Prinášame siedmu časť encyklopédie pracovníkov Slobodného slovenského vysielača. Väčšina z nich po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho! Pozri: Fedor Mikovič: Spod Jelenskej skaly sa ozývalo: Mor ho!
Zabíjačka v Richtárovej. Foto: Ján Lukášik / rozhlasaci.sk
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť
Obsahuje úvod a encyklopedické heslá: Andrašovan, Tibor; Bagar, Andrej; Balaďa, Ján.
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača II. časť
Heslá: Boor, Ján; Brucháč, Dušan; Bulla Eduard; Cikker, Ján.
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača III. časť
Heslá: Dillnberger, Karol; Dlouhý, Karol; Dudáš, Milan; Ďurička, Ivan.
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača IV. časť
Heslá: Guldán, Augustín; Hadraba, Ján; Hollý, Anton; Horváth, Július.
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača V. časť
Heslá: Hronec, Pavel; Chovan, Július; Ikrényi, Imrich; Karvaš, Peter.
Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača VI. časť
Heslá: Kováč, Ctibor; Kulíšek, Dalibor; Laciak, Ondrej; Lukášik, Ján.
+ + +
MEDVECKÁ, Mária, aj Marka – operná speváčka, členka Slobodného slovenského vysielača (21. 2. 1916 Nová Baňa, okr. Žarnovica – 19. 6. 1990 Bratislava).
Absolvovala štúdium spevu na Konzervatóriu v Prahe (1940) a externe vyštudovala hudobnú vedu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1950).
Zúčastnila sa Slovenského národného povstania, pracovala ako ošetrovateľka Červeného kríža a zároveň bola členka povstaleckého Slovenského slobodného vysielača v Banskej Bystrici (1944).
Bola sólistkou Opery Slovenského národného divadla (1940 – 1952), z politických dôvodov prepustená.
Potom pôsobila ako učiteľka spevu na Konzervatóriu v Bratislave (1952 – 1974). Jej žiakmi boli Edita Gruberová, Štefan Babjak, Alžbeta Mrázová, Mária Schweighoferová, Arnold Judt a i.
+ + +
MIKLEŠ, Ján – hlásateľ, pedagóg (18. 7. 1911 Zvolen – 17. 1. 1997 Banská Bystrica).
Absolvoval štúdium filozofie, latinčiny a gréčtiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1936), PhDr. (1947), docent (1962), CSc. (1966), prof. (1969).
Po ukončení vysokoškolských štúdií bol stredoškolským profesorom v Prešove (1936 – 1939), v Banskej Bystrici (1939 – 1943), odkiaľ bol z politických dôvodov preložený na gymnázium do Brezna.
Počas Slovenského národného povstania bol pracovníkom Slobodného slovenského vysielača a ako poručík v zálohe mal na starosti vysielanie pre vojakov a partizánov, zároveň bol zakladateľom a redaktorom časopisu Bojovník.
Po skončení druhej svetovej vojny bol stredoškolský profesor a krajský inšpektor v Banskej Bystrici (1945 – 1957), potom vysokoškolský pedagóg na Vyššej pedagogickej škole, neskôr Pedagogického inštitútu, od roku 1964 Pedagogickej školy. Bol vedúci katedry pedagogiky a psychológie. V čase normalizácie z politických dôvodov bol preradený do Ústavu regionálnych dejín, mal zákaz publikovať a v roku 1973 musel opustiť aj Pedagogickú fakultu.
Bol významný pedagóg, venoval sa dejinám filozofie, školstva, pedagogiky, učiteľstva a komeniológii. Autor monografií, štúdií, odborných článkov.
BIBLIOGRAFIA:
HRONCOVÁ, Jolana: Za prof. PhDr. Jánom Miklešom, CSc. — Pedagogická revue – roč. 49, č. 3 – 4 (1997), s. 173 – 174.
ČUMA, Andrej, PODHÁJECKÁ, Mária – Vedecko-pedagogický profil Jaromíra Červenku a Jána Mikleša. Prešovské evanjelické kolégium, jeho miesto a význam v kultúrnych dejinách Strednej Európy – Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, 1997, s. 181 – 188.
MARTULIAK, Pavol — Prof. PhDr. Ján Mikleš, CSc., pedagóg, filozof, historik. Acta historica Neosoliensia: vedecký časopis pre historické vedy – Banská Bystrica: BELIANUM, 2014 – roč. 17, č. 1 – 2 (2014), s. 329 – 334.
+ + +
OKTAVEC, František – hlásateľ, literárny a divadelný kritik, prekladateľ (29. 12. 1917 Vrútky – 1. 8. 2009 Martin).
Syn OKTAVEC, Vladimír – herec (1951).
Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1940), PhDr. (1948).
Počas Slovenského národného povstania hlásateľ Slobodného slovenského vysielača (1944).
Po vojne bol tlačovým referentom Ministerstva národnej obrany v Prahe (1945 – 1948), vedeckým pracovníkom a dočasným riaditeľom Ústavu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici (1948 – 1951), dramaturg Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1949 – 1951), šéfredaktor periodík Matice slovenskej v Martine (1951 – 1953) a vydavateľstva Osveta v Martine (1953 – 1958).
V súvislosti s procesom proti slovenským encyklopedistom Hirner a spol. zatknutý (1958) a v následnom zmanipulovanom politickom procese odsúdený na 7 rokov väznenia. Prepustený koncom roku 1963.
Potom pôsobil ako pedagóg na Strednej ekonomickej škole v Martine (1964 – 1978) a od roku 1979 bol vydavateľský pracovník Matice slovenskej.
Prekladal divadelné hry – L. Hellmanová: Líštičky (1950), L. Rachmanov: Profesor Poležajev (1951), N. G. Černyševskij: Kto si čo navarí (1954), B. Brecht: Pušky pani Carrarovej, V. Katajev: Kvadratúra kruhu (obe 1958), uverejňoval literárne a divadelné kritiky v časopisoch (Slovenské pohľady, Kultúrny život, Divadlo).
O nezákonnom procese so slovenskými encyklopedistami hovoril v rozhlasovom dokumente Jána Čomaja Balada o encyklopédii (2001).
BIBLIOGRAFIA:
OKTAVEC, František: Justičná schizofrénia. Slovenské národné noviny – č. 2 (1990), s. 16.
+ + +
Foto: Wikipedia.org
Prídavok, Anton – redaktor, riaditeľ, spisovateľ (28. 5. 1904 Kežmarok – 12. 5. 1945 Ružomberok).
Brat PRÍDAVOK, Peter – politik, novinár, vedúci Slovenskej sekcie BBC (1902 – 1966), manželka PRÍDAVKOVÁ, Mária, rod. HÁJKOVÁ – rozhlasová pracovníčka (1904).
Zmaturoval na učiteľskom ústave v Prešove (1922).
Najprv učiteľ v Nových Zámkoch (1922) a v Košiciach (1923 – 1927), potom bol oblastným tajomníkom literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy (1927 – 1932).
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1932 – 1945, z toho tajomník a redaktor v Košiciach (1932 – 1938) a riaditeľ v Prešove (1938 – 1944). Tu po obsadení Košíc Maďarmi vybudoval rozhlasové štúdio. Aktívne sa zapojil do príprav Slovenského národného povstania – do Banskej Bystrice dal tajne premiestniť prenosovú aparatúru a rozsiahly literárny a hudobný archív. V januári 1945 ho zatklo gestapo. Vyslobodila ho partizánska jednotka majora Petrova, ťažko chorého ho previezli do nemocnice v Ružomberku, kde krátko po oslobodení umrel.
V košickom a neskôr v prešovskom štúdiu režíroval vyše 200 dramatických relácií. Písal črty, rozprávky, literárne pásma. Je autorom rozhlasovej hry Kríž nad Nitrou (1940). Pre rozhlasové vysielanie upravoval divadelné hry (I. Stodola: Bačova žena, 1935; J. W. Goethe: Ifigénia na Tauride, 1941; J. B. Molière: Scapinove šibalstvá, 1941; W. Shakespeare: Kupec benátsky, 1942) a zdramatizoval prózy významných spisovateľov (B. Prus: Kolovrátok, 1934; A. Kuprin: Sulamit, 1936; A. P. Čechov: Konské priezvisko,1939). Autor početných zábavno-poučných scénok o Baďurovi, v ktorých vytvoril hlavnú postavu (Baďura a rádio, 1930).
Knižne debutoval zbierkou básní Vrásky času (1926), ďalej napísal knihy poézie Do videnia! (1940), Valaška a dukáty (1942), Kľúč od srdca (1943), Podobizne (1943), Duch a zbraň (1944) a posmrtne mu vyšla zbierka básní Svitá (1945). Napísal romány Rozbité ministerstvo (1928), Svitanie na východe (1928), Lámané drieky (1938), Takí a onakí (1947). Je autorom historickej divadelnej hry Pribina (1941).
Často publikoval v časopisoch Slovenská reč, Slovenské pohľady.
Dostal štátnu cenu in memoriam za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji (1947).
BIBLIOGRAFIA:
SMATANA, Pavel Peter: Rozhlasové a divadelné aktivity Antona Prídavka. Prešovské noviny — roč. 36, č. 83, 23. 11. 1993, s. 3.
BILÝ, Marián: Prešovský rozhlas a jeho význam pri popularizovaní literatúry na východnom Slovensku v období druhej svetovej vojny. Pamiatke Antona Prídavka (1904 — 1945) pri stom výročí jeho narodenia). Studia philologica. Annus XII. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, 2004, s. 32 – 40.
MINÁRIK, Marián: Storočnica Andreja Prídavku. Slovenská reč – roč. 69, č. 4 (2004), s. 232 – 236.
RAPOŠOVÁ, Mária: Ako a prečo umieral Anton Prídavok. Slovenské národné noviny – roč. 16 (20), č. 10 (2005), s. 8.
