Francúzsko plné kontrastov

Pálenie áut a neospravedlniteľné násilie na predmestiach veľkých francúzskych miest počas uplynulých dvoch týždňov nedodali krajine priateľský obraz. Opäť však rozpútali politické, sociálno-ekonomické a dokonca do koloniálnej histórie siahajúce diskusie. Tie sa vďaka médiám preniesli do celého sveta. Situácia nie je taká jednoznačná, ako vysvetľujú mnohé zahraničné denníky a televízne spravodajstvá. Otázky, ktoré sa skrývajú za predmestskými nepokojmi, sú mnohonásobné a komplexné, nie vždy objasnené zahraničnými reportérmi. Francúzsky národ sa ocitol počas týchto viac než výtržností zmätený a neschopný konať, keď bolo potrebné dokonca pristúpiť k policajným zákrokom. Pre pochopenie problematickej situácie v súčasnom Francúzsku je však potrebné objasniť niektoré z príčin, ktoré kríze predchádzali. Imigračná otázka, nevyriešená bytová politika betónových predmestí, nevyhovujúca sociálna politika štátu, vzdelávací systém nezodpovedajúci súčasnej situácii a pálčivá otázka kultúrnej identity národných menšín – to doviedlo Francúzsko do dnešnej krízy. Tvoria kokteil miešaný počas posledných 30 – 40 rokov. Dôsledky sa postupne dostavujú a prehlbujú vďaka zlej globálnej európskej ekonomickej situácii a tvrdým neoliberálnym opatreniam súčasnej silne pravicovej vlády. Prisťahovalectvo Imigrácia bola (a ostáva) vo Francúzska veľmi vysoká. V 50. a 60. rokoch nevyhnutnosť výstavby povojnovej krajiny sľubovala plnú zamestnanosť pre chudobné severoafrické národy. Tie sa húfom hrnuli do periférií francúzskych miest „za lepšou budúcnosťou“. Prvý ropný šok a s ním spojený vysoký nárast nezamestnanosti zasiahol v prvom rade tieto štvrte. Rodičia strácali svoje miesta a deti šancu do budúcnosti. Dnes tieto imigračné vlny vychovávajú novú generáciu, ktorá na trhu práce nenachádza zďaleka takú istú nádielku ako ich otcovia či starí otcovia. Ekonomická situácia je vo Francúzsku ešte horšia a nepohodlnejšia a mladá generácia prisťahovalcov a emigrantov je akoby „stratená“… Keby sme túto evolúciu chceli vyčísliť, situácia dnes vyzerá následovne: v 717 geto štvrtiach žije približne 4,5 milióna obyvateľov. Nazhromaždené problémy sú zjavné: 20 až 30-percentná nezamestnanosť, hlavne medzi mládežou, rodiny s nedostačujúcimi zárobkami, problémy v rámci školského systému, kriminalita… Všetky ukazovatele sú alarmujúce a dodávajú obyvateľom týchto predmestí pocit, že sa stali obeťami diskriminácie a krivdy. Rasizmus Kultúrna rozmanitosť a rešpektovanie národných identít sa ukazujú ako neľahký oriešok. Betónová výstavba, ktorá začala v rokoch 1960 – 1970, jednoznačne prispela k oddeleniu prisťahovalcov od jadra francúzskej spoločnosti a vytvorila tak akési getá na francúzsky spôsob. Prítomnosť rasizmu a xenofóbie nemožno poprieť. Mať tmavú pleť len zriedka uľahčí prijímací pohovor do zamestnania. „Francúzi nás najprv volali miešancami, neskôr ilegálnymi prisťahovalcami, cudzincami, moslimami a teraz islamistami či teroristami,“ tvrdia niektorí z prisťahovalcov. V učebniciach dejepisu nie vždy nájdete historické fakty v pravom svetle, a aj to mnohých oprávnene poburuje. Koloniálne obdobie Francúzska je síce minulosťou, ale alžírske prisťahovalectvo je tvrdá realita. Rasizmus cítiť na viacerých miestach každodenného života a farba pleti hrá aj dnes, nanešťastie, svoju úlohu. Je oveľa jednoduchšie byť emigrantom zo severnej či strednej Európy. Sociálna politika Sociálna politika Francúzska sa za posledných tridsať rokov ukázala ako príliš štedrá, ktorá nemotivuje k aktívnemu hľadaniu práce. Menej kvalifikované vrstvy sa často radšej uspokojili so štátnymi podporami, ako keby sa mali usilovať o nízky zárobok. Známe príspevky a podpory vlády „RMI a SMIC“ sú niekedy výhodnejšie ako malý plat nekvalifikovanej sily a všetky povinnosti spojené s pravidelnou pracovnou dobou. Ich úplné zrušenie by nebolo správnym riešením, ale určité „premyslenie“, modifikovanie či adaptovanie sa na súčasný konkurenčný trh práce sa zdá byť nevyhnutné. Sociálna bieda a zložitá ekonomická situácia sa netýka len mladých ľudí žijúcich na francúzskych predmestiach, ale celej novej generácie. Preto postaviť všetko na imigračnú kartu, ako to často vidíme a čítame v zahraničných médiách, by bolo naozaj neférové. Mladí z predmestí reagovali tentokrát pálením a skazou, pretože v ich vnútri to vrie už dlhší čas. Netreba zabudnúť ani na problém vzdelania a školstva, ktorý je naliehavý v celom Francúzsku, nielen na postihnutých predmestiach – hoci s existujúcou chudobou je na týchto miestach výraznejší. Ponúkané riešenia Riešenia, ktoré ponúka súčasná francúzska vláda, spočívajú hlavne v zmenách sociálnej politiky a vo vytvorení pracovných podmienok pre všetky vrstvy (pomoc pri vyhľadávaní práce, zjednodušené vyplnenia formulárov a životopisov, zavedenie možnosti pracovnej zmluvy pre učňov.) Minister vnútra Nicolas Sarkozy propaguje hlavne prísne bezpečnostné opatrenia zamerané na potrestanie vážnych delikventov. Odstránenie resp. zníženie existujúcej veľmi citeľnej xenofóbie bude pravdepodobne trvať dlhšie. Je jedným zo základných požiadaviek vyjadrených v posledných dňoch. Či sa voláme „Mohamed“ alebo „De Laroche“, by nemalo ostať jediným a rozhodným kritériom na prijímacích pohovoroch alebo spoločenských udalostiach. Ďalšia skupina opatrení je zameraná na bytovú politiku. Minister práce a sociálnych veci Jean Luis Borloo je presvedčený, že problémy ľudí možno odstrániť premyslenou urbanizáciou problémových mestských oblastí. Nedávny návrh „novej politiky miest“ bol prijatý s väčšinovým súhlasom, ako omnoho ťažšie sa však zdá vyčelenenie nevyhnutných finančných prostriedkov na tento projekt. Nikto nie je proti zabezpečeniu lepších podmienok na bývanie pre chudobné vrstvy. Vyriešime však týmto spôsobom oveľa hlbšie a podstatnejšie problémy týchto rodín, ako nezamestnanosť, úspešné začlenenie sa do spoločnosti a otázky vzdelania? Zložitá rovnica Korene sociálnych nepokojov môžeme analyzovať aj hlbšie a môžeme ich hľadať vo vládnej politike. Neznamená to však, že parížska vláda nerobí nič na ich vyriešenie. Pravdou však ostáva, že svojou neoliberálnou politikou túto krízu skôr prehlbuje. Francúzsko je mnohonárodnostná krajina. Prisťahovalectvo nie je už niekoľko storočí mimoriadnym javom, a s tým je spojené aj miešanie národnostných skupín. To by sa malo považovať skôr za výhodu a bohatstvo krajiny namiesto uchyľovania sa k nacionalistickým, fašistickým či rasistickým záverom a opatreniam. Každý jednotlivec má právo na prácu a na slobodu vyjadrenia. Dnešné nepokoje vo Francúzsku sú tak odrazom viacerých, dlhodobo sa vyvíjajúcich faktorov. Nemožno ich zredukovať iba na imigračnú otázku. Vyriešením jedného z nich neodstránime celý problém. Treba nájsť správnu kombináciu, ktorá umožní zosúladiť sociálnu politiku štátu s ekonomikou trhu pri súčasnom rešpektovaní kultúrnych špecifík národnostných menšín. A to už nie je až taká jednoduchá rovnica… Autorka pôsobí na univerzite v Toulouse vo Francúzsku