Keď sa kupec benátsky Marco Polo po rokoch putovania vrátil z ríše Kublaj Chána a rozprával v pyšnom meste na lagúne, ako ďaleko Európa zaostáva za čínskou kultúrou, vyhlásili ho za blázna a deti na neho pokrikovali: „Messer milione, messer miliooone!“ Pre vtedajších kojencov v „kolíske civilizácie“ hojdaných vlastným sebavedomým a malými znalosťami boli bláznovstvom povedačky o kameni, ktorý horí (uhlie), o šatách z brokátu, o zavlažovaných poliach, kresbách krehkých ako trstina vo vetre a veršoch písaných na vode.
Čím ďalej s pribúdaním technických vymožeností, honbou za blahobytom i vykorisťovaním prírody a celých národov rastie ignorancia vzdelania, tým viac sa vzďaľuje európske poznanie skutočným koreňom civilizácie, ku ktorým nesporne patrí Čína. Pritom ešte v 18. storočí bola veľkou inšpirátorkou európskeho rokoka. Takí mudrlanti a mudrci ako Voltaire a Leibnitz s úžasom viseli na Konfuciových ústach, Európa však postupne postrácala ním hlásenú „jednotu srdca a rozumu“.
A čo Číňania, čo vedia o nás, oddelení veľkým múrom? Všetko. Dávno. Budúcnosť Európy, kniha André Gida, má už vše tri štvrte storočia. Opisuje v nej stretnutie s čínskym štátnikom. „Pýtal som sa ho na večeri v Paríži, čo ho v Európe najviac upútalo.“ Odpovedal: „Únava, starosť a smútok vo všetkých tvárach. Vy, Európania, zdá sa, poznáte všetky umenia okrem jediného – umenia byť šťastný.“
Listy čínskeho učenca tiež kedysi dávno vydal britský vedec G. L. Diskinson. Ako sa oni dívajú na nás? „Ako čarodejnícky učeň rozpútali ste vy, Európania hospodársku súťaž len preto, aby ste dospeli k poznaniu, že nie ste schopní ju zvládnuť. Vaši bedári, opilci, ľudia práceneschopní a nezamestnaní ťažia vás ako nočné mory. Oslobodili ste sily, ktoré nedokážete ustrážiť, upadli ste do pascí, ktoré ste si sami nastavili. Váš kapitál žije a chce byť kŕmený. Ak ho necháte hladovať, obracia sa proti vám. Ako hladné beštie vrháte sa na nevykoristené oblasti zeme. Pri delení koristi sa sledujete závistlivými očami a až bude všetko podelené, prepadnete sa navzájom.“ Ako sa to číta po tom, čo sa v uplynulé dni odohralo na schôdzke skupiny G8 zhodou okolností tak isto v starom talianskom prístavom meste Janove? Diagnóza čínskeho učenca je: „Zničili ste celú svoju spoločnosť, rodinu, morálku, náboženstvo, ľudské vzťahy. Vaše zmysly sú mŕtve, ste slepí a hluchí.“
A predsa aj „slepí a hluchí“ ožili. V mnohých hospodárskych vzťahoch, pribúdaním chinológov, v kultúre a na začiatku tohto tisícročia zásluhou úcty k ideálom Couberina i v športe. Podnet k zbližovaniu vyšiel z Číny. Pred ôsmimi rokmi korupcia pripravila Peking o usporiadanie Letných olympijských hier 2000. Teraz, po júlovom zasadaní MOV jej drvivou väčšinou pridelili Olympiádu pre rok 2008. Ohlasy vo svete boli búrlivé. Splnil sa sen prinajmenšom pätiny ľudstva. Okrem potlesku sa ozývajú hlasy, spájajúce športovú slávnosť s inými, často síce oprávnenými kritickými javmi, no vyslovovanými v nesprávny čas a na nesprávnu adresu.
Európa a Čína nikdy neboli nepriateľmi. Tými boli a opäť by chceli byť len tí „hluchí a slepí“. Hádam pribudne tých, čo v zmysle Konfucia oživia „spätosť rozumu a srdca“ a pri hodnotení dodržiavania ľudských práv a povinností si pozametajú najprv pred vlastným prahom.
