Energetická chudoba a klimatické zmeny

Vo svete ustavične narastá spotreba energie, čo má fatálny vplyv na tempo vyčerpávania zdrojov fosílnych palív. Prirodzenou reakciou na túto skutočnosť je zvyšovanie cien energií a v tejto súvislosti sa stále viac objavuje pojem energetická chudoba. Odrazom rozvojového ekonomického modelu, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív, je však aj drastické zhoršovanie stavu životného prostredia a masívne klimatické zmeny. Energetická chudoba sa často definuje ako vynakladanie viac než desať percent príjmu na udržanie teplého domova. Ako vážny sociálny problém sa po prvýkrát objavuje v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v súvislosti s rastúcimi cenami ropy. Ale aj s oslabením systémov sociálnej ochrany a prvou vlnou liberalizácie a privatizácie energetického trhu. Podľa slov Fintana Farrella, riaditeľa Európskej siete proti chudobe (EAPN) sa energetická chudoba netýka len rastúcich cien. „Mu-síme sa zaoberať troma rozhodujúcimi faktormi: zabezpečením primeraného príjmu, spravodlivou tvorbou cien a znížením spotreby prostredníctvom energetickej efektívnosti,“ vysvetľuje Farrell. Prístup k energiám – základné právo Balík energetických opatrení, ktorý v súčasnosti dokončuje Rada Európskej únie a európsky parlament, zavádza voči energetickej chudobe opatrenia. Podľa Farrella však, „kým Európska únia neuzná energiu za základné sociálne právo a nebude chrániť povinnosť univerzálneho práva na prístup k cenovo dostupným, nepretržitým a kvalitným službám verejného záujmu, hrozí, že z jej krokov sa stanú len prázdne sľuby.“ Europoslankyňa Eluned Morganová pokladá za prvý krok k znižovaniu cien energií úplnú liberalizáciu energetického trhu v Európskej únii a zlepšenie konkurencie. Je však otázne, do akej miery dokážu energetickú chudobu odstrániť len samy opatrenia liberalizovaného energetického trhu. Veď ceny energií, ktoré platia drobní spotrebitelia, sa odvodzujú od cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch. Právo na prístup k verejným službám je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, takisto ako ochrana ohrozených spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami. Európska únia by preto mala urobiť oveľa viac než doteraz, aby zabezpečila lepší prístup k informáciám, väčšiu transparentnosť, možnosť výberu či zastúpenia. Ruka v ruke s tým by malo ísť zvyšovanie vedomostí občanov o ich právach v súvislosti s ich potrebami energie. Energetickú chudobu treba definovať Eluned Morganová je presvedčená, že na zabezpečenie efektívnej konkurencie a cien dostupných pre spotrebiteľov musia národné regulačné orgány získať väčšie právomoci a zlepšiť sa musí aj spolupráca v rámci únie. „Európska únia by mala prinútiť členské štáty, aby navrhli definíciu energetickej chudoby na národných úrovniach a pripravili národné energetické akčné plány, ktoré budú zahŕňať aj opatrenia sociálnej inklúzie a energetickej efektívnosti. Komisia by mala tieto kroky monitorovať, koordinovať a zverejňovať údaje a najlepšie postupy,“ zdôraznila Eluned Morganová. Členské štáty EÚ sa k fenoménu energetickej chudoby a k jeho riešeniu stavajú rôzne. V Belgicku predstavujú ad-hoc programy záchrannú sieť pred vysokou spotrebou a cenami, pričom v zime sa poskytuje peňažná pomoc ľuďom, ktorí inak na sociálne dávky nie sú odkázaní. Vo Veľkej Británii sa viac ako pojem energetická chudoba (energy poverty) zaužíval termín palivová chudoba (fuel poverty). Človek je v rámci programu palivovej chudoby klasifikovaný ako chudobný, ak vynakladá na faktúry za energiu vynakladá desať percent mesačného príjmu. Švédsko preferuje starostlivosť o ohrozených občanov pomocou mechanizmu, ktorý funguje na úrovni samosprávy. Občania, ktorí účty za energiu platiť nedokážu, získavajú poukážku na energiu. Francúzsko sa stará o ohrozených obyvateľov prostredníctvom mechanizmu sociálnych taríf. Taliansko zabezpečuje pre občanov, ktorí majú ťažkosti splácať účty za energiu, minimálnu spotrebu. Ako sme na tom my Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky boli výdavky súkromných domácností za rok 2007 s hlavným živiteľom rodiny, ktorý je zamestnanec, za elektrinu 4 388 Sk, za plyn 3 936 Sk a za ústredné kúrenie a teplú vodu 4 742 Sk. Rodiny samostatne zárobkovo činných osôb sú na tom veľmi podobne. Najhoršie dopady má zvyšovanie cien energií na dôchodcov. Energetická chudoba sa teda dotýka najzraniteľnejšej sociálnej skupiny, naviac zasiahnutej skutočnosťou, že vzhľadom na vek a zdravotný stav nie je schopná svoju stratu vykryť z iných zdrojov. Sociologička Zuzana Kusá v tejto súvislosti upozorňuje na dáta z EU-SILC 2006, publikované na jeseň 2007. EU-SILC je kľúčové zisťovanie príjmov a životných podmienok, ktoré sa od roku 2005 robí každý rok v európskych štátoch aj na Slovensku. Energetická chudoba sa zisťuje odpoveďou na otázku, či si respondent môže, alebo nemôže dovoliť udržiavať v dome primerané teplo. Na túto otázku odpovedalo v roku 2006 záporne spolu 9,7 percenta respondentov. „Veľké rozdiely sú však medzi domácnosťami pracujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. Primerané teplo v bytoch nemôže udržiavať až 17,6 percenta domácností nezamestnaných. Treba tiež vedieť, že EU-SILC, podobne ako iné reprezentatívne zisťovania, nezahŕňa ľudí žijúcich v nedokumentovaných obydliach a dostatočne v ňom nie je zohľadnená ani rómska populácia, žijúca v osadách. Preto možno usudzovať, že podiel ľudí, trpiacich nedostatkom tepla, je na Slovensku väčší,“ hovorí Zuzana Kusá. Spotreba energie vo svete a klimatické zmeny Na prvý pohľad sú energetická chudoba a klimatické zmeny len málo súvisiace fenomény, ale nie je to tak. Energetická chudoba spolu s klimatickými zmenami má viacero spoločných príčin, medzi najvýznamnejšie z nich patrí spôsob spotreby energií v tzv. západnom svete. Štatistiky, ktoré hovoria o permanentnom svetovom náraste spotreby ropy a zemného plynu, nám preto nedávajú pozitívne signály na ďalšiu existenciu. V priamej úmere k tomu sú energetická chudoba rovnako ako z roka na rok masívnejšie klimatické zmeny. Europoslankyňa Eluned Morganová uviedla, že ak sa podniknú kroky proti klimatickým zmenám, ceny energií sa pravdepodobne zvýšia. Európska únia, ktorá si vytýčila program na boj proti klimatickým zmenám, by preto mala vyzvať členské štáty, aby zlepšili energetickú efektívnosť vo všetkých oblastiach a presadzovali tarify prospešné udržateľnosti a v ideálnom prípade aj riešeniu energetickej chudoby. Rakúsky odborník na klimatické zmeny a držiteľ alternatívnej Nobelovej ceny, ktorý dlhodobo podporuje pôvodných obyvateľov Amazónie, Johann Kandler, hovorí, že pôvodcami klimatických zmien sú predovšetkým aktivity priemyslu a poľnohospodárstva a životný štýl tzv. vyspelých štátov. Klimatické zmeny sú odrazom rozvojového ekonomického modelu, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív. „Tento fosílny model nedominuje iba v energetike a doprave, ale odvíja sa od neho aj rozvoj chemického či metalurgického priemyslu, poľnohospodárstva a vôbec celý dnešný konzumný životný štýl. S fosílnymi palivami súvisí viac než osemdesiat percent negatívnych ľudských vplyvov na klimatické zmeny,“ hovorí Johann Kandler. Dodajme, že fosílny rozvojový model prináša okrem dramatických zmien klímy a ničenia životného prostredia ešte aj iné problémy. Kto (a prečo) sedí na prameni energií Podľa Kandlera je najvyšší čas nahradiť neefektívny fosílny model za systém na báze obnoviteľných zdrojov energie. Veľa ľudí si myslí, že závislosť ekonomiky od fosílnych palív je prirodzená. V skutočnosti je táto závislosť umelým produktom konkrétnych záujmových skupín, ktorý udržiavajú pri živote a cieľavedome posilňujú najmä posledných päťdesiat rokov. „Stojí za ním predovšetkým ropný priemysel a jemu príbuzné odvetvia (najmä zbrojovky, automobilky a letecký priemysel podporované politikmi a ich organizáciami závislými od príjmov z tohto priemyslu a financované bankovým sektorom,“ vysvetľuje Johann Kandler. Spotreba energie z fosílnych palív vo svete však stále rastie a jej rozdelenie je maximálne nespravodlivé: sedemdesiat percent všetkej vyrobenej energie spotrebuje iba dvadsaťpäť percent populácie sveta. Hlavnými spotrebiteľmi sú predovšetkým tzv. vyspelé štáty, kým chudobné krajiny majú prístup k energiám obmedzený a takmer dve miliardy ľudí k nej nemajú nijaký prístup. Navyše má nenásytnosť „vyspelého“ sveta rozhodujúci vplyv na zhoršujúce sa klimatické zmeny. Tie sa prejavujú všade, najmenej však v Európe a najviac v tzv. rozvojových krajinách. V súvislosti s klimatickými zmenami je práve to ozajstná nespravodlivosť, pretože nimi opäť trpia tí najslabší a najzraniteľnejší. Užitočná globalizácia, ktorá sa – nedeje Ľudia, ktorá trpia energetickou chudobou, sú však aj v najbohatších oblastiach sveta – v USA aj v Európskej únii. Je preto paradoxné, že sa robí presný opak toho, čo je potrebné – vlády stále investujú do výstavby ropovodov a diaľnic a do podpory fosílnych palív. Skutočným riešením by pritom bolo, keby sa vlády najbohatších a politicky najmocnejších krajín, vrátane členských štátov EÚ, ale aj národné vlády (slovenskú nevynímajúc) rozhodli podniknúť kroky, ktoré povedú k zmene globálnej situácie a budú znamenať reálnu pomoc chudobným ľuďom v rámci jednotlivých krajín. Podpora obnoviteľných zdrojov energie, energetická efektívnosť, verejné dotácie do zatepľovania, solárne panely na ohrev teplej úžitkovej vody… Spôsobov, ako zvrátiť rastúcu energetickú chudobu i zhoršujúce sa klimatické zmeny, je veľa. Bohužiaľ, nič sa v tejto oblasti nedeje. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie dnes predstavuje iba 3,4 percenta a obnoviteľné zdroje energie sú pritom známe vyše sto rokov. Žiaľ, hoci sú najschodnejšou cestou k energetickej sebestačnosti chudobných regiónov aj uvážlivej trvalej udržateľnosti celého, a teda aj „vyspelého“ sveta, ich podpora je slabá. Autorka je mediálna koordinátorka organizácie Priatelia Zeme