Funkcionalistický štýl spojil päť krajín

Mestské kultúrne stredisko v Partizánskom sa stalo 28. augusta 2003 dejiskom medzinárodného seminára Moderné koncepcie bývania a práce s podtitulom Hľadanie súvislostí v architektúre piatich lokalít – Sunila (Fínsko), Bellevue – Bellavista (Dánsko), Ivrea (Taliansko), Zlín (Česká republika) a Partizánske – Baťovany (Slovensko). Seminár zorganizoval Ústav stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied s podporou Európskej komisie v rámci programu Culture 2000. Jeho cieľom bolo hľadať odpovede na otázku, čo prísne zachovať a čo prestavať tak, aby sa funkcionalistický štýl z 30. rokov, ktorý je charakteristický pre všetky spomínané mestá, zachoval, ale zároveň, aby spĺňal požiadavky dnešnej doby. Na seminári sa zúčastnili architekti, predstavitelia samosprávy a štátnej správy, cirkvi a spoločenských organizácií, podnikatelia v oblasti stavebníctva a projektovania. *** Fínski architekti Tapani Mustonen a Markku Hannonen priblížili vznik mesta Sunila ako dôsledok rozvoja priemyslu. V tridsiatych rokoch tu v rekordnom čase vyrástla celulózka, ktorej majitelia zabezpečovali svojim zamestnancom okrem práce aj ubytovanie, kultúrne a športové vyžitie. Mesto poznačil vplyv svetoznámeho architekta Alvarta Aaltu, v tých časoch to bolo teda bývanie na nadštandardnej svetovej úrovni. V 80. rokov došlo k úpadku výroby a obyvatelia Sunily chceli zašlú slávu mesta opäť oživiť. Pre záchranu Sunily vzniklo občianske hnutie – asociácia PROSUNILA, ktorej hlavným cieľom bolo modernizovať budovy, ale tak, aby sa nepoškodila ich historická hodnota. Okrem iných aktivít zorganizovala asociácia v tomto roku veľtrh bývania a samotné mesto zamestnalo architekta, aby počas turistickej sezóny sprevádzal návštevníkov po meste. Aktivisti z asociácie získali už viacero ocenení, pretože sa stala kanálom pre nové projekty s novými myšlienkami, ako napríklad – dôležité je v Sunile vidieť ľudské tváre. *** Z veľmi vážnych dôvodov sa na seminári v Partizánskom nezúčastnila talianska odborníčka Patricia Bonifazio. Jej príspevok predniesla moderátorka seminára Henrietta Moravčíková zo SAV. Aj talianske mesto Ivrea zažilo svoju slávu v tridsiatych rokoch, keď Adriano Olivetti ovládol svetový trh s písacími strojmi. Po druhej svetovej vojne zamestnával vyše 14 tisíc zamestnancov a denne vyrábal štyritisíc písacích strojov. Olivettiho sláva bola úzko spojená so slávou architektonicky zaujímavých fabrických budov, postavených novými technológiami, s novými robotníckymi domami, kde sa využívala slnečná energia. Po Olivettiho smrti začala fabrika krachovať a v roku 2002 zanikla, objekty prešli pod značku Telecom. V súčasnosti vzniklo v meste múzeum architektúry, ktoré sa tiahne dva kilometre po pobreží. Mestská samospráva má za cieľ zachovávať pôvodnú architektúru mesta, dokonca chce obnoviť samotný charakter niektorých budov. *** Dánsky architekt z Kodane Ola Wedebrunn priblížil históriu prímorskej oblasti Bellevue s množstvom pláží, ale aj lesov, ktoré tu slúžili ako obľúbená rekreačná oblasť so starodávnymi prameňmi tečúcimi cez les do mora. V rokoch 1930 – 1938 rástli masy vyhľadávajúce plážovú i kúpeľnú rekreáciu. Projekt na nové Bellevue vyhral architekt Arne Jacobsen a v júni 1932 sa stal komplex budov najvyhľadávanejším letoviskom Dánov. Dodnes sa zachovala čerpacia stanica v podobe hríba, akýsi architektonický drahokam, hala Mattssonovej jazdeckej školy či originálne divadlo. Kójový systém na pláži bol schopný obslúžiť až 15 tisíc návštevníkov denne. Funkcionalistický štýl zahrňoval všetko do modernej koncepcie pláže budúcnosti. Príkladom toho bol aj bieloskvúci obytný komplex Bellavista. V sedemdesiatych rokoch nastúpili nové trendy a nové ideály v rekreácii, ale Bellevue naďalej zostáva hlavnou plážou Kodane. V súčasnosti je plážový areál na zozname pamiatok a chránia ho plány aktívnej pamiatkovej starostlivosti. Architektúra a kultúrne dedičstvo rekreácie sú dôležitou súčasťou aktuálnych plánov Úradu pre kultúrne dedičstvo dánskeho ministerstva kultúry s Bellevue. *** O koncepciách moderného bývania a práce v súvislosti s mestom Partizánske hovorila Henrieta Moravčíková. Priblížila vznik závodu Baťa, jeho filozofiu a s ňou úzko súvisiacu výstavbu robotníckych domčekov a spoločensko-kultúrnych ustanovizní pre zamestnancov. Najbližšie baťovskému naturelu Partizánčanov bol Pavel Novák, hlavný architekt mesta Zlín, ktorý vypichol súčasné hlavné problémy baťovskej architektúry v Zlíne. Zlín sa stal v 30. až 40. rokoch podnikateľskou Mekkou. Dnes ostal na pleciach samosprávy mesta Zlín obrovský kolos – 207 veľkých poloprázdnych výrobných objektov, kde v čase kulminácie výroby pracovalo 25 tisíc ľudí, ktorí bývali v dvoch tisíckach rodinných domov. Mesto dostalo od štátu „danajský dar“ – zóna funkcionalistického štýlu bola vyhlásená za pamiatkovú zónu a tvorí podstatnú časť mesta. Na údržbu a opravu dostáva mesto od štátu smiešne dva milióny. Odborníci navrhujú zlínsku pamiatkovú zónu zaradiť do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Architekt Novák nastolil viacero otázok ďalšej existencie pamiatkovej zóny. Podmienky na dodržiavanie ochranárskych zákonov sú tu takmer neuskutočniteľné a občania s tým majú veľa problémov. Zlín čaká na nového Baťu, ale každý nový podnikateľ chce len prízemný objekt na okraji mesta. Baťove objekty sú však stále použiteľné. Napríklad 17-poschodová správna budova z roku 1955, vrcholné dielo architekta Karfíka, by sa mohla stať sídlom Zlínskeho kraja. Mesto hľadá riešenia, ako naplniť 207 poloprázdnych výrobných hál, ako urobiť obývateľnými dvestotisíc baťovských domov, hoci pôvodne boli stavané len na tridsať rokov. Zbúrať ich? Postaviť nové? Kde vziať na to peniaze? Svoj príspevok ukončil zlínsky architekt názornou ukážkou niekoľkých príkladov nevkusu pri prístavbách či prestavbách v pamiatkovej zóne Zlína. Čiastočnú odpoveď na predchádzajúce otázky poskytla docentka Jarmila Lalková z STU, ktorá predstavila možnosti rehabilitácie robotníckych kolónií v Zlíne i v Partizánskom. Poskytla niekoľko variácií na zlepšenie bývania bez zmeny vonkajšieho objemu, ktoré boli dôkazom tzv. mäkkej pamiatkárčiny – zvyšovania obývateľnosti baťovských domov so zachovaním ich historickej hodnoty. *** Po skončení medzinárodného seminára bola vo výstavnej sieni Domu kultúry v Partizánskom vernisáž výstavy o architektúre všetkých štyroch spomínaných miest, ktorých spája nielen architektúra, jej bývalý rozkvet, následný úpadok, hľadanie riešení využitia kedysi supermoderných objektov, ale aj spoločná snaha ďalšej vzájomnej spolupráce a stretávania sa. Výstava v Partizánskom je prístupná verejnosti do 15. septembra 2003. Odtiaľ poputuje do spomínaných miest v troch štátoch.