Jednou z kľúčových otázok pri debate o návrhu štátneho rozpočtu bude rýchlosť znižovania jeho schodku v najbližších rokoch. Parlamentná opozícia bude žiadať rýchlejšiu konsolidáciu a predbežne ju už podporil i guvernér národnej banky. Lenže európski ministri financií minulý týždeň navrhli scenár, ktorý je ešte pomalší, než aktuálne plány slovenskej vlády.
Podľa záverov luxemburskej schôdzky ministrov financií sa slovenská vláda príliš ponáhľa pri znižovaní deficitu verejných financií. Dokonca aj Brusel nám podľa všetkého navrhne plán pomalšieho znižovania deficitu.
Kríza ako W
Ministri financií totiž vyjadrili obavy o udržateľnosť terajších očakávaní o konci krízy. Po rokovaniach ekonomicky najvyspelejších krajín to je druhé varovanie, že obnova ekonomického rastu nepríde tak rýchlo, ako by si to politici (najmä v predvolebnom období) želali. A tiež je to varovanie, že opätovný rast nebude možný bez ďalších vládnych stimulov. Samozrejme, vlády by sa pri investíciách z verejných zdrojov mali správať maximálne obozretne, aby z nich mala osoh celá ekonomika, nielen „vyvolený“ rezort, či podnik(y). Takéto mrhanie bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dopad iba na príjmy niektorých podnikov (a ich majiteľov), ale celkový pozitívny efekt to neprinesie, pre štát a spoločnosť to bude (ďalšia) čistá strata.
Európski ministri financií však nie sú presvedčení, že už nastal čas, aby vlády prestali do ekonomiky (rozumne) investovať. V Luxemburgu jasne zaznelo, že mnohé členské štáty Európskej únie ešte stále zvyšujú svoje zadlženie ďalšou masívnou podporou ekonomiky finančnými injekciami. Stále totiž nemáme k dispozícii dostatok dôveryhodných ekonomických údajov, ktoré by preukazovali, že už môžeme očakávať hospodársky rast v Európe aj bez vládnej podpory. Skôr je pravdepodobné, že terajšia kríza bude mať priebeh tvaru písmena W – po miernom raste príde ešte jeden silný pokles a až potom sa začne ekonomika dlhodobo zotavovať.
Napríklad viaceré automobilky sa netaja, že začiatkom roka sa budú musieť opäť vrátiť k nejakej forme „núdzového režimu“. Podobne to vyzerá aj v iných oblastiach strojárstva. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa zmieta v hlbokej odbytovej kríze. Je nemysliteľné, že by bol návrat krízových javov zvládnuteľný bez masívnej angažovanosti sa vlád v ekonomike.
Liberálny populizmus…
Netrpezlivo sa preto bude čakať na prognózu ekonomického vývoja z dielne EK, ktorá bude zverejnená 3. novembra a vôbec po prvýkrát v histórii sa bude týkať nielen najbližšieho, ale aj ďalších dvoch rokov. Ak prognóza potvrdí, že nový hospodársky rast bude udržateľný aj bez silnej vládnej podpory, mala by sa začať konsolidácia verejných financií v členských štátoch EÚ od roku 2011. Slovensko pravdepodobne dostane podmienku „stlačiť“ deficit na 3 % HDP v roku 2013.
To však zaostáva za plánom našej vlády, ktorý je na Slovensku predmetom kritiky za pomalú konsolidáciu! Pritom zatiaľ čo maastrichtské pravidlá ukladajú znižovať schodok o 0,5 % HDP ročne, minister Počiatek naplánoval už na budúci rok zníženie schodku o 0,8 %. A na 3 % by sme mali byť už v roku 2012, nie až o rok neskôr.
Preto je neuveriteľné, že opozícia, podporovaná ideologickými kváziodborníkmi požaduje rýchlejšie znižovanie schodku, čo odporuje zdravému rozumu i odporúčaniam európskych ministrov financií. Ešte prekvapujúcejšie je, že sa k nej pridal guvernér NBS Ivan Šramko. Je to samoúčelný populizmus ľudí, ktorí na svojich príjmoch (z verejných zdrojov) krízu nijako nepocítili.
… a liberálny dlh
Hrubozrnosť tohto populizmu podčiarkuje fakt, že všetci vedia, že vyše 1 % schodku spôsobuje diera v dôchodkovom systéme kvôli tzv. II. pilieru. Ak by sme druhý pilier nemali, už v tomto roku by klesol deficit na zhruba 5 % HDP a budúci rok mohol byť tesne nad 4 percentá. Maastrichtské kritériá by sme tak dokázali splniť v roku, kedy ostatní ešte len začnú schodky znižovať.
Život na dlh sa dlho vydržať nedá, ale práve v tejto situácii znižovať sociálne dávky, pomoc nezamestnaným a chudobným, dôchodky či investície do školstva a zdravotníctva, znamená hodiť cez palubu obyčajných ľudí. Ak neoliberálov trápi dlh, mali by začať splácať ten, ktorý sami majú voči spoločnosti tým, že súčasná kríza je výsledkom práve ich politiky.
Autor je ekonomický novinár
