Projekt milénia – tak nazvali najväčšiu svetovú výstavu všetkých čias, ktorá sa koná v metropole Dolného Saska. Počas 153 dní si budú môcť návštevníci Expo 2000 prezrieť na ploche 170 ha expozície 173 krajín sveta a 14 medzinárodných organizácií. Hlavná téma výstavy Človek – Príroda – Technika sa prelína každou expozíciou.
Prvá svetová výstava sa konala v máji roku 1851 v Londýne. Vystavovatelia na nej mohli prezentovať výrobky v prospech svojich hospodárskych a národných záujmov. Iniciátorom podujatia bol princ Albert, manžel kráľovnej Viktórie. Hlavnou atrakciou sa stal Krištáľový palác Josepha Paxtona. Na výstavách sa často prezentovali prevratné technické vynálezy. Vo Filadelfii v roku 1876 to bol telefón a písací stroj. O trinásť rokov neskôr v Paríži zasa oblúková lampa a fonogram. Parížsku výstavu z roku 1889 nám dodnes pripomína jedinečná pamiatka – Eiffelova veža, ktorá bola mimochodom v tom čase tŕňom v oku mnohým obyvateľom mesta na Seine, lebo svojím vzhľadom údajne špatila okolie. Azda najznámejšia výstava sa konala v roku 1958 v belgickej metropole pod heslom Bilancia pre ľudskejší život. Zdôrazňovala dve vymoženosti nedávnej minulosti: atómovú energiu a vesmírne lety. Dominantou sa stalo bruselské Atómium, 110 metrov vysoký model atómu. Po množstve menších odborných výstav prišlo na rad Expo 1992 v španielskej Seville. Pod sloganom Storočie objavov sa konala pri príležitosti 500. výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom. Dosiaľ posledné Expo sa konalo v roku 1998 v Lisabone v znamení Svetového roku oceánov.
Nudné mesto Rozhodnutie usporiadať svetovú výstavu v Hannoveri padlo v júni 1990. Nemalou mierou sa o to pričinila generálna komisárka Birgit Breuelová, ktorá ešte ako dolnosaská ministerka financií presadzovala, aby sa Expo 2000 konalo na nemeckom území. „Svetová výstava nového typu v Hannoveri nebude prehliadkou technických superlatív. Naopak, má ukázať, ako človek a technika, ktorá mu má slúžiť, môžu nájsť novú rovnováhu s prírodou,“ zdôraznila B. Breuelová. Hannoverčania neprejavili pre usporiadanie výstavy mimoriadne veľké nadšenie. V referende sa za Expo 2000 vyslovila nepatrná väčšina. V meste s pol miliónom obyvateľov prevážilo v prospech výstavy iba niekoľko stovák hlasov! Napriek tomu, že sa tu každoročne koná najväčší veľtrh počítačovej a informačnej techniky – CeBit a veľtrh priemyselných inovácií – Hannover Messe, Hannoverčania nadovšetko milujú pokoj a poriadok. Dolnosaskú metropolu preto väčšina Nemcov považuje za nudné mesto.
Slovensko nemá na Expe vlastný pavilón. Naša expozícia je umiestnená v hale č. 15 v spoločnosti Malty, Bieloruska, Cypru a Lichtenštajnska. Jej tvorcovia Igor Bolčo, Karol Kállay spolu s Tomášom Berkom vytvorili zaujímavý projekt, ktorý púta pozornosť návštevníkov. Pritom na postavenie mali len necelé dva mesiace. Okrem časového limitu sa museli zmestiť do rozpočtu 65 miliónov korún, čo bolo málo, a preto si museli hľadať ďalšie zdroje. Naši tvorcovia si z troch základných tém Expo 2000, ktorými sú človek – príroda – technika, vybrali ich spoločný menovateľ – tému životného prostredia.
Magické oko Príjemne ma však prekvapil rad čakajúcich zvedavcov pred našou expozíciou. Disciplinovane vstupovali do kovového valca, ktorý predstavuje Oko minulosti. Prostredníctvom audiovizuálneho programu im autori chceli pripomenúť dôsledky negatívneho ľudského pôsobenia na prírodu. Zaujímavý nápad, lenže neviem, či sa stretol celkom s pochopením, najmä u mladších návštevníkov. Tí v prvej chvíli mohli nadobudnúť dojem, že Slovensko je krajinou katastrof. Tvár Zeme tu postupne zostarla a zmenila sa na zoschnutý list, až z nej napokon vzniklo starecké oko. Po dvoch minútach depresie sa dostávame do Oka budúcnosti. Na projekčných plochách vnímame opäť oči Zeme počas štyroch ročných období. Na veľkoplošných obrazovkách si môžeme vybrať, či chceme sledovať programy o prírode, mestách, zámkoch, či kúpeľoch. V strede je umiestnené oko, z ktorého vyteká slza či prameň života. Ochranu kultúrnych hodnôt prezentujú faximile historických dokumentov a fotografií hlavného mesta Bratislavy. Na sklených paneloch je prostredníctvom portrétov najznámejších vynálezcov predstavená história techniky na Slovensku.
Zaujímavo pôsobia vo výklenkoch steny umiestnené reinterpretácie búst od Ladislava Čárneho. Portrétista posunul známe busty F. X. Messerschmidta, ktorý žil v Bratislave koncom 18. storočia, do úplne inej roviny. Bublinkujúce hlavy reprezentujú výmenu myšlienok. Ďalších desať sôch vyrobených z organického materiálu tvoria projekt recyklácie. Autor sa inšpiroval filozofom Rogerom Baconom: Putrefactio est omnium rerum mater – Rozkad je matkou všetkého. Busty predstavujú prírodný kolobeh – zrodenie nového života, nových ideí, nových foriem a ich transformáciu na starobu až po smrť.
Unavení návštevníci si môžu oddýchnuť pod Stromom poznania. Jeho listy sú symbolmi informácií a komunikácie. Pod ním sú rozložené stolíky, kde sa dá občerstviť. Ale pozor! Jeden Topvar vás tu vyjde na neuveriteľných sedem mariek! Zlé jazyky hovoria, že najmä pre lacné pivo je bulharský stánok stále plný.
Peniažky sa kotúľajú… Ceny na Expe sú samostatnou kapitolou. Už vstupenka je určitým luxusom. Dospelý za ňu zaplatí 79 DM, čo je priveľa nielen pre našinca, ale aj pre Nemcov. Kritika sa spustila zo strany odborárov, no dokonca i zamestnávateľov. Prezident dolnosaského Zväzu podnikateľov Peter Haverbeck žiada zavedenie zliav na vstupnom pre mladistvých a rodiny. Vedenie výstavy však kritiku odmieta. Podľa nich doterajší malý záujem o výstavu spôsobuje predovšetkým nedostatočná informovanosť. No neviem…
Blíži sa čas obeda a žalúdok si začína žiadať svoje. S radosťou sa vyberiem k stánku s tureckým kebabom. Hrdý nápis Berliner Dönner nemôže nik prehliadnuť. Moje nadšenie schladí cena – 8 DM!!! Pomyslím si, v „rodnom“ berlínskom Kruezbergu by vás, milí moji, asi hnali kade ľahšie. Napriek tomu si ho kúpim, hlad je zlý spoločník. Ako sa tak rozhliadam po okolí, domáci sú dopredu dobre informovaní o nekresťanských cenách a z ruksakov vyťahujú vlastné sendviče a nápoje. Po chvíli oddychu sa môžem vybrať prezrieť si český pavilón.
Komm, Karl, komm Česi, na rozdiel od nás, sa rozhodli siahnuť hlbšie do vrecka a postavili si vlastný pavilón. Výrazná, moderná architektúra pavilónu obstojí v konkurencii s tými najlepšími. Menej presvedčivo ale pôsobí expozícia. Jednak vôbec nekorešponduje s témou Expa a ani so samotným pavilónom. Niekoľko gotických sôch sa doslova topí v obrovskom priestore. Popri nich ako kontrapukt veľmi zvláštne vyzerajú fotografické akty zavesené na stenách. Do takto moderne koncipovaného interiéru vôbec nezapadla kópia karlštejnskej kaplnky Sv. Kríža. Ak ma niečo zaujalo, tak to bol labyrint z kníh od výtvarníka Mateja Krena. Bohužiaľ nie je to celkom originálny nápad. Podobný labyrint zdobí Mestkú knižnicu v Prahe. Expozícia mohla byť určite modernejšia a menej zahľadená do minulosti. Zdá sa, že reputáciu Čechov zachraňoval Karel Gott. Po januárových „trabloch“, keď sa na jeho adresu spustila vlna kritiky, napokon do Hannoveru, reagujúc na petičnú výzvu Komm, Karl, Komm, prišiel. V júni na Expo Plaza sledovalo jeho koncert niekoľko tisíc nadšených fanúšikov, najmä postarších.
Malé je milé Fínsky pavilón možno nazvať priam rajom pre deti. Hneď pri vstupe nás mladá slečna oslovila kvízom o Fínsku a druhá v národnom kroji nás pozdravila rodnou rečou. Vnútri sedia na stromoch „štebotajúce“ vtáčiky zhotovené z mobilných telefónov Nokia. Ďalšia dievčina oblečená v laponskom kroji sa hrá s deťmi na interaktívnych virtuálnych soboch. Akoby kľúčovou dierkou pozorujeme pulzujúci život v Helsinkách. Neskôr sa naše nohy zabárajú do mäkkého machu a sledujeme virtuálnu typickú fínsku krajinu s jazerom, mokraďami a brezovým lesom. Jednoducho, paráda! A to ma ešte čakajú Dáni!
Architektonicky excelentne koncipovaný dánsky pavilón má aj skvelý interiérový dizajn. Zoznamuje nás s využitím veternej energie. Dánsko je už vyše sto rokov na vedúcej priečke v tomto odbore. Vnútri sa nachádzajú modely veterných turbín. Tzv. Getserove turbíny znamenali prielom a jeden z najdôležitejších technických vynálezov v tomto storočí. Keď došlo v polovici 70. rokov k energetickej kríze a hľadali sa obnoviteľné zdroje energie, znovu ich uviedli do prevádzky. Záver expozície patrí symbolu tejto krajinky – skladačke LEGO, v najrôznejších uplatneniach.
Na Expe sa za jeden deň nedá stihnúť prejsť ani polovicu výstaviska. Určite by ste si nemali nechať ujsť pavilóny Japoncov, Holanďanov a Nórov. O kvalite expozícií svedčí kľukatiaci sa had záujemcov pred každou z nich. Čaká sa 15 až 20 minút, do Bertelsmannovej expozície Planéta ľudí dokonca hodinu. Po architektonickej stránke pôsobí veľmi zaujímavo maďarský pavilón. Nielen to, Maďari opäť dokazujú, že sa vedia veľmi dobre prezentovať pri akejkoľvek príležitosti. Stánok so suvenírmi aj vínny šenk bol preplnený turistami. Niet lepšej reklamy.
Dúfajme, že Slovensko 1. septembra počas svojho Národného dňa tiež využije svoju príležitosť. Svetová výstava v Hannoveri zavrie svoje brány 31. októbra.
Národné dni na Expe 2000 25. 7. Japonsko 15. 8. India 20. 8. Mexiko 1. 9. Slovensko 7. 9. Brazília 19. 9. Nepál 23. 9. Čína
