Eurovoľby ako dokonalá lotéria

Tento rok sme k urnám pristupovali až trikrát. Najprv sme volili prezidenta v prvom kole. Podaktorí v ten deň vstúpili aj do hlasovacích miestností pre referendum o predčasných voľbách. 17. apríla sme volili prezidenta znovu a už „naostro“. Prezidentské voľby skončili tak, ako málokto očakával. Neporovnateľne väčšou neznámou sú však voľby, ktoré nás čakajú o necelý mesiac. 13. júna sa uskutočnia historicky prvé voľby poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu za Slovensko. Nepochybne dôležitá udalosť, budeme môcť rozhodovať o tom, kto nás bude zastupovať v Európskom parlamente, ktorý sa stáva čoraz dôležitejšou inštitúciou EÚ. Aj europoslanci a europoslankyne zo Slovenska budú spolurozhodovať o normách a pravidlách platných v Európe a teda aj na Slovensku. Budú spolurozhodovať o tom, v akej Európe budeme žiť. To bezpochyby nie je nepodstatná záležitosť. Problém je len v tom, že takto si to uvedomuje len nepatrná časť slovenskej verejnosti. Predstavy a informácie bežných ľudí o tom, čo je Európsky parlament a čo by tam asi tak naši zástupcovia mali robiť, nehovoriac už o tom, čo by tam mali robiť pre nás, sú príliš príliš hmlisté. Alebo je Európa ďaleko od našich každodenných problémov, alebo nás sem len chodí poučovať a nariaďovať nejaké opatrenia, alebo nám aj tak v ničom nepomôže, alebo je to úplne jedno, kto tam za Slovensko bude, veď aj tak vo veľkej Európe nič reálne nepresadia. Toto asi tak môže byť väčšinová verejná nálada smerom k voľbám do Európskeho parlamentu. Keď si k tomu pripočítame všeobecnú frustráciu ľudí z politiky, presýtenosť politickou súťažou a propagandou a celkovým pocitom nespokojnosti a apatie, dostávame sa k výsledku, ktorý určuje celý priebeh a výsledok eurovolieb a zároveň z nich robí dokonalú neznámu. *** To že výsledkom všetkých spomenutých faktorov môže byť len historicky minimálna účasť ľudí na voľbách, nie je žiadny objav. Prieskumy, ktoré odhadujú účasť v intervale medzi 40-60%, budú nakoniec reálnym výsledkom patrične zrelativizované. Samozrejme, je niečo úplne iné, keď sa vás na ulici anketár spýta, či pôjdete voliť a či k tým voľbám nakoniec naozaj pôjdete. Pri voľbách s takými rámcovými podmienkami, aké platia pri slovenských eurovoľbách, to platí dvojnásobne. To, že účasť bude historicky nízka, možno niekde v rozmedzí 30-40%, a to sme už v pásme silného optimizmu, dnes môžeme predpokladať ako viacmenej istú vec. A veľa na tom nezmenia ani mobilizačné kampane či už kancelárie Európskeho parlamentu alebo iných organizácií. *** Čo v tejto situácii robia strany, vstupujúce do súťaže o voliča? Vstupujú do súťaže a komunikácie s veľmi nepriaznivými okolnosťami. V opísaných podmienkach, za ktorých sa eurovoľby blížia, je pozornosť ľudí a ich pripravenosť vnímať posolstvá strán výrazne znížená. Základ je jasný. Vo voľbách s nízkou účasťou rozhoduje o výsledku a úspechu, či neúspechu jediná vec. Komu sa podarí k volebným urnám dostať väčšiu časť svojich sympatizantov, ten vyhráva. To v praxi znamená mobilizácia, mobilizácia a ešte raz mobilizácia svojich voličov. Mimochodom, táto poučka platí v západných demokraciách a ich volebných súťažiach v podstate pre všetky volebné akty a kampane. Táto mobilizačná nevyhnutnosť bude mať dopad na celkovú atmosféru a priebeh volebnej kampane. Ak sa tu vôbec aká-taká atmosféra volebnej kampane a súťaže vytvorí, pretože aj to je otázne, potom to bude podstatne menšia atmosféra štandardného súboja o voliča, s útokmi, akciou a reakciou, ako akási zmes mobilizačných apelov a základných programových posolstiev tej-ktorej strany. Na nič viac reálne nebude priestor, pretože ho mimoriadne nízka a slabá pripravenosť verejnosti venovať týmto voľbám dostatočnú pozornosť, viac neumožní. *** Je teda menej ako mesiac do volieb a o ozajstnej kampani sa zatiaľ nedá hovoriť. Logické, strany si rámcové okolnosti a podmienky uvedomujú, pozornosť verejnosti a médií sa sústredí do posledných týždňov pred voľbou. Teda zatiaľ, takpovediac, niet o čom. Zatiaľ to teda ostáva, ako už je na Slovensku zvykom, na billboardoch. Nielen billboardy KDH a ANO naznačujú, že od väčšiny strán to bude v uliciach takpovediac na jedno kopyto, bez náznaku kreativity či originality. Predseda kandidát, predseda druhý kandidát a tak ďalej. Smutné a nudné, ale opäť len logické. Vo voľbách, v ktorých sú informácie a predstavy verejnosti hmlisté a nejasné, je veľmi odvážne a diskutabilné prichádzať s motívmi, ktoré sú neuveriteľne originálne a kreatívne, no v tej 1,5 sekunde, ktorú človek billboardu venuje, nerozlúštiteľné. Samozrejme, môže sa podariť, ale podstata je inde. V tej eurovolebnej nejasnosti v hlavách ľudí je treba voličom ponúknuť isté známe záchytné a orientačné body, od ktorých sa odrazí v dešifrovaní svojej volebnej úlohy. Preto tvár predsedu, ktorý je verejne známy. Jeho oslovujúca sila smerom k verejnosti je tiež silnejšia, ako sila ostatných kandidátov. *** Pre širšiu verejnosť to nebude kampaň príliš záživná a originálna. Dalo by sa to povedať aj tak, že to bude taký prvý skúšobný nábeh, potom príde prvé skúšobné volebné obdobie 14 slovenských europoslancov a europoslankýň a potom sa v tej európskej politike pomaly naučíme chodiť. Inak to asi nepôjde.