Martin Kugla
Narodil sa 29. októbra 1974 v Košiciach. Po absolvovaní gymnázia na Kováčskej ulici študoval politológiu na „revolučnej“ Trnavskej univerzite. Počas štúdia sa aktívne zúčastňoval študentských protestov proti novele vysokoškolského zákona v rámci Koordinačného centra štrajkových výborov. Bol jedným zo zakladateľov dnes už neexistujúceho Fóra študentskej solidarity. Štúdium ukončil v roku 1998 a počas volebnej kampane v tom istom roku bol aktívnym lídrom v rámci iniciatívy „Mladí SDK“. Od roku 1992 je členom Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska (SDMS) a od roku 1996 až dodnes aj jej predsedom. Člen dvoch strán – Sociálnodemokratickej strany Slovenska a SDK. Od januára 1999 pôsobí ako predseda Rady Fondu detí a mládeže. Nie je ženatý a nemá záväzky.
Prečo si sa rozhodol pôsobiť v politike a práve v sociálnej demokracii? Bol nejaký tvoj dedko „socdemákom“ za prvej republiky?
– Nie, nie, v rodine sme nemali žiadneho „socdemáka“. Keď bola nežná revolúcia, mal som 15 rokov a u nás na gymnáziu v Košiciach sa dosť vnímalo okolité dianie. Všetci sme vtedy žili politikou a bola to prirodzená súčasť nášho života.
Áno, ale pre mladých bolo vtedy skôr typické zúčastňovať sa na aktivitách povedzme VPN.
– V roku 1990 bola sociálna demokracia nevýrazná. Ja som sa k nej dostal v roku 1992, lebo moje cítenie je prirodzene ľavicové. Sociálna demokracia bola v tom období nová nekomunistická ľavica, nová alternatíva, niečo nové, niečo zaujímavé.
A čím je teraz?
– Ja by som to charakterizoval ako nevyužitú šancu, ktorá ešte nie je zahodená a môže sa využiť.
Neverím ale, že nejaký stredoškolák sa dostane do straníckych štruktúr len tak, že príde na sekretariát strany…
– To neboli stranícke, ale mládežnícke štruktúry. V roku 1992 som mal ohnivú debatu s Mirom Špejlom, vtedajším šéfom SDMS, a tak som sa dostal k SDMS. Dal mi sociálnodemokratický program. Keď som raz išiel zo školy, zbadal som na námestí v Košiciach chlapíka so slovenskou zástavou, ktorý lepil letáky vyzývajúce na rozbitie federácie. Mne to nedalo a začal som sa s ním hádať a ako jeden z argumentov som vytiahol program sociálnej demokracie. Vtedy som si uvedomil, že sa s týmto programom identifikujem, že je to môj program.
Sociálna demokracia spolu s DS mala v roku 1992 najvyprofilovanejšie profederálne postoje, ktoré Alexander Dubček artikuloval na verejnosti. Po jeho smrti to nakoniec boli práve sociálni demokrati, ktorí vo federálnom parlamente rozhodli o rozdelení federácie. Ako si vnímal tento krok a následné rozdelenie federácie?
– Doteraz si myslím, že spôsob, akým sa urobilo rozdelenie federácie, bol nešťastný. Jednoducho, mali sa spýtať ľudí. Áno, práve toto bol ten moment, keď sa začal rúcať mýtus o principiálnosti sociálnej demokracie.
A rúca sa ďalej?
– No jasné, rúca sa. Je to jeden z mýtov, v ktorých slovenská sociálna demokracia doteraz žije. Že je principiálna. Čo nie je vždy pravda, bohužiaľ. Mne sa nepáči napríklad to, že SDSS išla do minulých volieb ako člen Spoločnej voľby, do terajších ako člen SDK.
Aká iná alternatíva prichádza do úvahy?
– Preferoval som spoluprácu s SDĽ a ako jediný člen predsedníctva som hlasoval proti začleneniu do SDK, pretože neboli ukončené rokovania s SDĽ. Aj keď – je veľmi pravdepodobné, že SDĽ by SDSS nedala férovú ponuku. Dnes je SDSS v historicky najlepšej, ale aj najhoršej pozícii: má 4 poslancov a niekoľko miest v štátnej správe, ale nikdy nemala také nízke preferencie ako teraz. SDK na jednej strane vyniesla SDSS do parlamentu, na druhej strane zapríčinila úplnú stratu identity.
Identitu stratili aj väčšie subjekty. Pre väčšinu voličov je SDK celok a nevnímajú ju prostredníctvom pôvodných materských strán.
– Pri veľkých stranách to nebude mať smrteľné účinky, ich identita sa v prípade rozpadu SDK bude dať pomerne rýchlo obnoviť. U KDH nevidím v tom žiadny problém. Problémom je to u Zelených, u nás a DS. Osobne sa obávam, že neriešiteľným.
Tvoj osobný názor na súčasnú politiku SDSS?
– Vo vyhláseniach predstaviteľov SDSS počujeme, že strana sa bude teraz sústreďovať na kontrolu programu a kritiku v parlamente. Kontrola programového vyhlásenia vlády a parlamentná kritika sa v slušných krajinách nazýva opozícia. A dnes SDSS podporuje vládu napriek tomu, že nemá člena vo vláde. Podľa môjho názoru si SDSS jasne musí povedať, že buď je vládnou stranou a má nejaké požiadavky (fakticky na štyroch poslancov pripadá jeden minister, ale napríklad DÚ má 12 poslancov a 4 ministrov, t. j. SDSS aj Zelení by mali mať ministra), alebo sa definujme ako demokratická opozícia a poďme robiť to, čo počujeme z úst predstaviteľov SDSS. Konštruktívnu kritiku na parlamentnej pôde zameranú na kontrolu programu SDK.
To myslíš reálne? Že by SDSS vystúpila z SDK?
– Myslím, že do roka bude toto riešenie veľmi aktuálne. Vystúpiť z SDK a prejsť do opozície. Momentálne nemáme žiadnu možnosť ovplyvňovať vládnu politiku, a preto by sme nemali niesť za ňu zodpovednosť. Navyše, keď je to čoraz viac viditeľné, že program SDK sa nedodržiava. Mnohí predstavitelia vlády sa utiekajú k tým praktikám, ktoré sme kritizovali u minulej vlády.
Konkretizoval by si vašu voličskú základňu?
– Momentálne nie je.
V SDSS chýba líder, členská základňa a sieť. To sú tri predpoklady pre fungovanie strany. Ako realisticky hodnotíš ďalšie pôsobenie SDSS v politike? Je to mŕtva vetva?
– Musí byť jasná vízia a predstava, čo strana chce ďalej. SDSS je zlom stave. Nemá žiadnu tvár, stratila sa z obrazoviek, z médií, z prieskumov verejnej mienky, nemáme jasnú predstavu, ako ďalej by sa naša politika mala uberať. Bránim sa personálnemu zadefinovaniu, lebo u nás v strane sa diskusia zmenila na personálne otázky, ktoré majú byť riešením týchto problémov. Ja si uvedomujem, že to tak nie je.
Ani po voľbe lídra?
– Pán Volf sám nemá potenciál na to, aby tento ľad prelomil. Som opatrný skeptik. Je pravdepodobné, že SDSS bude fúzovať s niektorou politickou stranou. Najbližšia by bola SDĽ, to by ale musela mať záujem, objavujú sa úvahy o fúzii s SOP. Opäť sa treba zamyslieť nad tým, aká bude identita, pôsobenie nového subjektu. Druhá cesta je – a tá by chcela radikálnu zmenu myslenia v SDSS – vybrať si svoju cestu a pokúsiť sa naštartovať niečo celkom nové.
Ty si študoval na Trnavskej univerzite, kde bola mládež orientovaná pravicovo a svoje pôsobisko tam mali ODM-kári. Vplývalo to na teba?
– Na Trnavskú univerzitu som prišiel už s jasne vyprofilovanou identitou a názorom. V období, keď sme tam študovali my, mala politológia na TU veľmi kvalitných učiteľov a zaujímavé politologické učebné programy. Áno, učili nás ľudia zo SKOI, DS, KDH a napriek tomu si myslím, že som dostal veľmi dobrú školu.
Možno aj vďaka tomu si si vybudoval vzťah k iným mládežníckym organizáciám a stal si sa predsedom Rady Fondu detí a mládeže (FDaM). Poreboval si podporu mládežníckych subjektov?
– Okrem politických vecí sa venujem aj mládežníckej politike. Myslím si, že moja súčasná pozícia vhodne kombinuje moju znalosť politického prostredia a znalosť mládežníckej problematiky. Každá politická formácia má vo fonde jedného zástupcu, ostatní sú z mládežníckych a študentských organizácií. Za SDK mládežníci delegovali mňa, lebo som sa v tejto problematike vyznal asi najviac. Ale určite mi pomohli aj kamarátske kontakty.
Aká je štruktúra Fondu?
– Na čele je Rada FDaM, ďalej je tam dozorná rada. Rada menuje riaditeľa, ten je výkonným orgánom. Je to majetkový fond, ktorý spravuje majetok bývalého SZM. Z majetku by Fond mal vyrábať nejaký prospech pre deti a mládež.
A jeho konkrétna činnosť?
– Fond spravuje majetok a mal by podporovať činnosť detí a mládeže dvoma spôsobmi: poskytovanie lacnejšieho ubytovania v zariadeniach FDaM alebo transformovať výnosy do grantov pre mládežníkov.
Budú výnosy až také veľké?
– Problém je ten, že keď sme nastúpili, Fond bol zaťaže-ný neuveriteľne nevýhodnými zmluvami. Takmer všetok majetok je prenajatý na 20-30 ročné obdobia za smiešnu sumu.
Všetok majetok?
– Fakticky áno. Všetok lukratívny majetok. Robíme dosť prudké opatrenia v zoštíhľovaní vnútornej štruktúry Fondu a akciových spoločností, ktoré mu patria, a chceme zlepšiť jeho finančnú situáciu. Tam sme schopní ušetriť možno aj dva-tri milióny. A koniec. Zmluvy sa musia riešiť podobne, ako to štát rieši v iných kauzách, inak Fond nebude môcť plniť svoje poslanie.
Aké a.s. patria pod činnosť Fondu?
– Fond má pod sebou tri a. s. Hotely mládeže Slovakia, to je sieť piatich Juniorhotelov. Denník Smena a vydavateľstvo Smena sú dnes mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nevykonávajú činnosť a zvažujeme ich likvidáciu.
Aká je hodnota majetku?
– Účtovné hodnoty nesúhlasia s trhovými, ale v trhovom vyjadrení je to približne 1 miliarda Sk. FDaM bol v obrovskom chaose, neexistovali fyzické inventarizácie a neexistuje presný stav majetku, účtovníctvo bolo v dezolátnom stave… Budeme robiť reálne ohodnocovanie majetku, aby sme vedeli vyčísliť jeho hodnotu a určiť, za koľko peňazí sa dá prenajať. Samozrejme, sústredíme sa na najzaujímavejšie a potenciálne najvýnosnejšie objekty.
Ty si sa stal predsedom SDMS v roku 1996 a si ním dodnes. Ako vidíš budúcnosť SDMS?
– Mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku, je veľmi málo. Podpora mládežníckych organizácií sa odvíja od podpory patričnej strany v spoločnosti. Keďže podpora SDSS v spoločnosti je mizivá, ešte mizivejšia je medzi mládežníkmi. Preto som hrdý na nás v SDMS, že napriek tomu sa nám podarilo vybudovať jednu z troch najsilnejších politických mládežníckych organizácií na Slovensku, ktorá sa dynamicky rozvíja a rastie.
Musel si si svoje postavenie vybicyklovať?
– Nie, mládežníckych lídrov SDK bolo vrátane mňa päť. Dvaja vytvorili iniciatívu Nová generácia, ktorí bicyklovali s terajším premiérom Dzurindom a traja sme vytvorili iniciatívu Mladí SDK: Dostál, Muránsky a ja. Mali sme vlastný mikrobus, vlastné letáky a oslovovali sme mládežníkov a študentov. Myslím si, že Fond som si „nevybicykloval“, bola to prirodzená voľba mládežníkov, mal som najväčšie odborné zázemie v mládežníckej problematike.
Čím sa zaoberáš okrem FDaM a SDSS?
– Sci-fi. Inak, presne toto je príklad, ako všetko so všetkým súvisí. Moja zanietenosť pre sci-fi presne korešponduje so sociálno-demokratickou orientáciou.
Sci-fi súvisí so sociálno-demokratickou orientáciou?
– Áno. Keď čítaš sci-fi, je to o alternatíve, o snívaní, o nových predstavách, o zmenách. A o tom je ľavica. Sci-fi prináša novú alternatívu, zmenu a ľavica je v mojom ponímaní okrem obrany a podpory slabších aj zmena. Sci-fi by som ako terapiu odporúčal pre mnohých politikov, lebo umožňuje nadhľad.
Nepovažuješ vyriešenie problémov vo Fonde za sci-fi?
– Dúfam, že to nie je sci-fi.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Marián Repa
