Euro: tak dobre, ako sa len dalo

Slovensko urobilo v utorok posledný krok na ceste k zavedeniu eura. Ministri financií Európskej únie stanovili kurz, podľa ktorého sa od januára budúceho roka prerátajú všetky hodnoty, ešte pol roka uvádzané v korunách. Všetky ceny v obchodoch, všetky sumy na výplatných páskach, všetky poplatky na rôznych výmeroch. Od utorka si môžete pokusne prepočítať napríklad svoju mzdu, aby ste vedeli, koľko budete o šesť mesiacov zarábať v eurách. Ľahšie sa vám porovná váš príjem s príjmom vášho „kolegu“ napríklad v Nemecku, Francúzsku či Taliansku. Alebo ešte mesiac počkajte, lebo v auguste už tento prepočet povinne nájdete na výplatnej páske. Rovnako, ako všetko, za čo budeme od 8. augusta do 31. decembra ešte platiť v korunách, bude musieť mať cenu uvedenú už aj v eurách. A pri všetkých tých výpočtoch bude môcť byť použitý jediný vzorec: 1 euro = 30,126 slovenských korún. Pozitívne „kurzové“ rozhodnutie V médiách sa teraz nepochybne budete stretávať so špekuláciami o tom, či je to veľa alebo málo. Odpoveď na to však nie je jednoduchá. Za dva roky od nástupu Ficovej vlády, ktorá hneď v prvých dňoch oficiálne potvrdila, že chce do dvoch rokov vymeniť euro za slovenskú korunu, sa kurz našej meny oproti európskej zlepšil o osem korún za euro. Také posilnenie vtedy nepredpokladal nikto. Ekonomickí „analytici“ či „komentátori“ sa vtedy v médiách predháňali skôr v katastrofických scenároch. Premiér sa však do poslednej chvíle netajil, že by privítal ešte aspoň symbolické polepšenie, aby ľudia dostali za svoje dnešné koruny čo najviac eur, nehovoriac o význame silného konverzného kurzu v boji proti inflácii, ktorá teraz bude najväčším strašiakom. Zdá sa, že súčasné úspechy slovenskej ekonomiky by mohli „ospravedlniť“ aj kurz na úrovni 30 korún a že Ficove očakávania stáli na reálnych základoch. Európski ministri financií (ECOFIN) však pred objektívnym optimizmom uprednostnili opatrnejší prístup. Je to tiež odkaz našej vláde, že Slovensko do eurozóny síce patrí, ale všetky vládne inštitúcie sa budú musieť poriadne pousilovať, aby sa pozitívny vývoj kľúčových kritérií (a to nielen makroekonomických) podarilo udržať. Opatrnosť ECOFIN-u pritom nepochybne vychádza skôr z celosvetového ekonomického vývoja, než z kritického hodnotenia vládnych politík. Rizikom pre nás nie je sociálnodemokratická vládna politika, ale to, čo sa dnes deje vo svete, najmä na finančných a komoditných burzách. A to, bohužiaľ, môžeme ovplyvniť len minimálne. O úspechu rozhodnú ľudia Napriek konštatovaniu v úvode tohto komentára posledný krok neznamená, že by už vláda mohla na január 2009 čakať so založenými rukami. Práve v nasledujúcich mesiacoch sa ukáže, ako je štát pripravený čeliť rizikám, ktoré sa bezprostredne dotýkajú obyčajných ľudí. Vládny splnomocnenec – a nielen on – neraz zdôraznil, že najdôležitejšie je, ako euro prijmú radoví občania. A tí sa naň budú pozerať tým najjednoduchším spôsobom – cez prizmu svojich príjmov a výdavkov. Kľúčovou úlohou bude udržať infláciu. Môžeme veriť, že obchodníci sa zdražovaním od vlaňajšej jesene do tohtoročného leta už vybúrili, ale celosvetový trend zdražovania ani Ficova vláda nezastaví. Preto bude dôležité, aby plánovaný monitoring vývoja cien na pultoch bol čo najefektívnejší, vrátane nekompromisného zverejňovania obchodníkov, ktorí prechod na euro budú zneužívať. Dúfajme, že vláda od proklamovaného odhodlania tvrdo postupovať proti všetkým, ktorí budú prehnane zdražovať, neustúpi. A čo je dôležité, tento prístup sa nesmie obmedziť len na obdobie najbližších šesť mesiacov, ale treba s ním rátať ešte aspoň celý budúci rok. Určenie silného konverzného kurzu je úspechom hospodárskej a sociálnej politiky Ficovej vlády, aj keby sa to niektorým jej členom nezdalo. Rozhodnutie ECOFIN-u je najlepšie možné a je výborným vysvedčením za to, ako Slovensko zvládlo prípravu na prijatie eura. O tom, či zavedenie je (bude) alebo nie je (nebude) úspechom, však ešte nie je definitívne rozhodnuté. A rozhodovať o tom nebudú ani úradníci, ani politici v Bruseli či inom sídle európskych inštitúcií. Zatiaľ čo „cieľovou skupinou“ doterajšieho vládneho úsilia boli ľudia, ktorí majú rozhodovacie právomoci na európskej úrovni, teraz sa musí sústrediť na to, aby boli aspoň rovnako spokojní boli aj občania Slovenska. A to bude celkom určite oveľa ťažšie. Autor je ekonomický novinár