Good-bye, Miki

Pondelkové rokovanie predsedníctva SDKÚ spečatilo triapolročnú púť kresťanských demokratov v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Na nadchádzajúce rokovanie vlády nebude predložený existujúci návrh zmluvy o výhrade svedomia medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Hrušovského družina rada zaujímala pozíciu mŕtveho chrobáka najmä v situáciách, keď sa zvádzal zápas o riešenie každodenných problémov ľudí. Ich politická principiálnosť vyhasla napríklad pri Európskom zákonníku sociálneho zabezpečenia, pri reforme vzdelávacieho systému, ale i pri podivnej privatizácii strategických podnikov či pri jasnej korupcii v zákonodarnom zbore. Keď však išlo o ideologickú dogmu požehnanú Vatikánom, kresťanskí demokrati bojovali hlava nehlava. Súčasná politika KDH získala legitimitu v ostatných parlamentných voľbách len od necelých dvestoštyridsaťtisíc voličov. V ostatných dňoch sa však „najsvätejší“ politici začali tváriť, akoby disponovali hlasmi celého voličského spektra a bez najmenších výčitiek svedomia chceli nadiktovať každému z nás niečo, čo by mohlo v blízkej budúcnosti potrieť naše základné ľudské práva a slobody. Kresťanskodemokratický minister spravodlivosti pritom pri tejto zmluve akosi zabudol na to, že nosným pilierom zmluvného práva je rovnosť partnerov. Ak by to tak nebolo, pri prijatí zmluvy by nešlo o slobodný akt zainteresovaných strán, ale o jednostranný diktát. Slovensko je ešte stále zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na náboženstvo ani ideológiu. Pre každého triezvo zmýšľajúceho človeka z toho vyplýva, že v mene občanov nemôže žiadna politická strana prijímať záväzky, ktoré by zaväzovali kohokoľvek k dogmám, ktorým moderná spoločnosť dávno odzvonila. P. Hrušovským ospevovaný návrh zmluvy napríklad až v trinástich článkoch ukladá verejnej moci povinnosti, ktoré vychádzajú z kanonického práva či zásad, ktorými sa riadi katolícka cirkev. Nehovoriac o tom, že v takzvanej dvojstrannej nevypovedateľnej zmluve sa skoro každý odsek začína slovným spojením „katolícka cirkev ma právo“, pričom druhej strane sa takáto exkluzivita neuznáva. Neúprosný volebný zápas sa začal skôr, ako to možno očakávali jeho samotní aktéri. Dnešná situácia výrazne napomáha opozícii, ktorá môže prinútiť maximálne menšinovú vládu k neštandardným rozhodnutiam. Zrušenie privatizácie železníc, zastavenie predaja elektrární či schválenie júnového termínu volieb, to sú vecné otázky, na ktorých by sa mohli opoziční lídri dohodnúť. Ak nie, Hrušovského „good-bye, Miki“ bolo zbytočné. Autor je politológ, píše politické analýzy

(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter