Gynekológ nemá rád interrupcie

MUDr. Ivan Hollý, CSc.

Aký je váš osobný názor na interrupcie?

– Myslím si, že o interrupcii by mala rozhodovať žena spolu s partnerom. Tieto výkony, keďže má žena na ne nárok, sa robia bežne. Musím však zdôrazniť, že nijaký gynekológ ich nemá rád a nerobí ich z nijakého pozitívneho dôvodu, ale len preto, že to zákon povoľuje.

Aké dôvody ženy najčastejšie uvádzajú?

– Neovládam štatistiku. Priznám sa však, že pokiaľ mi pacientka dôvod sama nepovie, tak po ňom ani nepátram. Často je to napríklad splnená reprodukčná funkcia, keď už žena ďalšie potomstvo neplánuje. Ďalej je to neželané tehotenstvo, ktoré vznikne mimo manželského alebo partnerského zväzku. Alebo ide o zdravotné dôvody. No presnú štatistiku naozaj nepoznám. Neviem, či sa vôbec vedie, pretože v súčasnosti pacientka nemusí udať dôvod svojho rozhodnutia.

Aké sú riziká pri interrupciách?

– Riziká či možné komplikácie delíme na tie, ktoré môžu nastať počas výkonu, a na tie s dlhodobými dôsledkami. Pri výkone môže dôjsť k silnému krvácaniu či poraneniu maternice. Ale je to dosť zriedkavé, najmä keď sa interrupcie robia v nízkych štádiách tehotenstva. Neblahý dôsledok, na ktorý lekár pacientku vždy upozorní, je riziko, že v budúcnosti sa jej už nepodarí otehotnieť. Prerušovaná tehotnosť tak môže byť jej posledná. Veľmi závažné je to najmä u mladých dievčat, ktoré ešte nerodili. U nich sú riziká oveľa vyššie ako u žien, ktoré majú už dva či tri pôrody za sebou. Po zákroku sa môže stať, že žena buď nemôže znovu otehotnieť, alebo dieťa donosiť. Včasných komplikácií alebo dlhodobých dôsledkov je rozhodne menej po tom, čo sa zaviedli miniinterrupcie. Ide o zákrok do ôsmeho týždňa od poslednej menštruácie, ktorý sa robí odsávaním. Oveľa vyššie riziká sú, keď sa robí interrupcia v 11. alebo 12. týždni.

Ak by ústavný súd zakázal interrupcie na Slovensku, aké by to malo podľa vás dôsledky?

– S tým sú už skúsenosti zo štátov, kde interrupcie zakázali. Existuje na to klasický termín – interrupčná turistika. Ženy by chodili inam – do Rakúska, tam je to však drahé, alebo do Maďarska, alebo Čiech. Robilo by sa to aj u nás – pokútne, pričom by frekvencia výskytu komplikácií bola vyššia. Keď sa tento zákrok robí v zdravotníckom zariadení, pacientka musí byť minimálne tri hodiny pod dozorom. No keď sa urobí niekde tajne, tak ledva ho dokončia už musí ísť žena preč. Rozhodne by sa to robilo potajme.

zhovárala sa Jana Matúšová

(Celkovo 60 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter