Farizeji

Poctivý, verný, spravodlivý – to nie sú prídavné mená, ktoré by sa často spájali s politikmi. V machiavellistickom svete politiky takéto prívlastky od politikov očakáva málokto. Veď aj politici sú len ľudia, a tak ako my obyčajní smrteľníci, aj oni môžu byť nepoctiví, neverní či nespravodliví. Na rozdiel od bežného človeka, ktorý nepíše zákony, politici a najmä tí konzervatívneho razenia, majú tendenciu transformovať realitu na utópiu, v ktorej je svet čierno-biely. Čierna farba, či už metaforicky alebo doslovne, nie je vítaná. Musí byť pretretá na bielo za každú cenu, a tým, ktorí „bielej” farbe pre akékoľvek „škvrny“ na charaktere nevyhovujú, sú nastavované pasce, alebo sú vytláčaní do izolácie. Politici na „správnej strane barikády“ sa vidia v tom najlepšom svetle: sú poctiví, verní, spravodliví. Ich pozícia moci im umožňuje žiť v schizofrénii a zvyšku, ktorý v ich neomylnosť neverí, ostáva len dúfať, že príde deň, keď bude ich pravá identita odhalená. Aká satisfakcia sa dostaví, keď sú republikánski farizeji, ktorí splaškové vody kážu, a bourbonské víno pijú, usvedčení zo svojej falošnosti! V poslednom roku sa do vlastnej pasce postupne vplietlo mnoho republikánov v americkom Kongrese. Mark Foley, David Vitter, ako aj Larry Craig napríklad pochádzajú zo strany, ktorá sa pýši svojou morálnou čistotou. Ich príbehy však nie sú zaujímavé tým, z akej strany pochádzajú. Oveľa pikantnejšie je to, čo títo politici presadzovali v Kongrese, respektíve za čo oni alebo ich blízki horlivo bojovali. Foley, ktorý sa „preslávil” svojimi sexuálnymi kontaktmi s neplnoletými stážistami v Kongrese, bol predsedom komisie v Snemovni reprezentantov zaoberajúcej sa stratenými a zneužívanými deťmi. Hlavným cieľom komisie bolo uviesť do praxe legislatívu namierenú proti sexuálnym predátorom, najmä zavedením oveľa tvrdších pravidiel na ich sledovanie. Vitter, senátor zo štátu Louisiana, bol pre zmenu na zozname tzv. washingtonskej dámy, ktorá zverejnila čísla svojich sexuálnych klientov. Pikantné na Vitterovom príbehu je, že senátorova manželka sa počas prevalenia škandálu Billa Clintona s praktikantkou Monikou Levinskou dala počuť, že jej mužovi sa niečo také nemôže stať. A ak by náhodou z motyky vystrelilo, jeho mimomanželský sex by sa mu na rozdiel od Clintona len tak ľahko neprepiekol. Dokonca sa svojmu mužovi verejne vyhrážala, že si pomôže nožom a odstráni mu časť tela, ktorá by ho nebodaj priviedla do problémov. Nuž, manžel jej teraz akoby podhodil rukavicu. Pani senátorová má ešte čas ju zodvihnúť a učiniť to, čím sa pôvodne vyhrážala. Ďalší kalich horkosti republikánov si momentálne do dna dopíja senátor zo štátu Idaho. Larry Craig sa priznal k trestnému činu, keď ho zatlačil do kúta vyšetrovateľ, aj svedok jeho pokusu dohodnúť si homosexuálny akt na verejnej toalete na letisku v Minneapolise. Nanešťastie pre Craiga, svedok na toalete bol policajt, ktorého slovo má dostatočnú váhu. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch jeho kolegov, aj Craig konečne môže prestať s pretvárkou a začať bojovať za práva homosexuálov. Doteraz totiž tento ultrakonzervatívny senátor robil všetko pre to, aby zamedzil zrovnoprávneniu homosexuálnych partnerstiev. Tieto príbehy sa jednoducho nedajú vymyslieť – keby sa objavili ako fikcie, nikto by im neveril. Autor pôsobí na Center for European Studies, University of Florida