Rekodifikácia pracovného práva, nový Zákonník práce (ZP) spolu so zákonmi o štátnej službe a o verejnej službe predstavujú historický medzník vo vývoji nášho pracovného zákonodarstva.
Prijatie uvedenej trojice zákonov má význam aj z hľadiska procesu začleňovania SR do EÚ. Pre všetkých eurooptimistov je opätovným povzbudením, že Slovensko v predvstupovom štádiu nepoľavilo v dynamike aproximácie svojho právneho systému s právom EÚ. Viackrát zdôrazňované výčitky Európskej komisie prijatím zákona o štátnej službe stratia aktuálnosť.
Význam rekodifikácie Po takmer polstoročí vo vývoji právneho systému SR oddeľuje právna úprava súkromnoprávnych a verejnoprávnych pracovných vzťahov. ZP bude upravovať súkromnoprávne pracovnoprávne vzťahy a pracovné vzťahy v štátnej službe ako verejnoprávne vzťahy budú predmetom úpravy zákona o štátnej službe. Na princípe subsidiárnej pôsobnosti ZP je koncipovaný zákon o verejnej službe, čo znamená, že zákon o verejnej službe bude upravovať iba špecifiká výkonu tejto služby a nad tento právny rámec zostane aj naďalej pôsobnosť ZP. Zákon o štátnej službe bol v 50. rokoch zrušený. Došlo k absolútnej unifikácii pracovnoprávnych vzťahov, čím sa do ZP po jeho kodifikácii v roku l965 dostalo nemálo verejnoprávnych prvkov, ktoré do Kódexu pracovnoprávnych vzťahov historicky nikdy nepatrili nielen u nás, ale ani v zahraničí.
Nepochybne, jedným z hlavných účelov zákona o štátnej službe je záruka lojality, súčasne nezávislosti štátnych zamestnancov voči výkonnej a politickej moci i zabezpečenie vysokej profesionality jej zamestnancov. Jeden aj druhý účel pripravený zákon spĺňa, osobitne prihliadajúc na primerané kompenzácie, ako zábezpeku lojality a nezávislosti štátneho zamestnanca. Osobitnou úpravou prechodu štátnych zamestnancov a vykonaním kvalifikačných skúšok táto legislatívna norma rieši aj zabezpečenie profesionality výkonu štátnej služby.
Primárny Zákonník práce Z trojice pripravovaných noriem sa priorita nového ZP bezpochyby odvíja aj od toho, že je kódexom, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy absolútnej väčšiny občanov, ktorí žijú z výsledkov výkonu závislej práce. Predstavuje druhú, ťažiskovú etapu aproximácie pracovného práva s právom EÚ. Prvú etapu aproximácie začala SR ešte v roku l996, čím predstihla aj Česko, ktoré dnes tvorí prvú skupinu krajín pripravujúcich sa na členstvo v únii.
Osobitne problémy, ktoré sú späté s pripravovanými zmenami ZP vo väzbe na nevyhnutnosť aproximácie nášho pracovného práva, vyvolávajú u zamestnávateľov obavu z privysokého sociálno-právneho štandardu zamestnanca. Obávajú sa, že prijatím nového zákonníka dochádza k porušeniu rovnováhy v záujmovej sfére zamestnávateľa a zamestnanca. Pre mnohých zamestnávateľov-podnikateľov to bude možno prekvapením, ale vývoj legislatívy na úrovni EÚ je taký sociálny, že podstatne viac chráni záujmy zamestnancov ako zamestnávateľov. Sociálny charakter doterajšieho vývoja pracovného práva EÚ v súčasnosti kulminuje a ani naši podnikatelia sa nemusia obávať, že sa v uvedenom trende bude v únii v najbližších rokoch pokračovať.
Proti sociálnemu dampingu Vytvorením relatívne vysokých, ale rovnakých sociálnoprávnych štandardov pre zamestnancov vytvára právo EÚ zároveň rovnaké východiskové predpoklady na ich konkurencieschopnosť na trhu s ostatnými podnikateľmi a súčasne zabraňuje vzniku sociálneho dampingu. Naopak, ak by uvedené štandardy pre zamestnancov boli podľa práva EÚ veľmi rozdielne, poškodzovalo by to samotných (najmä tých najporiadnejších) zamestnávateľov. Podnikateľ, ktorý by investoval do pracovnej sily podstatne vyššiu časť nákladov ako jeho konkurent, náklady na pracovnú silu a tým aj na vyrábanú produkciu by sa premietli do cien predávaných výrobkov a tieto by neboli spôsobilé konkurovať tovarom s podstatne nižšími cenovými hladinami dosiahnutými na úkor investovania do pracovných síl.
Preto v novom ZP treba vidieť i číro ekonomické záujmy zamestnávateľov a vytvorenie rovnakých východiskových predpokladov pre konkurencieschopnosť na trhu. Už pred vyše desiatimi rokmi sa vo vývoji pracovného zákonodarstva EÚ dosť jednoznačne preukázala bezprostredná súvislosť sociálnej a ekonomickej dimenzie ďalšieho rozvoja. Smerovaním pracovného práva do budúcnosti sa zaoberá aj európska právna veda, ktorá si stavia pred seba riešenie zásadnej otázky identifikácie miery únosnosti európskych sociálnoprávnych štandardov zamestnancov z hľadiska ich pôsobenia na zamestnávateľov. V čase globalizácie svetovej ekonomiky tento problém nadobúdal osobitnú aktuálnosť. Možno preto v rozvoji pracovného práva EÚ očakávať, že jeho ďalší vývoj bude smerovať k väčšej rovnováhe záujmovej sféry zamestnancov a zamestnávateľov. Prvé kroky predstavuje časť smerníc EÚ, ktoré v záujme princípu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami transpozíciou do nášho právneho systému zliberalizujú doterajší charakter pracovnoprávnych vzťahov u nás – napr. nová právna úprava výkonu nočnej práce žien.
Princíp subsidiarity Druhou podstatnou legislatívnou zmenou v doterajšom rozvoji nášho právneho systému po 35 rokoch od kodifikácie pracovného práva je úprava vzťahu všeobecnej časti ZP k Občianskemu zákonníku (OZ) na princípe subsidiarity. Najmä v 90. rokoch sa ukázalo, že pretrhnutie všetkých väzieb medzi oboma normami nebolo rozumné a veľmi sťažkopádnilo proces aplikačnej praxe. Nový ZP sa zaoberá iba tými problémami, ktoré vykazujú taký stupeň špecifík, že nemôžu byť upravené OZ. Škoda, že sa na platforme Rady hospodárskej a sociálnej dohody nepodarilo KOZ SR presvedčiť, že aj kolektívne pracovné právo môže mať (najmä z hľadiska sociálnej istoty zamestnancov) čestné miesto v predmete úpravy ZP.
Prepojenie oboch kódexov je z hľadiska doterajšieho vývoja nášho právneho systému po 35 rokoch historickým prielomom v oblasti súkromného práva, ku ktorému smeruje i Česko. Nový ZP je základom, na ktorý nadväzuje zákon o verejnej službe a zákon o štátnej službe. Jeho neprijatie resp. eliminácia najmä tej časti jeho obsahu, ktorá nadväzuje na požiadavky aproximácie pracovného práva SR, by nebolo správne. Tým sa však neuzatvára priestor pre konštruktívne návrhy poslancov NR SR smerujúce k jeho vylepšeniu s veľmi dôkladným zvážením nárokov pracovného práva EÚ, z ktorých nemožno zľaviť.
Autorka je profesorka, vedúca Katedry pracovného práva Trnavskej univerzity
