Finále spravodajských hier vrcholí

Vláda SR dnes odvolala Jána Mojžiša z funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Správu takéhoto znenia túžobne očakáva premiér Mikuláš Dzurinda, ktorého dôveru tento štátny úradník stratil. V súčasnosti je táto správa zatiaľ iba veľmi vytúženým Dzurindovým snom, ktorý sa však môže naplniť každým dňom. Po prvom neúspešnom pokuse odvolať Mojžiša sa premiér rozhodol vsadiť na istotu. A tak návrh na odvolanie neposlušného Jana z Valaskej, kde na fašiangy zjedia v klobáse pomletého psa, môže prísť ako blesk z jasného neba. V prípade, že sa tak nestane, existuje reálna hrozba, že Dzurinda už nebude premiérom a koalícia sa rozpadne. Situácia sa totiž vyhrotila na maximálnu možnú mieru. Koalícia sa rozdelila na dva takmer nezmieriteľné tábory. KDH nie je ochotné cúvnuť ani o krok, pretože pádom Mojžiša by sa oslabil vplyv skupiny vysokých policajných dôstojníkov zoskupených okolo istého plukovníka, ktorý šéfuje istému špeciálnemu odboru. Vedenie bezpečnostných zložiek je tiež rozštiepené na tri tábory a upokojenie môže nastať len odchodom jedného z rozhnevaných mužov. Jeden podporuje Mojžiša, druhý Dzurindu a väčšina sa ticho prizerá a nechápavo krúti hlavami, kam to až dospelo. Pokiaľ Mojžiš nepadne, jednoduchý občan bude ešte dlho svedkom vojny oboch táborov, ktorej veľká časť sa, žiaľ, odohráva priamo v médiách. Práve médiá hrajú v tomto spore mohutného a zdanlivo mlčanlivého Mojžiša a vynikajúceho rečníka Dzurindu, ktorý vie, ako sa vylízať z rán a nič nepovedať, hlavnú úlohu. V súčasnosti sú sily vyrovnané. Celá kauza pripomína dvoch boxerov v sále plnej nevinných ľudí. Najskôr začalo vzájomné oťukávanie. Ťah s rokovaniami anglického a amerického veľvyslanca s NBÚ bol pre Mojžiša jednoznačne zásah do čierneho. Premiér aj napriek varovaniu necúvol. Každá ich vzájomná rana však zasiahne niekoho nevinného. A zbytočne traumatizuje spoločnosť. Napriek tomu, že sa niektoré médiá snažia verejnosti podsunúť, že zahraničie vyjadruje podporu práve Mojžišovi a bez neho sa do NATO nepôjde, je táto informácia veľmi skreslená a zavádzajúca. Nik to zatiaľ otvorene nepovedal. A práve prekrúcanie faktov, zahmlievanie informácií a zavádzanie sú hlavným nástrojom v tejto spravodajskej vojne. Informačné Kocúrkovo Každý tvrdí svoje – vystihuje súčasný stav nekonečných vyhlásení. Jedným zo slovných nezmyslov je tvrdenie NBÚ, že premiér má v trezore Mojžišov previerkový spis. Je známe, že bezpečnostná previerka má svoju postupnosť. Organizácia požiada o preverenie bezpečnostných rizík svojho zamestnanca. NBÚ zadá požiadavku spravodajským službám, polícii. Následne NBÚ informácie zhromaždí do spisu a vyhodnotí. SIS preto nikdy nemôže mať previerkový spis. Má len svoje operatívne informácie a s tými musí nakladať iba v zmysle zákona. Každý občan je povinný, keď sa dozvie o trestnom čine, oznámiť ho príslušným orgánom činným v trestnom konaní. Aj SIS je povinná informovať, pretože samotná nemôže vyšetrovať a obviňovať. A tak Dzurinda ako nadriadený dostal od tajnej služby materiál, pod akým číslom, je úplne irelevantné. Hra na čísla slúži iba na zahmlenie a odklonenie pozornosti verejnosti a médií od hlavného problému – od bezpečnostného rizika Mojžiša pre túto spoločnosť vzhľadom na jeho dôležitý post. Keďže ide skupinu lobistov, v ktorej je okrem podnikateľov (čo by bolo úplne normálne) aj vysoký štátny úradník. Zarážajúci je fakt, že SIS nemala dôveru v istý významný odbor vyšetrovania, kde by mal zákonite prípad skončiť a radšej našla zdravé jadro v polícii. Ponúka sa jednoduché teoretické vysvetlenie. O kamarátstve Jana s policajným dôstojníkom sa verejnosť mohla dočítať na internete. Žiaľ, ešte stále „nezaplo“ človeku, ktorý by mohol veľa zmeniť – ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi. A to ani potom, čo sa „rýchlosťou blesku“ začalo trestné stíhanie v prípade údajného úniku informácii z Mojžišovho spisu. Podľa vyhlásenia lídra ANO Pavla Ruska však v štáte existuje iné centrum moci, ako je vládny kabinet. Zdá sa, že Palko je hádam jediný spokojný s činnosťou svojho toľko vychváleného špeciálneho vyšetrovacieho odboru. Nič na tom, že napríklad v prípade bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu súdy vydali 21 rozhodnutí v jeho prospech. Nevadí, stíha sa veselo ďalej. Krachom sa asi skončí aj prípad Mečiarovho privatizéra Poora. Ani to nevadí. Šéf odboru má svoju charizmu a vie, ako na ministra. Vyzerá to, ako keby na tomto dôstojníkovi začínali a padali všetky významné prípady na Slovensku. Triezvo uvažujúci človek sa iba pousmeje a nechá Palka pokojne snívať. Čo to má ale spoločné s Mojžišom? Predsa previerky policajtov, ktoré už odstavili niekoľko vplyvných mužov v uniformách. A tak sa patrí v každej slušnej spoločnosti podržať kamaráta. Ďalším absolútnym nezmyslom bol posledný článok britského časopisu Jane´s Intelligence Digest (JID), o tom že generálny tajomník NATO George Robertson odporučil členským štátom pozastaviť ratifikáciu prijatia Slovenska. Informačná kampaň bola pre vybraných novinárov pripravená dôkladne, ibaže sa nerátalo s rýchlou a dôraznou reakciou NATO. Aliancia tieto tvrdenia označila za klamstvá. Bublina spľasla vďaka agentúram ani nie po dvoch hodinách. Scenár porovnania Dzurindu s Mečiarom nevyšiel. Vrcholom mediálnej vojny bolo, keď NBÚ, akože v rámci záverečného protokolu, poskytol médiám Dzurindovu výpoveď. Premiér sa strápnil, to však bolo asi posledným klincom a esom Jána Mojžiša. K slovu sa dostala prokuratúra a zdá sa, že dotyčný z úradu si to odskáče. Scenár o rozštiepení SDKÚ sa zatiaľ nenapĺňa. Miki po posledných voľbách chytil pevne opraty a blížiaci sa termín vstupu do EÚ mu hrá jasne do karát. Jedinou a poslednou slabinou je teoreticky iba minister kultúry Rudolf Chmel. Ten bol v rozpakoch ako hlasovať. Ibaže už je všetkým jasné, že nehlasovať za odvolanie sa rovná demisii. Ostatne, nikto nebol proti, KDH a SMK sa iba zdržali. Mojžišovi kamaráti vedia, koho strácajú a tak sa musia snažiť, pretože nový šéf by už nemusel mať záujem o náboženstvá.