Fidel

Tak už si tam, kde aj Gabo.
Budú ťa opľúvať:
                           Diabol!
Si tam, kde diabli aj svätí.
Poklona od Gabita vrástla mi
                                             do pamäti
takmer ako téza.
Pravdaže, myslím na
                                    Márqueza.
Pre iných zas: heréza, čiže blud.
Budú ti drviť každý
                            úd –
až na drvinu, inde zasa na drť.
A predsa voľba: Vlasť,
                                     alebo smrť!
Budú ti kradnúť zátoky a svine
v nádeji, že sa navždy
                                     minieš.
Aj skoro! Ako soľ medzi prstami.
Môžem ti ešte
                      oznámiť:
Budú ťa vysávať až na atóm,
tak vytrvalo a tak
                            uvzato,
až pritom zložia vlastné kosti.
Pravdaže si k tomu prizvú
                                        hostí,
aby aj svet s nimi videl –
zborovo, svorne: Biedu!
                                      Prídel!
No svet sa už dotkol krídel,
a dovidel, a
                 uvidel:
Človek a vlasť, vlasť a človek.
Nech obraciam to
                           akokoľvek,
v tom, čím sa mu privrávaš,
stále tým istým
                       ostáva.
Hoci – a vari v každej chvíli –
svet sa rád, ba s potešením
                                            mýli,
svet sa aj rád nepamätá
na pravdu, na pol
                           sveta.
Veru, svet býva aj taký –
tu trúchlia, tam velia:
                             Na bodáky!
Tie slová sú isteže iné:
marinované v otrávenom
                                      víne.
Pijú sa skvele, lahodne,
no každé z nich ti srdce
                                   prebodne.
Nuž teda – večnú cestu, Fidel.
V kondícii, v akej som ťa
                                     videl,
zblízka, z dvadsiateho radu,
keď sa aj na
                  Moncadu
zhŕkli kontinenty mladých.
A ty si sa im – sťa na jeden
                                           nádych –
privrával hodiny. Chvíľu ozbrojený!
Pamätám si, jak šaleli
                                 ženy
pri vete vyslovenej studom,
Prepáčte, pred slobodným
                                          ľudom
nemožno rečniť so zbraňou.
A dohoda,
               a pištoľ s ňou,
doďaleka zrazu odletela.
Neprezradíš, či ostala
                                celá?