Fascinujúci, podnetný, pútavý

Edmund Hladký: Abraka dabraka, KK BAGALA, 2008 Dostala sa mi do rúk knižka s takmer rozprávkovo – čarodejníckym názvom. Abraka dabraka od Edmunda Hlatkého. Po jej otvorení som skutočne zažila jedno malé kúzlo. Namiesto imaginárnych bielych zajacov vyskakovali z útrob knižky písmená, ktoré tvorili nevšedne pozoruhodné príbehy. Čítanie nemalo konca kraja – dalo sa totiž čítať opakovane a bez únavy. Knihu Abraka dabraka tvorí šesť poviedok. Hlavnými postavami sú väčšinou nevýrazní, malí ľudia všedného dňa, trpiaci rôznymi paranojami, znepokojivými predstavami či stihomamovými myšlienkami. Vedomie nejasnosti vlastnej identity, akejsi nadradenej, tušenej sily nad životom jednotlivca, dôkladné prekreslenie vnútorného sveta postáv – to všetko sú znaky dominujúce každej z poviedok. Hlatký je autor s prenikavým postrehom, pozorovateľ, chápateľ aj odôvodňovateľ ľudského konania. Jeho postavy nie sú heroické, no práve preto dokážu až bolestivo presne poukázať na to, čoho sa niekde v najskrytejšom vnútri sami bojíme. Hlatkého majstrovstvo – ustavičné objavovanie nového zmyslu v prečítanom, až desivá psychologizácia a invencia myšlienok – sa najkomplexnejšie prejavuje v titulnej poviedke Abraka dabraka. Až vizionársky pôsobiaci príbeh, ktorého zápletku tvorí ustavičný „boj“ medzi mysterióznymi bytosťami Sabínkami reprezentujúcimi ženské pohlavie a Kyklopmi symbolizujúcimi mužské, je niečím viac, ako len rozprávaním o čudesných bytostiach žijúcich v záhadnom časopriestore. Je to viacrozmerná metafora vzťahujúca sa na celý ľudský život, vzťah muža a ženy ponúkajúci večné otázky. Svojou ucelenosťou, ale aj rozsahom by dokázala určite obstáť aj samostatne. Autorov špecifický štýl sa však prejavuje rovnako výrazne v každej zo šiestich poviedok – základné, už spomenuté znaky zostávajú, stále sa však mení ich intenzita. Či už ide o poviedku Všetko je ináč, kde sa prostredníctvom autorovho ja-rozprávania zoznamujeme s človekom nebojácneho ducha, ktorý sa nedá zastrašiť ani v bezvýchodiskových situáciách ohrozujúcich jeho osobnú slobodu, alebo v poviedke Ja Eva, zaoberajúcej sa predurčenosťou nášho konania osudom. Vyzdvihnúť treba aj dynamiku všetkých poviedok, ktorá zostáva od začiatku do konca rovnovážna, pokojná a súčasne napätá. Napriek zložitosti myšlienok je autorovo písanie vyzreté a presne cielené, takže Edmund Hlatký sa nevychyľuje od presne stanoveného cieľa, ku ktorému sa dostáva v jednotnom tempe s úmyselnými (ne)odbočeniami. Nová kniha Edmunda Hlatkého tak ako ani všetky jeho predchádzajúce, nedá prečítať na jedno relaxačné posedenie a bez priamej účasti čitateľovho ducha. Jeho jazyk nie je jednoduchý, no pre toho, kto mu porozumie, sa stane čítanie Abraka dabraka otváraním dverí do pozoruhodnej krajiny literárnych zázrakov. A ako vieme, do tej sa (najmä v poslednej dobe) u nás tak často nedostávame. Autorka študuje Slovenský jazyky a literatúru na FiF UK v Bratislave