Autora, prof. Oskara Krejčího, CSc., asi nie je potrebné čitateľom SLOVA a účastníkom podujatí Klubu Nového slova dajako predstavovať. Autor, po tom, čo sa knižne venoval problematike geopolitike rôznych priestorov: Geopolitika středoevropského prostoru. Horizonty zahraniční politiky České republiky a Slovenské republiky (Ekopress 2000), Zahraniční politika USA. (Professional Publishing 2009) a Geopolitika Ruska (Professional Publishing, 2017) sa napokon dopracoval tam, kam aj v perspektíve treba.
Jeho najnovšie dielo Geopolitika Číny (dvorný vydavateľ Professional Publishing, 2021) sa na 429-tich stranách – čo je veľmi, ale veľmi dôležité – nevyhýba kontroverzným témam s robustným geopolitickým presahom (napr. Tibet, Hongkong, Taiwan…) a svoje konštatovania autor podporuje a opiera o 60 tabuliek, 21 špeciálne spracovaných máp a 21 grafov.
Ak ma pamäť neklame (a ak by aj klamala, tak súdruh Google to určite vyrieši), jeden zo stálych prispievateľov do SLOVA a súbežne autor posudzovanej knihy Oskar Krejčí presne pred tromi rokmi (20. novembra 2018), sa na stránkach SLOVA, na základe vystúpenia predneseného na jednej z pravidelných medzinárodných konferencií v pražskom Európskom dome venovanej čínskym reformám zamýšľal, prečo vlastne Západ nerozumie Číne.[1] V kontexte s týmto zamyslením si stojí po rokoch oprášiť tento text. Prečo?
Nuž preto, že pozorný čitateľ v tejto najnovšej knihe odhalí (aj keby nechcel), že štúdium témy „Čína“ môže náš život nie že zmeniť k lepšiemu (čo sa pri súčasnej slovenskej vláde, pri súčasnej prezidentke či politickej konštelácii jednoducho nedá), ale že sa môžeme vyvarovať omylom a verejne prezentovaným slovenským prezidentsko-vládnym klamstvám, naposledy z úst predsedu slovenskej vlády, ktoré vyriekol 12. 11. 2021 v Užhorode.
Ale poďme späť k tejto výnimočnej knihe Oskara Krejčího, ak chcete – a ja k tomu, ako recenzent, nabádam –, zistíte aj to, že múdrosť (nielen čínska) pomáha budovať našu budúcnosť.
Európska zadubenosť nie je to pravé orechové, aj keď si to v poKLUSe mnohí myslia. Lenže aj zajtra bude deň bez limitovania bezlimitovaných osôb v správe slovenského štátu.
Čína je dnes, či sa to niekomu páči-nepáči, alebo to odSaSkováva, vo fáze ekonomického rastu, jednoducho nepotrebuje agresívny prístup a vyhovuje jej evolučná paradigma s následnou evolučnou stabilitou v rámci medzinárodných vzťahov. Nebyť hegemónom (papierovým drakom ako USA, ktorému sa klania slovenská pseuodopolitická elita), ale spoludiktovať pravidlá.
Dnešný pohľad na Čínu je všeobecne buď skazený, alebo plný nervozity. Asi je to prirodzené, pretože sa vo vzduchu deje niečo historicko-bezprecedentné, a to u nevzdelancov (slovenských a českých) evokuje obavy.
Kde je alternatíva? Oskar Krejčí, okrem toho že (dlhodobo upozorňuje na racionálnu alternatívu), vo svoje najnovšej knihe prezentoval aj pomyselný rodný list konfuciánskej Číny vytesaný do akéhosi biblického desatora:
- Čína je krajinou iných (veľkých) čísiel, čo je základom asymetrie v rámci medzinárodných vzťahov;
- Čína = geopolitický zlom, ktorý nemá historickú analógiu;
- Koncept obrodenia Číny spája historickú Ríšu stredu (a jej tradíciu) so súčasnosťou;
- Je rozdiel v čínskych a západnej filozofiách – ale ľudia vo svete sú rovnakí.
- Vedomosti týkajúce sa storočia poníženia sa stali súčasťou politickej kultúry Číny;
- Umenie vládnuť v Číne je veľkým umením a veľmi obťažné;
- Zahraničnú politiku v Číne spoluurčuje (tak ako na Slovensku) demografia;
- No a následne, zahraničná politika Číny zjednocuje, resp. spája tému aktivizmu a introvertnej tradície;
- Stabilita Číny má globálnu hodnotu – a čo už tu dodať?;
- Priam alogický tlak Západu proti Číne nevyformuje nič iné, len vznik paralelného sveta. Západ bude (a je aj, zatiaľ, žiaľ, s pomocou Slovenska) v konfrontácii so Slovanmi a teraz najnovšie aj s Čínou (a jej svetom). Nie je to smutné?
Čína sa presunula z periférie svetového systému do jeho jadra. Vedľa Ruska a Spojených štátov tak stojí Čína, čo je zrkadlením aktivít (stojacich na politike reforiem a otvorenosti svetu, ale nie bezbrehej globalizácie) čínskeho štátu na medzinárodnom poli.
Z materiálu v knihe Oskara Krejčího vyplýva aj to, že samotná Čína (svojimi vnútornými zmenami) predpovedá novú orientáciu globalizácie v druhej polovici 21. storočia s akcentom na rovnoprávny dialóg bez paternalistického mentorovania ľudí bez kože na tvári.
Kozmopolizmus konfucánstva a internacionalizmus nie sú v kontrapunkte, ale – to si treba pamätať – Čína nevnucuje nikomu svoj spôsob života.
Aj toto poznane možno vypreparovať z ostatného veľmi kvalitného textu Oskara Krejčího.
S historickou líniou sa v knihe prelína súčasnosť, tak na záver jedna prosba na autora. Ak bude mať Oskar Krejčí chuť, náladu a dostatok síl, asi by mal svoje knižné kvarteto rozšíriť o tému geopolitiky Turecka. A až potom môže, ako sa vyhráža, svoje pero zavesiť na klinec.
Z knihy Oskara Krejčího vyžaruje ešte jeden záverečný akord – Čína nevnucuje nikomu svoj spôsob života! No a to vychádza z faktu, že čínska geopolitická a politická tradícia je v inom prostredí nenapodobiteľná. No a taký anglosaský liberalizmus si myslí, že sa môže motať po svete. Nemôže!
Zhrnúc – odporúčam si knihu zohnať a mať ju na čestnom mieste v knižnici, alebo na pracovnom stole.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
SÚVISACE:
Oskar Krejčí: Geopolitické desatero Číny
Oskar Krejčí Čína není Sovětský svaz. Představuje prvek změny v mezinárodním systému