Gliemerotha je stav síl a prostriedkov niekde na úrovni 50 percent nevyhnutných potrieb. Aj preto sa už dnes dá predpokladať, že júnový summit NATO v Istanbule rozhodne o vyslaní väčšieho množstva vojakov v súlade s požiadavkami OSN. Od tejto pomoci bude totiž do výraznej miery závisieť aj úspech najdôležitejšej transatlantickej misie spoločenstva od jeho vzniku. Dôveryhodnosť aliancie je reálne testovaná úspešnosťou Afganskej operácie. Boj proti terorizmu sa v Afganistane zmenil na boj proti drogovým barónom. Proces odzbrojovania sa skoro úplne zastavil a pozornosť sa sústredila na boj s narkomafiou. Obchod s drogami sa stáva súčasťou štátneho systému. Z hľadiska budúceho vývoja je otázkou číslo jedna získanie kontroly nad obchodom s drogami. Ročná produkcia drog sa vyšplhala už na 17 ton a zisk z tohto obchodu činí okolo 2,5 miliardy amerických dolárov. Obchod s drogami výrazne ohrozuje najdôležitejšiu politickú udalosť tohto roka, jesenné voľby. Z predpokladaného počtu desiatich miliónov voličov sa prihlásila zatiaľ ani nie štvrtina. Legitimita takto zvolených štátnych inštitúcii bude značne limitovaná. Nezanedbateľným elementom je i pôsobenie stovky kmeňových náčelníkov, ktorí majú výrazný vplyv na miestne komunity a priamo zasahujú do obchodu s drogami. Väčšina prostriedkov získaných z predaja drog sa využíva na podplácanie centrálnych úradníkov. Mnohí zahraniční pozorovatelia upozorňujú, že ak sa neposilní úloha NATO ešte pred septembrovými voľbami, Afganistan sa stane drogovo – islamským štátom. ÚNIA verzus ALIANCIA Vojnový konflikt v Iraku na rozdiel od udalostí z 11. septembra rozdelil Európu a tá prestala na medzinárodnej scéne hovoriť jedným hlasom. Vojna v Iraku ukázala, že Únii chýba ucelená spoločná obranná a bezpečnostná politika. Ak nechce Európske spoločenstvo pôsobiť dojmom mladšieho brata NATO, musí si zadefinovať jasnú deľbu aktivít medzi Úniou a alianciou. Z pohľadu európskych socialistov je nevyhnutné poznať prísne pravidlá, kedy by sa vojenská sila mala a kedy by sa nemala použiť. Člen výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO Róbert Kaliňák počas zasadnutia podotkol, že pre každú demokratickú krajinu by mala byť otázka mierových riešení konfliktov jednou z prioritných. Nemeckí, ale i francúzski poslanci niekoľkokrát vyjadrili názor, že Európska únia by mala vyčleniť viac finančných prostriedkov na humanitárnu, vzdelávaciu a demokratizačnú pomoc. Európske a aj transatlantické spoločenstvo by malo byť pre niečo a nie proti niečomu. Šéf ministerstva obrany Juraj Liška predstavil poslancom PZ NATO pohľad slovenskej vlády na otázku vyjasnenia si vzťahov medzi Úniou a Severoatlantickou alianciou. Minister Liška zdôraznil, že by malo ísť o vzťah postavený na rovine partnerstva, na rovine približovania a zlaďovania spoločných záujmov. Najmenej žiadaným javom by podľa ministra obrany bola duplicita v pôsobení týchto dvoch medzinárodných organizácii. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský pritvrdil, keď povedal, že bez NATO by nebolo ani EÚ. Niektorí slovenskí politici však zabúdajú na fakt, že v Európe sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy, aby si Únia vybudovala vlastný nezávislý obranný mechanizmus, ktorý však nestratí svoje spojenie so Severoatlantickou alianciou. Zásadný rozdiel medzi európskym a americkým pohľadom môžeme hľadať vtom, že neokonzervatívna doktrína USA je vo výraznej miere postavená na sile prezidenta, kdežto v rámci Európy má každý štát svoju vlastnú pozíciu. Tá je ovplyvňovaná množstvom vnútorných a aj vonkajších faktorov, mierou tolerancie obyvateľstva v pohľade na použitie vojenskej sily a v neposlednom rade očakávaniami voličov. Čerstvým príkladom je postoj novej Španielskej vlády ku konfliktu v Iraku po marcových teroristických útokoch v Madride. Na pôde parlamentného zhromaždenia aliancie sa otvorila aj otázka nasadzovania vojenských zložiek NATO mimo vojnových konfliktov. Zástupcovia Európskych štátov počas diskusií otvorene hovorili o nevyhnutnosti nasadzovania vojenských jednotiek pri odstraňovaní živelných pohrôm a katastrôf. Česká senátorka Jaroslava Moserová navrhla zhromaždeniu, aby sa aliancia urýchlene zapojila do humanitárnej pomoci v Dominikánskej republike a v Haiti po ostatných ničivých záplavách a následnom zemetrasní. Mierový a humanitárny rozmer aliancie je v záujme nás všetkých, zdôraznila senátorka Moserová. V podobnom duchu rozmýšľa aj šéf slovenského parlamentu, ktorý tohtoročné rozšírenie oboch medzinárodných organizácii vníma v prvom rade ako uchopenie nových možností pre posilnenie bezpečnosti a spolupráce v celosvetovom meradle. Jadrová lobby, Rómovia a odporcovia Pred Severoatlantickou alianciou stojí ďalšia vážna výzva. Boj proti jadrovému terorizmu?! Ide o kontrolu nad jadrovým materiálom a tiež o ochranu pred použitím jadrových zbraní. Žiadna medzinárodná organizácia, ale ani žiaden štát dnes nedisponuje dôveryhodnými informáciami o konkrétnych úložiskách jadrového materiálu. Neprimeraná pozornosť sa venuje evidencii a fyzickej ochrane úložísk. Svet stojí pred vážnou dilemou. Ako sa dá účinne zabrániť útoku na jadrovú elektráreň? Na túto otázku nedal presvedčivú odpoveď ani Tibor Mikuš, poslanec NR SR a bývalý šéf Slovenských elektrární, ktorý na pôde aliancie vyzdvihol využitie jadrovej energie pre mierové účely. Jadrová lobby sa tak nepriamo dostala aj na pôdu PZ NATO. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energetiku El Baradei sa obrátil na zástupcov národných parlamentov s myšlienkou, aby sa začal užší dialóg medzi tými, ktorí sú zodpovední za globálnu bezpečnosť. Proti nebezpečenstvu jadrového terorizmu musí bojovať agentúra spoločne s NATO, zdôraznil na zhromaždení El Baradei. Na možnú destabilizáciu demokratických pomerov na Slovensku upozornil predseda výboru pre ľudské práva NR SR Lászlo Nagy. Vo výbore pre občiansky rozmer bezpečnosti poukázal na nezáujem niektorých štátov, vidieť riešenie rómskeho problému v širšom ako len v národnom kontexte. Podľa viacerých poslancov národných parlamentov rómska menšina nie je schopná sama si vyriešiť svoju situáciu. Tento problém však nemusí vyústiť do destabilizácie, ak si ho Európa prizná a bude ho za aktívnej účasti Rómov riešiť. Základným východiskom je bezpochyby investícia do vzdelania. Podobné medzinárodné podujatia budia zvýšený záujem nielen politickej a novinárskej obce, ale aj odporcov myšlienky globalizácie, či existencie vojenských zoskupení. Protestné „mini podujatia“ v uliciach Bratislavy ukázali, že záujem Slovákov o verejné vyjadrenie svojho názoru je minimálny. Mobilizácia a aktivita ľudí majúcich iný názor ako je väčšinový, sa dostala na úroveň bodu mrazu. To už je ale o otázke fungovania občianskej spoločnosti na Slovensku a nie o bezpečnostnej politike Severoatlantickej aliancie. Autor dnes pôsobí ako politický analytik a v rokoch 1999 – 2002 zastupoval SR v parlamentom zhromaždení NATO
