EÚ a budúcnosť energetickej efektívnosti

„Energia“ je dnes veľkou témou. Ceny za elektrinu, benzín či vykurovanie rastú, spory o využívaní či nevyužívaní fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov sú častejšie, návrat k masívnejšiemu využívaniu jadrovej energie je reálnejší. V tejto situácii Európska únia rozhoduje o energetickej efektívnosti, ktorej vyššia miera by mohla byť výhrou pre všetkých. Energia, ktorú neminieme, nás predsa nič nestojí. Situácia sa zdá byť jednoznačná – energetická efektívnosť predstavuje výhodné riešenie mnohých problémov v energetike, ktorým dnes Európa čelí. Podľa Európskej komisie by krajiny EÚ mohli do roku 2020 ekonomicky efektívnym spôsobom dosiahnuť až 20-percentné úspory z množstva energie, ktorú únia spotrebúva v súčasnosti. Európa by si tým výrazne pomohla v otázke bezpečnosti zásobovania energiou, konkurencieschopnosti, ale aj v súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Opatrenia na dosiahnutie uvedených 20 percent úspor by pritom v rámci EÚ ušetrili asi 60 miliárd eur ročne a vytvorili by asi milión nových pracovných miest. V nových členských štátoch EÚ je potenciál úspor v porovnaní s krajinami bývalej EÚ-15 oveľa vyšší. Noví členovia únie spotrebujú na jednotku HDP asi trojnásobné množstvo energie. Len na Slovensku by zvyšovanie energetickej efektívnosti podľa WWF vytvorilo zhruba desaťtisíc nových pracovných miest. Alternatívne zdroje Šetriť (alebo neminúť) a pritom robiť zhruba to isté, sa dá prakticky všade. Väčšina elektrických spotrebičov by plnila svoju funkciu rovnako, aj keby spotrebúvala o 40 – 60 percent energie menej – taký veľký je potenciál ich možného energetického vylepšenia. Asi najväčší potenciál je však ,,ukrytý“ v budovách. V nich – v rámci EÚ – spotrebúvame až 40 percent celkovej spotreby energie. Z uvedeného množstva minieme najviac (približne 2/3) na vykurovanie a ohrev teplej vody. Ak by však boli všetky budovy tepelne izolované podľa súčasných štandardov, množstvo spotrebovanej energie by kleslo o polovicu. Ďalší významný posun k úsporám je možné dosiahnuť využívaním solárnej energie či energie z biomasy – samozrejme, len tam, kde sú pre ich zavedenie vhodné podmienky. Veľký význam z hľadiska efektívnosti má aj decentralizácia tvorby elektrickej energie spojená s využívaním obnoviteľných zdrojov. Tie sa vyznačujú nielen nízkou produkciou emisií skleníkových plynov, ale aj znižovaním strát spojených s distribúciou elektrickej energie sieťou, ktoré dosahujú hodnotu až 10 percent z celkového množstva elektriny, ktorú vyprodukujeme. Navyše, od využívania energie zo slnka, vody či biomasy nás nikto neodpojí otočením kohútika. Doprava Jedným z najvýznamnejších ,,požieračov“ energie v EÚ je doprava, kde sa spotrebuje asi tretina z celkového množstva primárnej energie. Kým emisie skleníkových plynov v krajinách EÚ-15 v období 1990 až 2002 vo všetkých ostatných sektoroch klesli, v doprave stúpli až o 22 percent. Európska asociácia výrobcov áut (ACEA) uspokojila Komisiu dobrovoľným záväzkom na zníženie emisií CO2 (novovyrobené autá majú do roku 2008 produkovať najviac 140 g oxidu uhličitého na km). V roku 2003 však boli autá len o 4 percentá efektívnejšie než desať rokov predtým. Autá vychádzajúce z výrobných hál sú totiž v priemere ťažšie, s väčším objemom motora a častejšie majú zavedenú klimatizáciu. Dobrovoľnosť záväzkov veľkých firiem, zdá sa, opäť neprinesie sľubované ovocie. Okrem záväzných cieľov pre výrobcov áut je možné v doprave dosiahnuť úspory aj podporou nákladnej železničnej dopravy a v oblasti osobnej dopravy podporou verejnej dopravy. Až budú do automobilovej dopravy postupne zahrnuté aj externé náklady, teda náklady spojené s výstavbou ciest, zdravotnými problémami zapríčinenými znečisťovaním ovzdušia a klimatickými zmenami, zdanlivá nevýhodnosť verejnej dopravy sa postupne ukáže v úplne inom svetle. Možnosť vyjadriť sa Európa môže v tomto období urobiť pre svoju energetickú budúcnosť veľmi veľa. O niekoľko mesiacov Európska komisia zverejní svoj Akčný plán energetickej efektívnosti. Ešte predtým, do 31. marca, však môžu verejné inštitúcie, súkromný sektor, mimovládne organizácie a jednotlivci pripomienkovať tzv. Zelenú knihu o energetickej efektívnosti. Verme, alebo ešte lepšie, prispejme k tomu, že sa veci posunú správnym smerom – smerom k omnoho vyššej energetickej efektívnosti. Ušetríme tým všetci. Autor pôsobí v organizácii Priatelia Zeme Slovensko