Dzurinda žiada viac solidarity

Pán premiér, dojali ste ma. K slzám. Svojou starosťou o dobro chudobných sa nezmazateľne zapisujete medzi osobnosti bojujúce za sociálnu spravodlivosť. Ale dávajte si pozor – hrozí vám nehanebné zneužitie mena. Minule som si prečítal list, ktorý ste písali so svojím maďarským, poľským a českým kolegom britskému premiérovi Tonymu Blairovi. Viem si predstaviť, ako Vás rozhorčil jeho nápad škrtať európsky rozpočet na úkor peňazí, ktoré majú ísť práve nám. Úplne s vami súhlasím… Pán premiér, ako by ste mi v liste z duše hovorili: „Kde má Európa väčšie možnosti na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti než v riešení sociálnych a regionálnych rozdielov prostredníctvom politiky súdržnosti?“ Dlhodobá ekonomická výhodnosť európskej integrácie sa, ako to správne naznačujete, skrýva v dynamickom a vnútorne kohéznom trhu. Sociálne a regionálne nerovnosti, ktoré v EÚ dnes existujú, brzdia úniu naplno využívať jej ekonomický potenciál. A to už ani nehovorím o politickej a sociálnej nestabilite, ktoré so sebou prinášajú. Ak sa pôvodná európska pätnástka rozhodla na seba vziať určitú zodpovednosť rozšírením Európskej únie (bezpochyby to nebola len obrovská charitatívna akcia, ale urobili to aj vo vlastnom záujme – európska integrácia predsa nie je hrou s nulovým súčtom), potom nemajú od tohto záväzku „odskakovať“. Proces integrácie desiatich nových krajín neskončil 1. mája 2004 a na jeho úspešné zavŕšenie je potrebných dosť zdrojov. Presne ako hovoríte: „Vynakladanie zdrojov EÚ v nových členských štátoch na modernizáciu infraštruktúry, posilnenie inovácií a ľudského kapitálu rieši túto výzvu, ktorá je pre EÚ na začiatku 21. storočia jednou z najväčších.“ Teší ma vaše uvedomelé európanstvo. Teší ma, že si myslíte, že „zásada solidarity má i naďalej zostať základným pilierom Európskej únie.“ Určite teda chápete, že táto „solidarita“ nemá byť len ad hoc využívaným nástrojom na liečenie vlastného zlého svedomia. Je racionálnou zásadou systematicky uplatňovanej politiky kohézie – pomáhania „slabším“ v prospech „celku“. … a varujem Vás… Pán premiér, keďže som vo vás našiel takého ideovo spriazneného človeka, musím vás na niečo upozorniť. Niekto úplne nehanebne zneužíva Vaše meno. Na istom „Slovensku“ (zvláštna zhoda okolností, že ste pod listom podpísaný ako „premiér Slovenskej republiky“…) robí vláda premiéra Mikuláša Dzurindu (predstavte si tú drzosť!) politiku, z ktorej by Vám asi vlasy dupkom vstávali. Kdeže solidarita… Aké vyrovnávanie sociálnych a regionálnych rozdielov v mene konkurencieschopnosti… Tam na to idú úplne inak. Výsledky ich politiky (oni ju nazývajú „reformami“) by vás zhrozili – regionálne i sociálne rozdiely trvalo rastú. Hoci údajný priemery plat stúpa, rastie počet ľudí spadajúcich do pásma chudoby. Nie je potrebná vysoká matematika, aby si človek dokázal spočítať, že to znamená rastúce rozdiely v príjmoch. Zatiaľ čo niektoré regióny očividne veľmi dobre prosperujú (hlavne istá „Bratislava“), v iných, povedané miestnym slangom, „skapal pes“. Najviac by Vás určite nahnevalo, že to všetko robia pod pláštikom „zvyšovania konkurencieschopnosti“. Proti tomu je aj Tony Blair s jeho „nesolidárnym“ európskym rozpočtom úplný amatér. Lebo jeden nikdy nevie Pán premiér, pozrite sa prosím na toto hnusné zneužívanie Vášho mena. Jeden nikdy nevie – mohli by vás upodozrievať, že ste jedna a tá istá osoba trpiaca politickou schizofréniou. Bola by to skutočne komická predstava: na ľavom pleci sedí malý európsky Mikuláš a do uška vám šepká „solidarita, slabým treba pomáhať…“. Na pravom pleci sedí malý slovenský Mikuláš a šepká „víťaz berie všetko, svet patrí úspešným…“ Keď sa dá, prikývnete napravo, keď sa nedá inak, zasa naľavo. Však to nie je tak? Lebo, jeden nikdy nevie…