Frankofónia

„Frankofónia začína v škole. Je to práve škola, ktorá učí osvojiť si formy, postoje a hodnoty ľudskosti a ľudského pokolenia. Francúzske školy nájdete v Čile alebo v Bulharsku, rovnako ako aj v našich problémových predmestiach alebo na našich krásnych štvrtiach. Vo všetkých končinách sveta sa v nich učí ako vstúpiť do histórie, ktorá je opakom nostalgie, do spoločenstva, ktoré je opakom geta.“ (Alain Peyrefitte, Le Figaro – marec 1996) V súčasnosti pod pojmom frankofónia v širšom význame slova rozumieme súbor akcií, ktorých cieľom je šírenie francúzskeho jazyka a hodnôt. V užšom – inštitucionálnom význame slova termín Frankofónia (teda už s veľkým písmenom) predstavuje medzinárodnú organizáciu, ktorá združuje 56 štátov a vlád, ktoré pristúpili ku Charte Frankofónie. V rámci Francúzskej republiky sú otázky týkajúce sa Frankofónie zverené nasledovným orgánom: · Kompetentné oddelenia Ministerstva zahraničných vecí, premiér, oddelenie frankofónnych záležitostí. Pripravujú a uskutočňujú pod dohľadom ministra povereného Frankofóniou (Xavier Darcos), ktorý zastupuje Francúzsko na stretnutiach Ministerskej konferencie Frankofónie, vládnu politiku v oblasti frankofónie. Prispievajú k definovaniu akcií, riadených štátom a orgánmi zaoberajúcimi sa rozvojom frankofónie a francúzskeho jazyka. · Vysoká rada Frankofónie. Tomuto poradnému orgánu predsedá prezident. Od 10. januára 2002 má svoje zastúpenie pri Stálej rade Frankofónie a pri Generálnom sekretariáte Frankofónie. Tvorí ju 30 členov zo všetkých kontinentov, ktorí sa každoročne stretávajú na spoločných schôdzach. Vysoká rada Frankofónie organizuje okrem iného aj množstvo seminárov venovaných problematike frankofónie a každoročne publikuje Správu o stave Frankofónie vo svete. Trochu histórie Pojem frankofónia pochádza od francúzskeho geografa Onésisma Reclusa, ktorý týmto výrazom roku 1880 pomenoval spoločenstvo ľudí a krajín hovoriacich po francúzsky. Prvý zväzok založený na základe francúzštiny vznikol v roku 1950. Bol to Medzinárodný zväz novinárov a frankofónnej tlače. Frankofónia ako inštitúcia začala vznikať po roku 1960. Osobnosti ako Hamani Diori, Habib Bourguiba a Léopold Senghor iniciovali zoskupenie nových nezávislých krajín, ktoré si želali pokračovať v rozvoji vzťahov s Francúzskom založených na kultúrnej a jazykovej príbuznosti. V 60-tych rokoch vzniklo viacero organizácií a inštitúcií: 1960 – Konferencia ministrov národného vzdelávania frankofónnych krajín (CONFEM) 1961 – Asociácia čiastočne alebo úplne frankofónnych univerzít (AUPELF) 1967 – Medzinárodná asociácia frankofónnych poslancov (AIPLF) 1969 – Konferencia ministrov mládeže a športu frankofónnych krajín (CONFEJES) Prvý medzinárodný orgán Frankofónie, Agentúra pre kultúrnu a technickú spoluprácu (ACCT), vznikol 20. marca 1970 na konferencii v Niamey. O deväť rokov neskôr bola vytvorená Medzinárodná asociácia starostov a zodpovedných predstaviteľov hlavných miest a veľkomiest čiastočne alebo úplne frankofónnych. V priebehu 80-tych rokov sa konalo viacero summitov. Prvý summit Frankofónie sa uskutočnil v Paríži, zvolaný francúzskym prezidentom Mitterandom. Zúčastnilo sa na ňom 41 krajín a vlád a vznikla Komisia poverená zabezpečením pokračovania konferencie. Druhý summit Frankofónie v Quebecu zaviedol dvojročnú periodicitu summitov. Pri tejto príležitosti bola za účasti 40 krajín otvorená prvá multilaterálna univerzita. S vytvorením Inštitútu energií frankofónnych krajín sa rozvinuli nové oblasti spolupráce, najmä na poli poľnohospodárstva a energetiky. V roku 1989 bola v Alexandrii založená Senghorova univerzita. O pár rokov neskôr začalo vysielanie frankofónnej televízie TV5, ktoré bolo v roku 1991 rozšírené aj na Afriku. Summit Frankofónie v Paríži v roku 1991 rozhodol o posilnení politickej dimenzie Frankofónie a zriadil Stálu radu Frankofónie (CPF), ktorú tvoria predstavitelia hláv štátov a vlád. Potvrdeniu politiky francúzskeho spoločenstva na medzinárodnej scéne bol zasvätený aj šiesty summit Frankofónie v Cotonou. V roku 1997 bol vytvorený Generálny sekretariát počas summitu v Hanoi. Prvým generálnym sekretárom sa stal Boutros Boutros-Ghali. Jeho hlavným cieľom bola transformácia Frankofónie na organizáciu schopnú presadiť svoju politiku na medzinárodnej scéne. Ministerská konferencia Frankofónie v Marákeši prijala Chartu Frankofónie. ACCT sa stala Agentúrou pre frankofóniu. V roku 1998 bol prijatý nový názov organizácie: Medzinárodná organizácia frankofónie (MOF) na Ministerskej konferencii Frankofónie v Bukurešti. Dnes V súčasnosti Medzinárodná Organizácia Frankofónie združuje 56 štátov a vlád. Jej sídlo sa nachádza v Paríži a Generálnemu Sekretariátu predsedá Abdou Diouf. Šéfovia štátov a vlád sa stretávajú každé dva roky na summite. Hlavným politickým cieľom Frankofónie je utvrdenie pút spolupráce pre budúcnosť. Aktéri MOF sa nazývajú operátori a ich úlohou je so zreteľom na svoj rozsah kompetencií zabezpečiť nasledovanie rozhodnutí prijatých na summite. Organizačná štruktúra Summit Najdôležitejšou inštitúciou MOF je Summit, ktorý sa stretáva každé dva roky. Je to stretnutie hláv štátov a vlád. Existujú 3 typy členstva: plné, pridružené a štatút pozorovateľa. Ministerská konferencia Frankofónie (CMF) CMF sa stretáva medzi summitmi, aby zabezpečila politickú kontinuitu. Členov Summitu tu zastupujú ministri zahraničných vecí alebo ministri poverení problematikou Frankofónie. Jej hlavnou úlohou je zabezpečenie realizácie záverov summitov a príprava nasledovných summitov. Okrem toho odporúča Summitu prijatie nových členov a nových asociovaných členov MOF. MOF sa tiež opiera o prácu a odporúčania dvoch stálych ministerských konferencií – Konferencie frankofónnych ministrov vzdelávania (CONFEMEN) a Konferencie ministrov mládeže a športu frankofónnych krajín (CONFEJES). Stála rada Frankofónie (CPF) CPF je inštitúcia poverená prípravou a plnením úloh zo summitu. Predsedá jej Generálny tajomník a tvoria ju zvláštni predstavitelia hláv štátov alebo vlád. Je tiež poverená plnením úloh schválených Ministerskou konferenciou Frankofónie, skúmaním schvaľovania projektov, hodnotením rozpočtov projektov operátorov, vykonávaním úlohy programátora, koordinátora a arbitra, tak v otázkach politických a ekonomických, ako aj v oblasti spolupráce. Disponuje tromi komisiami: politickou, ekonomickou a komisiou pre spoluprácu. Parlamentné zhromaždenie Frankofónie (APF) APF tvorí sekcia členov reprezentujúcich 65 parlamentov štátov a frankofónneho spoločenstva a 9 pozorovateľov. Spolupracuje na zavádzaní do praxe a posilnení demokratických inštitúcií prijímaním textov vydávaných inštitúciami Frankofónie, organizovaní misií, poskytovaním dobrých služieb a volebných pozorovateľov. Medzivládna agentúra frankofónie (AIF) AIF je hlavným operátorom MOF pre realizáciu kultúrnych, vedeckých, technických a ekonomických programov. Členmi AIF sú priamo členské štáty a vlády. Riadi ju Generálny Administrátor, pán Roger Dehaybe, a má 3 regionálne pobočky: v Lorné (Togo), Libreville (Gabun) a Hanoyi (Vietnam). Priami operátori Sú to: Univerzitná Agentúra Frankofónie (AUF), TV5, Alexandrijská Senghorova Univerzita a Medzinárodné združenie frankofónnych starostov (AIMF). Politický a ekonomický rozmer Frankofónie Od roku 1997 MOF získava stále významnejší politický rozmer, ktorý sa presadil predovšetkým po príchode Boutrosa Boutrosa-Ghaliho na miesto generálneho tajomníka MOF. MOF sa tak stala plnohodnotným partnerom ostatných medzinárodných organizácií. MOF sa prostredníctvom svojho generálneho tajomníka vyslovuje k aktuálnym politickým problémom a vysielaním svojich expertov a diplomatov aktívne pomáha pri hľadaní východísk z krízových situácií. Častým účastníkom týchto misií je sám generálny tajomník. MOF má stále zastúpenia pri nasledujúcich organizáciách: OSN (NY, Ženeva), EÚ (Brusel), OAJ/AU + ekonomická komisia (Addis Abeba). Vo februári 2003 bolo po vymenovaní Lansana Kouyaté za špeciálneho vyslanca MOF pre Pobrežie Slonoviny otvorené špeciálne zastúpenie v Abidjane. Intenzívne sa rozvíja spolupráca najmä s OSN (na základe zmluvy z 25. júna 1997), a to zvlášť v oblasti presadzovania demokracie, predchádzania konfliktom, budovania právneho štátu a dodržiavania ľudských práv (spolupráca na úrovni generálnych tajomníkov, vysokých predstaviteľov a expertov). MOF bola zaradená medzi regionálne organizácie a je pravidelne pozývaná na konzultácie do sídla OSN v NY. Cieľom spolupráce MOF s OSN je okrem iného i rozdelenie činností, aby nedochádzalo k zbytočnej duplicite. MOF taktiež školí frankofónnych odborníkov, ktorí sú „zapožičiavaní“ do štruktúr OSN. Prebieha spolupráca s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva od roku 2001. MOF taktiež iniciovala rad stretnutí, konferencií a pod. so zástupcami významných medzinárodných organizácií za účelom skúmania možností spolupráce. Za dominantné je možné považovať vzťahy s UNESCO. Prvá dohoda o spolupráci UNESCO s MOF bola podpísaná už v roku 1976. Nedávno ju nahradila nová dohoda, ktorá bola podpísaná v decembri 2000. Cieľom dohody je napomôcť presadzovaniu cieľov spoločných pre obe organizácie, ako je podpora demokratických procesov a ľudských práv, podpora rozvoja výchovy, kultúry, médií a nových informačných technológií. Dohoda počíta so všestrannou vzájomnou výmenou informácií, so vzájomným obsadzovaním zasadaní pozorovateľmi a s prípadným vytváraním spoločných pracovných skupín. Zdôraznená je koordinácia v oblasti zberu štatistických údajov s cieľom zamedzenia prekrývania činností ako aj v publikačnej činnosti. Dohoda taktiež predpokladá realizáciu spoločných projektov. Ďalšia spolupráca sa uskutočňuje s UNICEF (dohoda z roku 1995). Programy určené mládeži a vzdelávaniu sú jednou z priorít IOF. Prevažná časť populácie frankofónnych krajín je veľmi mladá. MOF si vytýčila za cieľ pomôcť mladým ľuďom pri hľadaní ich profesionálneho uplatnenia, čiže v oblasti vzdelávania a získavania zamestnania a pri kultúrnych výmenách. Programy sú zhrnuté do troch základných okruhov: program mobility frankofónnej mládeže zameraný na výmenu, podporné fondy zamestnanosti pre mladých (16 – 30 rokov) a pomoc pri zavádzaní internetu a jeho využitie. Z ďalších iniciatív na podporu mnohostrannej spolupráce je možné sa zmieniť o uzavretí rámcovej dohody o spolupráci MOF s Medzinárodnou organizáciou práce (11. februára 2002), alebo o ponuke MOF na využitie znalostí a skúseností tejto organizácie v rámci projektu NEPAD (New Partnership for Africa`s Development), ktorú urobil generálny tajomník MOF počas konferencie NEPAD v Dakare (12. apríla 2002). K medzinárodným organizáciám, ktoré majú vzťahy zmluvne upravené s MOF ďalej patria: Skupina krajín ACP, Organizácia iberoamerických štátov pre vedu, vzdelávanie a kultúru, Arabská organizácia pre vzdelávanie, kultúru a vedu, Asociácia karibských krajín, Spoločenstvo sahelsko-saharských štátov, Svetová meteorologická organizácia, Islamská organizácia pre vzdelávanie, vedu a kultúru, Ekonomická komisia pre Afriku, Svetová organizácia duševného vlastníctva, Organizácia africkej jednoty/Africká únia, Medzinárodný inštitút pre demokraciu a volebnú asistenciu, Komisia Indického oceánu, Organizácia Islamskej konferencie, Liga arabských štátov, Ekonomické spoločenstvo západoafrických štátov, FAO, UNDP, UNCTAD. Frankofónny priestor predstavuje ekonomicky cca 10,5 % svetového HDP, čo v objemovom vyjadrení je 3.104,8 mld. dolárov. Uvedená hodnota pripadá na 558,4 milióna obyvateľov tejto zóny, čo je 9,7 % celkovej svetovej populácie. V skutočnosti však 87,1% HDP MOF vytvára iba päť členských štátov: Belgicko, Kanada, Francúzsko, Luxembursko a Švajčiarsko. Ako odpoveď na potrebu rozvíjať ekonomickú dimenziu Frankofónie bolo už v roku 1987 založené Frankofónne ekonomické fórum (FFA). V podstate je to sieť podnikov a firiem združených okolo národných výborov (50). Najvyšší orgán FFA, Generálna konferencia, sa schádza raz za dva roky na okraji summitu MOF a zúčastňujú sa ho všetci členovia siete FFA. Konferencia určuje hlavné smery fungovania organizácie. V medziobdobí činnosť organizácie riadi Medzinárodná kancelária (BIFFA), ktorej 14 členov volí generálna konferencia. FFA taktiež disponuje Medzinárodným sekretariátom, ktorý sídli v Montreale. Orientácia MOF na ekonomickú spoluprácu sa výrazne presadzuje zvlášť v posledných rokoch. Ekonomické parametre a možnosti Frankofónie posudzovalo v roku 1999 prvé Frankofónne ekonomické fórum v Monaku, ktorého sa zúčastnili príslušní ministri všetkých členských štátov MOF. Rokovania sa zamerali predovšetkým na tri hlavné oblasti: investície a obchod, regionálnu spoluprácu, medzinárodné pravidlá obchodu a ekonomickú spoluprácu v rámci frankofónneho priestoru. Z doterajších významných ekonomických aktivít MOF je možné uviesť: financovanie investičných programov v rozvojových regiónoch frankofónnej zóny, pomoc a koordináciu energetických programov, priamu participáciu na reštrukturalizácii priemyslu (predovšetkým v afrických štátoch), presadzovanie spoločnej obchodnej politiky pri rokovaniach v rámci WTO (predovšetkým s dôrazom na poľnohospodárstvo), vytvorenie informačnej databázy obchodníkov frankofónnej zóny, atď. V septembri 2002 zahájilo činnosť Ekonomické informačné stredisko Frankofónie, ktoré sídli v Monaku. Jeho prvým cieľom je vybudovať internetový portál www.cief.mc, ktorý by poskytoval čo najkompletnejšie ekonomické informácie o frankofónnom priestore. Ďalšou činnosťou strediska má byť organizovanie stretnutí podnikateľov z frankofónnej zóny v spolupráci s MOF a Frankofónnym ekonomickým fórom. Frankofónia a štáty strednej a východnej Európy Od polovice 90-tych rokov začali prejavovať záujem o Frankofóniu aj štáty strednej a východnej Európy. Išlo o štáty, kde francúzština nie je úradným jazykom. K prvým krajinám, ktoré sa zapojili v regióne SVE do MOF patrí Rumunsko a Bulharsko, obe sa stali plnoprávnymi členmi v roku 1993. ČR, Poľsko, Slovinsko a Macedónsko získali pozorovateľský štatút v októbri 1999. Albánsko a Macedónsko sú asociovanými členmi od roku 1999. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá získala v MOF pozorovateľský štatút je Slovenská republika. Stalo sa tak v októbri 2002. Z postkomunistických krajín je členskou krajinou MOF ešte Moldavsko (od roku 1996). Litva má od roku 1999 v MOF pozorovateľský štatút. Aktuality zo sveta Frankofónie 12. júla 2004 sa v Bruseli konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov Európskej únie a súčasne členských štátov Medzinárodnej organizácie Frankofónie s nosnou témou Presadzovanie jazykovej rôznorodosti na pôde Európskej únie aj za účasti slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Dňa 27. a 28. novembra 2004 sa konal v hlavnom meste Burkina Faso – Ouagadougou X. summit Frankofónie na tému: Frankofónia – priestor solidarity pre trvalo udržateľný rozvoj. Výsledkom summitu bolo prijatie Deklarácie z Ouagadougou týkajúcej sa trvalo udržateľného rozvoja a Strategického rámca na obdobie od roku 2005 do roku 2014. Okrem toho bolo prijatých osem deklarácií (o Pobreží slonoviny, Blízkom východe, Svetovom fonde solidarity, Svetovom summite informačnej spoločnosti, fonde numerickej solidarity, bavlne, pomoci najmenej rozvinutým krajinám v oblasti kultúrnej rôznorodosti a slobode tlače). Summit schválil udelenie štatútu pridruženého člena Andorre a Grécku. Novými pozorovateľmi MOF sa stali Arménsko, Rakúsko, Chorvátsko, Gruzínsko a Maďarsko. MOF odteraz združuje 49 členských štátov a vlád, 4 pridružených členov a 10 pozorovateľov. Nasledujúci, XI. summit MOF sa bude konať v Bukurešti v roku 2006. Jeho témou bude smerovanie Frankofónie k informačnej spoločnosti prostredníctvom vzdelania pre všetkých. Spracovali: Katarína Bajzíková, Júlia Raticová, Andrea Durdíková Autorky sú členkami Efpolitu (Asociácie frankofónnych študentov) Zdroje: http://www.francophonie.org http://www.sommet-francophonie.org/ouaga2004/ http://www.ffa-i.org/default.asp http://www.foreign.gov.sk http://www.francophonie.gouv.fr http://www.diplomatie.fr