Obrazy slovenského výtvarného umenia nepoznajú hranice ani tisíckilometrové vzdialenosti. Pri príležitosti 60. výročia nadviazania diplomatických stykov s Čínskou ľudovou republikou sa v centre Šanghaja uskutočnila pozoruhodná a mimoriadne úspešná výstava slovenského umelca Stanislava Harangozóa. Čínski výtvarníci a umenovedci usporiadali sympózium na pôde výstavy, na ktorom s nadšením skúmali jednotlivé diela a pertraktovali originálne hodnoty tvorby tohto slovenského výtvarníka.
Motívy bratislavskej veduty, voľnej figurálnej a krajinárskej tvorby, akt a zátišia realizované v technike pastel-akryl tvorili súbor s celkovo tridsiatimi šiestimi dielami. Vernisáž svojou účasťou poctilo až 150 hostí vrátane najvyšších predstaviteľov mesta, návštevníci predovšetkým z vládnych, podnikateľských a kultúrnych kruhov. Nechýbali zástupcovia niekoľkých televíznych kanálov, rozhlasu a printových médií. Reportáže o vernisáži slovenského maliara vysielala ešte v ten istý večer šanghajská televízia vo večerných spravodajských reláciách a nasledujúce dni o nej informovali aj viaceré celoštátne denníky.
Významný výtvarný teoretik a publicista Han Miaodi zaradil výstavu slovenského umelca medzi tie, ktoré znamenali vynikajúci prínos pre šanghajské umelecké prostredie. Charakterizoval ju ako hodnotu aj v tých parametroch, ako je technológia a dekoratívnosť maľby a vo vitalite žánrov. Han Miaodi osobitne analyzoval každé z vystavených diel, ktoré aplikujú vo svojej podstate autentickú výtvarnú výpoveď opierajúcu sa o skúsenú kompozičnú a kresebnú realizáciu. Výtvarní teoretici, profesori a študenti výtvarného umenia, sponzori a podporovatelia umenia z radov obchodníkov, podnikateľov a finančníkov sa zaujímali o vývin a hodnoty súčasného slovenského výtvarného umenia a živo diskutovali o dielach, v ktorých je hlavný dôraz položený na farbu a farebné variácie kombinovaných figurálnych, abstraktných, nefiguratívnych a geometrických tvarov, ktoré sa navzájom prelínajú a dopĺňajú.
Stalo sa to v čase, keď v čínskych mestách, a predovšetkým v Šanghaji, bilancovali skutočný značný pokrok a vývin urbanizmu, architektúry, dizajnu, systémov dopravy a infraštruktúry moderného mesta. V tomto súkolí tvorby a dynamizmu vývinu nechýba výtvarné umenie. Žije z podhubia ateliérov a súkromných galérií, ktoré sa rozmohli v niekdajších elektrárňach, colniciach a pivovaroch. Zároveň sa tu však diferencuje – múzeum moderného umenia, múzeum súčasného umenia, múzeum urbanizmu, a, samozrejme, aj zo vzťahu k tradične čínskemu kultúrnemu odkazu. Šanghajské múzeá prekvapili „normálnym“ prezentovaním vývinu. Napríklad vynikajúcim výberom tematickej maliarskej tvorby a plastiky, ktorú skvalitňoval objavný rozmer – priemysel a práca. Na výstave k výročiu vzniku Čínskej ľudovej republiky nechýbal predovšetkým Teng – otec naozajstných reforiem. Len preto sú dnes v Číne okrem iného mrakodrapy. Ďaleko sú doby, keď aj v Číne vládol Man-hattan. Slovo reforma by však bolo možné pomenovať aj prestavbou. V Číne to platí, na Slovensku iba čiastočne.
Výstava maliarskej tvorby S. Harangozóa znamenala významný príspevok Slovenska – výtvarnému životu Šanghaja. Stretla sa s nezanedbateľným mediálnym ohlasom, ale aj priaznivou odozvou v odbornej a kultúrnej verejnosti 19 miliónového megapolis, v ktorom sa na budúci rok uskutoční EXPO 2010.
Autor je predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy
Stanislav Harangozó (*19. 11. 1946) patrí k najvýznamnejším výtvarníkom a najznámejším umeleckým osobnostiam výtvarného Slovenska. Predovšetkým svojou komornou maliarskou tvorbou, ktorá rozvíja krajinársky žáner tvorený na báze monumentalizovanej, lyrickej, poetizovanej, rozihranej veduty a krajiny. Práve v tomto žánri originálne a pôsobivo zobrazil dejinnosť a pôvaby Bratislavy, nášho hlavného mesta a vzácneho stredovekého urbanistického skvostu na Dunaji, v strede Európy. Komponuje v ňom motívy architektúr, dominánt, a, samozrejme, aj historický odkaz, pamiatky Bratislavy. Mesto v tvorbe tohoto autora, to je však aj vitalita múzy, akt a krása ženy, a toto všetko robí motívy a námety Harangozó ových diel nielen nezabudnuteľnými, ale aj ľudskými, zvláštnymi, výnimočnými, srdečnými. Vynikajúco zaznamenal a očarujúco zobrazil žiarivosť prírody a jej farebný kompozičný jas.
