Internetový portál JOJ.sk cez víkend odhalil skupinu žiakov základnej školy, ktorí priamo v jej priestoroch propagujú fašizmus. Žiaci sa v školskej telocvični vyfotili tak, aby ležiac na zemi vytvorili hákový kríž!!! Na fotke je zreteľne vidieť, že ide o mladých chlapcov, ale aj mladé dievčatá. Jedno z nich si vytvorilo profil na inom portáli a v ňom sa otvorene vyznáva z „lásky k fašizmu“. Portál JOJ.sk o tom napísal v nedeľu a podľa tvrdenia jeho redaktora Marcela Mojžiša už o niekoľko hodín prevádzkovatelia portálu, na ktorom malá fašistka uverejnilo profil s fotografiami, zareagovali. „Popoludní som si naraz všimol, že profil tohto užívateľa je prázdny, myslím si, že prevádzkovatelia si prečítali náš článok a inkriminované fotky stiahli“, hovorí M. Mojžiš. Pätnásťročná nacistka Už prezývka mladej dievčiny hovorí za všetko: 88princess. Slovo prekladať či vysvetľovať netreba a bohužiaľ, číslo asi tiež len málokomu. Ale predsa: 88 je po celom svete známa skratka nacistického pozdravu Heil, Hitler. Písmeno H je totiž ôsme v nemeckej abecede. „Hitlerova princezná“ do zrušenia svojej registrácie stihla o sebe M. Mojžišovi anonymne prezradiť, že je len 15-ročná školáčka, ktorá býva „kdesi v blízkom okolí Bratislavy“. „Neviem o koho ide, rád by som zistil viac, ale cez rozhovor na internete je to veľmi ťažké“, hovorí redaktor spravodajstva na www.joj.sk. Ale aj to, čo sa mu zistiť podarilo, je šokujúce. Mladučké dievča je nadšenou stúpenkyňou neofašistov či neonacistov. Pritom je jasné, že vôbec netuší, s čím sa to zahráva. Hrozivo vyznieva jej profil, v ktorom o sebe napísala: „Už viem, tie časy nejdú vrátiť späť, spomeň si na to, keď svet bol slobodný. Však teraz ľudskou hlúposťou, pochabou tuposťou, padáme k nohám tým, čo to chceli! Ja verím, raz príde deň, keď národ povstane. A potom mojou radosťou, krvavou hrdosťou, kráčame vpred, tak sme to chceli.“ Niet pochýb, že dievča ani netuší, o čom vlastne píše a za čo to chce „povstať“. Lenže práve to je desivé: fanatizmus sa najčastejšie spája s nevedomosťou. Sarkasticky však môžeme konštatovať, že školáčka v nevedomosti zostať nechce. Z ďalších informácií, ktoré o sebe stihla prezradiť, jasne vyplýva, že jej spojenie s neonacizmom nie je náhodné a ojedinelé. Podľa portálu JOJ.sk sa prihlásila „k uctievaniu viacerých fašisticky sa prejavujúcich skupín“ a vo svojom fotoalbume mala „fotky mužov s výrazom nápadne pripomínajúcich skinheadov, ale aj čierne čižmy, ktoré majú v obľube sympatizanti fašizmu“. ÚPN sa fašizmu nebojí „Podľa nicku (prezývky, pozn. redakcie ) si domyslíte, čo počúvam. Napríklad Judenmord, Biely odpor, Krátky proces, Projekt vandal, Orlík“, cituje redaktor Marcel Mojžiš. Keď sa s mladou nacistkou pokúsil spojiť cez internet, pričom jej zatajil svoju identitu, rýchlo sa mu ozvala. „Ihneď sa nám vyznala, aká je hrdá na svoje presvedčenie a že uvedené neonacistické skupiny patria medzi prvé hudobné projekty, ktoré ako dieťa začala počúvať“, šokuje portál JOJ.sk. Dievča priznalo, že „na ich koncerty zatiaľ nechodím, hoci by som veľmi chcela, ale mama sa bojí, že budem mať nejaké problémy. Nechápem ju“. Mladé dievča toho zjavne nechápe oveľa viac, ale nemožno sa čudovať. Horšie je, že mama jej síce zakazuje neonacistické kapely, ale iba preto, aby „nemala problémy“. Je šokujúce, ako ľahostajne sa dnes stavajú rodičia k tomu, že ich deti sympatizujú s nacizmom a fašizmom. Matku trápia len možné problémy jej dcéry, ale zdá sa, že ju vôbec netrápi fakt, akú ideológiu jej dieťa vyznáva. Ideológiu násilia, krutosti, nenávisti, zabíjania a smrti kvôli presvedčeniu, názoru, farbe pleti či rasový pôvod. Takíto rodičia to možno nepovažujú za reálnu hrozbu pre spoločnosť, možno veria, že ich deti „z toho vyrastú“. Je to však veľmi nebezpečný postoj, ktorý navyše podporuje latentný rasizmus, namierený u nás najmä proti Rómom. Niekedy stačí zopár, na prvý pohľad nevinných poznámok o „Cigánoch“, „čiernych hubách“ alebo „šikmookých zlodejoch“, a nacistickú orientáciu detí to len podporí. Nielen rodičia za to nesú vinu. Jav odráža celospoločenskú atmosféru, na ktorej majú výrazný podiel aj médiá a štát. Fašizmus a nacizmus je systematicky vytláčaný až na okraj našej histórie, akoby do nej ani nepatril, akoby na Slovensku nikdy nežili ľudia, ktorí v jeho mene hnali národ do vojny, vyvražďovali jeho príslušníkov, zabíjali, kradli. Uprednostňovaním odhaľovania zločinov komunizmu pred zločinmi fašizmu a nacizmu Ústav pamäti národa (ÚPN) vysiela posolstvo, že práve komunizmus je jediná hrozba, ktorej sa treba venovať. Zámerné potláčanie hrozby neonacizmu Prečítate si noviny, pozrite televízne spravodajstvo a porovnajte, koľko priestoru sa venuje odhaľovaniu zločinov „eštébákov“ a koľko odhaľovaniu zločinov „úešbákov“. Mladý človek, ktorého nenápadne začne niekto balamutiť fašistickými rečami, v prvej chvíli ani nemusí mať dojem, že robí niečo zlé. Veď fašisti bojovali proti komunistom a o tom, aký zlý bol komunistický režim čítame či počúvame z každej strany takmer každý deň. Takáto frekvencia asi dokazuje, že hrozba komunizmu je stále aktuálna, preto o jeho zločinnosti treba tak veľa hovoriť, písať a bojovať proti nemu. No a fašisti a nacisti proti nemu predsa bojovať chcú. Nielen verbálne. ÚPN a desiatky hlúpych, do seba zahľadených slovenských novinárov pomáhajú vytvárať spoločenskú atmosféru, v ktorej si mladí ľudia rýchlo dokážu ospravedlniť svoj príklon k neofašizmu a neonacizmu v ich najrôznejších podobách. Nie tým, že sa venujú zločinom komunizmu, ale tým, že sa v rovnakej miere nevenujú zločinom hnedej totality. Pritom jej stúpencov je dnes zjavne viac, ako stúpencov komunizmu a navyše považujú násilie za svoj legitímny nástroj. Pozrite sa poriadne na túto fotografiu, ktorú sme stihli stiahnuť z profilu 15-ročnej „hrdej“ neonacistky. Skupinka detí sa vyžíva, doslova sa teší z toho, že na palubovke telocvične základnej školy vytvorila hákový kríž. Všimnite si, ako sa dievča v pravom hornom rohu fotografie usmieva, podobne aj dvaja chlapci pod ním. Ostatným nevidieť do tvárí, ale niet pochýb, že by sme v nich našli rovnaké výrazy. Táto fotka je robená z výšky, evidentne priamo v škole (čo napokon priznala aj „princezná“), naaranžovaná využitím ôsmich detí , ktoré majú loptu – nemohla to byť sekundová záležitosť. Ako je vôbec čosi také možné? Ako môže taká fotka vzniknúť na slovenskej základnej škole? Zaujíma niekoho fašistický dorast na Slovensku, ktorý sa navyše hrdo propaguje na internete? Autor je stály spolupracovník Slova
