Generál populista na ministerstve hospodárstva

Je to možno niečo viac ako dva mesiace, čo Pavla Ruska prenasledovala jedna katastrofická správa za druhou. V koaličnom interrupčnom spore pritlačený k múru a ponížený, otrasený po šokujúcich vyjadreniach a verejných obvineniach Františka Mojžiša, hneď nato konfrontovaný s doručením vyšetrovacieho spisu od vyšetrovateľov na prokuratúru, zbavovanie poslaneckej imunity na dosah, vnútorný spor v strane a odchádzajúci poslanci. Zásadný obrat v tejto, pre predsedu ANO neutešenej situácii priniesol politický obchod s predsedom vlády a následný nástup na post ministra hospodárstva. Nástup na tento post bol spájaný s nízkymi očakávaniami. Predseda ANO si musel vypočuť, že to bol on, kto pri vstupe do politiky donekonečna opakoval, že exekutívne posty by nemali obsadzovať stranícke špičky, ale odborníci z praxe. P. Rusko teda potreboval dobrý štart. A dnes, s krátkym odstupom času, už môžeme povedať, že sa mu ho podarilo zvládnuť optimálne. Misia: Záchrana miliardovej investície Tému, ktorá P. Ruska ako ministra hospodárstva takpovediac uviedla na trh, si predseda ANO vybral optimálne. A optimálne rozohral aj príbeh pred očami verejnosti. Len v skratke. V pondelok nový minister vyhlasuje, že miliardovú investíciu spoločnosti Hyundai Slovensko asi stratilo. „Ak by sa Hyundai rozhodoval o investícii teraz, Slovensko by si nevybral.“ Napriek tomu minister nezačína vymýšľať výhovorky, prečo investíciu získa iná krajina. Naopak, plnou váhou svojej vládnej funkcie sa vkladá do záchrannej misie. Už na druhý deň odlieta do Kórey, aby osobne presviedčal investorov o zahrnutí Slovenska do okruhu potenciálnych lokalít investície. V stredu situáciu zdramatizuje maďarská tlačová agentúra, ktorá vydáva správu o tom, že Slovensko spolu s Poľskom vypadli z hry. Hneď na to však minister cez svojho straníckeho hovorcu ubezpečuje, že všetko je inak, nič nie je stratené a Slovensko je stále v hre. „Uistili nás, že Slovensko nie je mimo hry. Stále máme rovnaké šance.“ Následne Reuters potvrdzuje ministrovu verziu. P. Rusko po návrate z Kórey sumarizuje svoju cestu: „Ak by sa moja návšteva neuskutočnila, boli by sme skôr alebo neskôr spomedzi uchádzačov o investíciu vyradení.“ A pridáva informáciu, že zástupcovia kórejského investora na budúci týždeň pricestujú na obhliadku slovenskej ponuky. A tí na ďalší týždeň skutočne prichádzajú. Politický príbeh, rozohratý akoby podľa poučiek z učebníc politického marketingu. Vyvolanie hrozby straty investície, osobná odhodlanosť a plná angažovanosť ministra, dramatizácia a napokon úspešné vyvrcholenie. Minister Rusko sa takto mimoriadne šikovne vmanipuloval do takzvanej win-win situácie. To je taká, v ktorej pri akomkoľvek výsledku vždy vyhrávate. Ak Hyundai nakoniec na Slovensko príde, bude to v prvom rade zásluha nového ministra hospodárstva, ktorý nehodil takpovovediac flintu do žita, ale vysúkal si rukávy a usiloval sa zachrániť, čo sa zachrániť dalo. No a keby Hyundai na Slovensko neprišiel, vo verejnosti aj tak ostane dojem o novom ministrovi, ktorý urobil naozaj všetko, čo bolo v jeho silách. A akoby vystrihnuté z komunikačného plánu vyznievajú aj vyjadrenia primátora Žiliny Jána Slotu: „Je to zásluha jedine ministra Ruska. Keby ešte niekto povedal, že jeho cesta do Soulu bola zbytočná, tak mu napľujem do ksichtu, kopnem ho do zadku a postavím sa za neho hocikedy.“ Ocenenie svojej aktivity si asi minister predstavoval inak. No na druhej strane, prečo nie, za vyjadrenia J. Slotu nezodpovedá a takto aspoň podstatu, že investícia Hyundai je Ruskovo dielo, zaregistruje širší okruh ľudí. Minister vo svojej koži Z P. Ruska sa stáva rozhodujúci hráč, zodpovedajúci za skutočne kľúčové rozhodnutia. Privatizácia, hospodárska politika štátu, zahraničné investície, priemyselné parky, podpora podnikania, to všetko sú pracovné miesta a to všetko sú zárobky občanov. Toto zaujíma naozaj všetkých. A on rozhoduje. A tieto zásadné rozhodnutia a seba s nimi mediálne predáva. Post podpredsedu parlamentu, ktorý mediálne a verejnomienkovo neponúka dokopy nič atraktívne, sa s tým nedá ani len porovnať. Až na poste ministra hospodárstva má bývalý „generál“ Markízy možnosť všetkým ukázať, ako sa to robí. Ako praví topmanažéri nechodia dlho okolo horúcej kaše, ale vyhrnú si rukávy a pustia sa do roboty, ako vedia dať dokopy správnu stratégiu a taktiku, zorganizovať ľudí, delegovať úlohy, zvrchu kontrolovať priebeh a najmä celú vec patrične komunikačne predávať. Generál populista O svojich populistických kvalitách musel nový minister hospodárstva presvedčiť všetkých, ak už ničím iným, tak rozhodne svojím vystúpením vo veci presunutia finančných prostriedkov z kapitoly navýšenia platov učiteľov do kapitoly investičných stimulov. Spravodlivo rozčúlený minister, ktorý odmieta takú „chrapúnsku“ interpretáciu niektorých médií, no takisto absolútne necitlivé a nespravodlivé rozhodnutie vlády, a preto sa znechutený odmieta na tejto hre podieľať. („Zo mňa nikto nebude robiť človeka, ktorý berie peniaze učiteľom.“) Populizmus prvej triedy a ešte aj pôsobivo zahratý. Klobúk dole. Menej priaznivé titulky už novému ministrovi hospodárstva zabezpečili aktuálne personálne rošády na ministerstve. Tie však na druhej strane dokonale dokumentujú Ruskovi vlastnú náturu generála. Generál rozhoduje bez toho, aby musel niekomu niečo vysvetľovať. A keď okolo obsadzovania postov ľuďmi z Markízy otravujú novinári s kritickými otázkami: „Nežartujte. Nechajte nás riadiť a budete vidieť výsledky.“ „A čo? To je neuveriteľné, čomu sa vy venujete.“ „Čo je to zločin? Zvyknite si, že ľudia chodia zo súkromného sektora do štátnej správy a naopak. Nemusím sa až natoľko spovedať.“ Presne tak, generál sa nikomu nespovedá, dostal svoje bojové pole a hodnotiť sa bude po bitke. Poučný príbeh Pavla Ruska Ešte pred zopár mesiacmi defenzívna pozícia v koaličnom spore, obvinenia z mediálneho vydierania a zbavovanie poslaneckej imunity na krku. Dnes posilnená pozícia v koalícii, podľa všetkého poistené aj (ne)pokračovanie v trestnom stíhaní a vládna pozícia optimálna pre širokú mediálnu a verejnú prezentáciu. Až takto radikálne sa môžu pomery a pozície v politike meniť doslova zo dňa na deň. Len treba vedieť robiť tie správne politické obchody.