Zmení sa za Gordona Browna britská politika voči Európe? Alebo pôjde všetko v starých koľajach? Ako je dobre známe, Brownove námietky prakticky zastavili pristupovanie Británie k euru. No jeho námietky voči Európskej únii idú ďaleko za jednotnú menu. Konflikt ohľadom „konkurencie“ na júnovom summite v Bruseli dáva nahliadnuť, aké politické a ekonomické faktory ovplyvňujú Brownove názory. Novozvolený francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vtedy všetkých prekvapil svojim trvaním na tom, aby bola „nenarušená súťaž“ vymazaná spomedzi hlavných cieľov EÚ. Takmer isto šlo o symbolický akt, určený pre domácu spotrebu – vzhľadom na Sakorzyho ekonomickú a sociálnu politiku nemožno predpokladať, že to znamenalo omnoho viac. A preto – podľa správ v tlači – nemal Blair problém takúto zmenu akceptovať. Bola pre neho len snahou francúzskeho prezidenta predísť politickým problémom na domácej scéne. No Brown mal očividne iný názor a (ako písal Guardian) Blairovi odkázal, aby sa „vrátil a vyriešil to“. Jeho konanie malo po prvé politické motívy. Brown, ktorý sa mal stať čoskoro premiérom, chcel napnúť svaly na európskej úrovni, znížiť tlak na konanie referenda o novej zmluve EÚ a zapáčiť sa britskej tlači (neúspešne, ako sa ukázalo). Dôležitejšie sú však ekonomické faktory. Blairova vláda začala od začiatku prijímať legislatívu inšpirovanú EÚ, ktorá posilnila práva zamestnancov. Politika New Labour nebola thatcheristická. Nebola však ani sociálno-demokratická. Londýn stále hľadal pre Britániu možnosť výnimiek zo smerníc EÚ – napríklad pri obmedzení dĺžky pracovného času, či rozšírení zamestnaneckej ochrany na dočasných pracovníkov. Zablokoval aj sľubnú iniciatívu EÚ, napríklad v boji proti neplateniu korporátnych daní. Za tým všetkým stál Brown. A čo to hovorí o budúcej európskej politike Brownovej vlády? Jeho skepsa voči „európskemu sociálnemu modelu“ pretrvá. Naďalej bude kritizovať zlá „rigidného trhu práce“ a od európskych kolegov žiadať, aby sa plne vystavili silám trhu. Tí, ktorí dúfajú, že EÚ vytvorí protiváhu Washingtonského konsenzu, by od Browna nemali očakávať podporu. Vo vzťahoch s USA možno bude opatrnejší, než Blair, je však rovnakým obdivovateľom americkej ekonomiky. Od Brownovej vlády môžu málo očakávať aj tí, ktorí veria, že budúcnosťou sociálnej demokracie je spoločná snaha sociálnych demokratov o posilnenie sociálnej dimenzie EÚ. Brownovu politiku voči EÚ budú riadiť britské národné záujmy. A tie sú pre neho zmesou obmedzenej ochrany pracovnej sily, čo najvýhodnejšieho daňového režimu pre firmy a najbohatších, a viac, či menej nekritického entuziazmu pre globalizáciu. Komentár bol uverejnený na blogu Social Europe Blog www.blog.social-europe.eu
Menu
Menu
Menu
