Všetci sa zhodneme, že európsky stabilizačný mechanizmus i pôžička Grécku sú nešťastné riešenia. Lebo aj samotná kríza, do ktorej sa euro dostalo je nešťastná. Ani ľavicoví politici nie sú radi, že sme tieto opatrenia museli prijať. A navyše to všetko je, resp. môže byť dosť drahé. Takže dôvodov proti tzv. eurovalu i pôžičke Grécku je naozaj dosť.
Hlavná kríza zažehnaná
Avšak na druhej strane je dosť dôvodov aj v prospech týchto opatrení. Prezentovať ich dnes však nie je jednoduché. Dnes totiž euro nie je bezprostredne ohrozené, v tejto chvíli nie je pod útokmi špekulantov a stále viac sa hovorí o pozvoľnom konci hospodárskej krízy. Netečie nám do topánok, nevládne už taký strach a panika, aká bola v čase, keď sa obe opatrenia zrodili. Preto je dnes oveľa jednoduchšie tváriť sa, že pôžička Grécku a „euroval“ je pridrahý nezmysel, ktorý aj tak nič nevyrieši.
Lenže to, o čom hovoria politici dnes, je už len spôsob realizácie toho, čo bolo dohodnuté v mimoriadne krízovej situácii. Dnes už taká nie je aj vďaka rozhodnosti Ficovej vlády, ktorá poverila ministra financií Jána Počiatka, aby svojim podpisom spustil pôžičkový mechanizmus, takže štáty, ktoré už odsúhlasili poskytnutie konkrétnych súm, ich mohli grécku skutočne uvoľniť. V čase najhoršieho útoku na euro sa vďaka tomu dostalo Grécko spod najväčšieho tlaku špekulantov. Okrem toho im existencia tohto mechanizmu ukázala, že euozóna vie dať dokopy dosť peňazí, aby euro uchránila. Viac, ako potrebujú špekulanti na jeho oslabovanie. To ich odradilo od ďalších pokusov oslabiť euro, ktorého hodnota do tej chvíle naozaj prudko padala.
Samozrejme, špekulanti ešte chceli vyskúšať útok cez Španielsko, Portugalsko či Írsko, takže spustili „psychologickú prípravu“. Keď im „grécka cesta“ nevyšla, masovo sa „objavili“ pochybnosti o ďalších štátoch eurozóny. Vzhľadom na plánované pôžičky bolo najaktuálnejšie Španielsko. A práve príklad Grécka ukázal, že kľúčovým faktorom je čas. V skutočnosti nebolo dôležité, či európske krajiny dajú dokopy rýchlo dosť peňazí. Dôležité bolo, či sa dokážu rýchlo – ešte pred reálnymi útokmi špekulantov, dohodnúť na mechanizme obrany eura.
Nie sme horší
Burzové a menové špekulácie sú totiž otázkou psychológie a marketingu, nie ekonomickej reality. Ak sú „trhy“ presvedčené, že je niekto slabý, alebo „fiškálne nezodpovedný“, tak z neho takého urobia, aj keby to nebola pravda. Práve na to narážal francúzsky premiér Francois Fillon, keď v polovičke júla v Tokiu upozornil, že „európska dlhová kríza neodráža slabé stránky spoločného európskeho menového systému.“ Útoky špekulantov na Grécko podľa neho „boli zbytočné“, lebo „verejné financie v EÚ nie sú horšie, než tie v USA alebo Japonsku.“
„Trhy“ na skutočnosť nereagujú, ony si ju vytvárajú, či skôr pretvárajú, aby vyhovovala ich ziskuchtivým zámerom. O nejaký „hospodársky rozvoj“ im vonkoncom nejde. Aspoň nie v prvom rade. Berú ho len ako vedľajší produkt svojej sebeckej honby za ziskom.
Stačilo napnúť svaly
Takže v momente, keď špekulanti v Grécku pohoreli a chceli sa vrhnúť na Španielsko, musela ich eurozóna urýchlene odstrašiť. Ukázať, že investície do ďalšieho útoku na euro budú vopred stratené. Najdôležitejší bol čas. Európski politici pochopili, že ak sa dohodnú rýchlo, „realita zlého Španielska“ sa ukáže ako virtuálna a v skutočnosti ich bude stáť len minimum peňazí, možno úplne nič. Každému bolo jasné, že ak by sa v tej chvíli spustili siahodlhé debaty o podobe mechanizmu – napr. o podiele jednotlivých štátov na ňom – dohodu by dosiahli až po ďalších úspešných útokoch proti euru, ktoré by sa znovu oslabilo.
Čaro týchto „trhových súbojov“ totiž spočíva v tom, že ak napnete svaly, v skutočnosti ich nemusíte použiť, lebo stačí, že protivníka zastrašíte. Preto sú dnešné výčitky Ivana Mikloša, že do mechanizmu prispievame viac než bohaté Luxembursko, falošné. Po prvé, Počiatkove ministerstvo nesúhlasilo s vyčlenením peňazí, ale len záruk za prípadné budúce pôžičky. Takto na účasť v „eurovale“ nepotrebujeme peniaze. Po druhé, dohodnuté podiely na mechanizme vychádzajú z podielov členských krajín eurozóny v Európskej centrálnej banke, ktoré I. Mikloš nikdy nekritizoval. A po tretie, prebratie už existujúceho vzorca na rozdelenie podielov umožnilo vyhnúť sa dlhočiznej hádke, lebo v čase krízy by každý našiel dôvody, prečo má jeho krajiny prispieť menej. Takže žiadny mechanizmus na odstrašenie špekulantov by nevznikol.
Euro sa začalo posilňovať
Realita, tá ozajstná, zakrátko ukázala, že obe rozhodnutia Ficovej vlády boli správne. Grécko a po ňom aj ďalšie štáty prijali tvrdé opatrenia, ktorými začali šetriť verejné zdroje a radikálne znižovať rýchlosť zadlžovania. Práve dohoda o pôžičke stanovuje Grécku prísne „domáce úlohy“, ktoré zvyšujú vládnu rozpočtovú disciplínu. Aj preto bolo do vládnej koalície neúprimné, že nepočkala na správu kontrolnej misie EÚ a MMF, o ktorej už vtedy nikto nepochyboval, že bude pozitívna.
Zvýšená disciplína európskych štátov spolu s existenciou „eurovalu“ a pôžičkového mechanizmu pre Grécko odstrašila menových špekulantov. Prepad hodnoty eura sa nielenže zastavil, ale po správach o hospodárskej realite v USA sa euro od prelomu júna a júla začalo vytrvalo posilňovať. Grécko zatiaľ vyčerpalo iba minimum z dohodnutej pôžičky a z hľadiska harmonogramu čerpá menej, než sa pôvodne počítalo. Opäť si totiž dokázalo za prijateľných podmienok požičať na trhu, požadované úroky padli na polovicu. Španielsko „euroval“ vôbec nepotrebuje. Úspešne si pred dvoma mesiacmi požičalo na trhu napriek tomu, že deň predtým mu agentúra Moody’s pohrozila znížením ratingu.
Dymová clona pred zvyšovaním daní
EÚ ako celok, i tá menová, navyše zároveň s týmito okamžitými opatreniami začala pripravovať dlhodobé, aby sa táto situácia neopakovala. Opatrenia majú prinútiť krajiny k väčšej fiškálnej disciplíne i zodpovednosti. Majú tiež vopred stanoviť jasné sankcie až po možné vylúčenie z eurozóny a mechanizmy až po riadený štátny bankrot. Ak však tieto opatrenia majú naozaj fungovať bude nevyhnutné, aby nastavili prísne pravidlá disciplíny a zodpovednosti aj pre finančné spoločnosti a špekulantov. V opačnom prípade budú na opatrenia doplácať radoví Európania a európska ekonomika, ale špekulanti sa budú naďalej nabaľovať. Skutočná reforma si vyžaduje stanoviť nové regulačné pravidlá a spravodlivejšie rozdeľovanie vytváraného bohatstva.
Okolo „eurovalu“ a pôžičky Grécku rozohrala slovenská pravica nezodpovednú a lživú populistickú propagandu. Jej cieľom je vytvoriť o Radičovej, Miklošovi, Sulíkovi a Kaníkovi falošný obraz zodpovedných politikov, ktorí myslia na radových občanov. Je to však len „delostrelecká príprava“ pred zvyšovaním daní, likvidáciou sociálnych vymožeností, znižovaním platov a obmedzovaním slobody obyčajných ľudí. Rozhodnutia Ficovej vlády síce neboli lacné, ale budú lacnejšie, než to vykresľuje pravica. A predovšetkým je dnes úplne jasné, že vďaka nim máme v peňaženkách silnú menu namiesto nehodnotných papierikov a bezcenných mincí s európskymi hviezdičkami, ktoré by nechceli ani numizmatici.
Autor je poslancom NR SR za Smer-SD
