Dzurinda žiada hlavu šéfa NBÚ

Revolúcia požiera svoje deti. Tento výrok považujú klasici za jedno zo základných pravidiel výrazných zmien v spoločnosti, ktorého pravdivosť osvedčili krvavé dejiny ľudstva. Zdá sa, že toto pravidlo platí aj na súčasnej slovenskej politickej scéne. Premiér Mikuláš Dzurinda sa rozhodol zoťať jedného revolucionára, ktorý chcel zmeniť pomery v Slovenskej informačnej službe. Ide o Jána Mojžiša, ktorého Národný bezpečnostný úrad rozhoduje o personálnom zložení silových ministerstiev – obrany, vnútra. Rovnako o bezpečnostných previerkach pre spoločnosti, ktoré sa usilujú získať často miliardové štátne objednávky. A to nie je maličkosť, pričom súdy môžu preskúmať len postup Mojžišovho úradu, samotné dôvody nie. Kto je kto? Mojžiš si ako mladý kresťanský aktivista vybicykloval miesto v tajnej službe. Napriek tomu, že nebol ani na základnej vojenskej službe a o tajnej službe mohol tak čítať v knihách od Borovičku, posunuli ho rovno na post šéfa analytiky. Od začiatku mal smolu, lebo bývalý šéf SIS Ivan Lexa ho ako poslanec hneď prezradil a celý národ vedel, kde a čo vlastne robí. Postupne však nadväzoval známosti v brandži. Spriatelil sa okrem iného s istým vysokopostaveným policajným dôstojníkom a vplyvným advokátom. NBÚ sa podarilo odstrániť istú skupinu policajných dôstojníkov, ktorí boli pri moci počas posledného šéfovania Ladislava Pittnera v rezorte vnútra. Mnohí z nich naozaj nemali v policajných radoch čo robiť. Rovnako však prenikli isté náznaky, že práve NBÚ zahatil návrat bývalého šéfa slovenských vyšetrovateľov Jaroslava Ivora na post policajného riaditeľa. Ten bol v odborných kruhoch a medzi policajtmi hodnotený veľmi kladne ako človek s pevnými morálnymi zásadami. To by však nemuselo teoreticky hrať do karát istým policajným dôstojníkom, ktorí ťahajú na vnútre nitky a ich ruky napriek svätožiare na hlave nie sú celkom čisté. Súčasnému ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi v správny čas prinesú správne obvinenie, prípadne rozložené bratislavské podsvetie. Podobným vyhláseniam už verí na Slovensku hádam len lôžkový pacient na psychiatrickej klinike, kde, mimochodom, istý čas pobudol prokurátor v minulosti dozorujúci prípady, ktoré Palko označil ako akt štátneho terorizmu. Prečo zaťažujú verejnosť? Takže v tomto, radovému občanovi nič nehovoriacom chaose, existujú rôzne skupiny osôb s rovnakými záujmami a v hre sú veľké peniaze a, samozrejme, moc. Vzťahy medzi SIS, keď na jej čele stál Vladimír Mitro, a Mojžišovým úradom boli viac ako chladné. Na verejnosti bolo všetko v poriadku. Lenže keď na Slovensko pricestoval dopisovateľ prestížneho anglického magazínu Jane´s Intelligence Digest redaktor Komínek, ktorý sa zaoberá tajnými službami, začala ho SIS údajne monitorovať. To nie je celkom normálny stav. Preto sa stretol oficiálne s Mojžišom na pôde NBÚ. Následne pokračovala séria šokujúcich článkov o praktikách Mitrovej tajnej služby. Spoločne s kauzou nelegálnych odpočúvaní podpredsedu parlamentu Pavla Ruska a novinára prispela k Mitrovej abdikácii na post riaditeľa SIS. Podľa Mitra však práve Mojžiš mal údajne stáť za diskreditačnou kampaňou voči SIS. Do zamotanej spleti konšpirácií vplával aj premiér Dzurinda so svojou protištátnou skupinkou. Pred prokurátorom podľa médií mal uviesť dve konkrétne mená – jeden z nich bol údajne J. Mojžiš. Šéf NBÚ sa však len tak ľahko nevzdal. Hneď sa stretol, akože náhodne, s anglickým a americkým veľvyslancom. Obaja veľvyslanci však hovorili iba v hádankách a jednoznačne Mojžiša na rozdiel od prezidenta Schustera nepodporili. Mojžiš rovnako stihol na odbore svojho známeho vyšetrovateľa vypovedať ku kauze kšeftovania s prepismi odpočúvaní telefonátov na pôde tajnej služby. Podľa dôveryhodného zdroja údajne poriadne „namočil“ Mitra, bývalého šéfa kontrarozviedky Petra Tótha, expríslušníka SIS pod krycím menom Urban a Igora Cibulu, ktorý je dlhšie mimo službu. Dá sa očakávať ich trestné stíhanie práve týmto špeciálnym odborom. Mojžišove dni v NBÚ sú zrátané Premiér podľa médií začal lobovať už dávnejšie. Dnes sa už zdá, že Mojžišove dni vo funkcii, a teda aj jeho kariéra v štátnych službách, sú zrátané. Zrejme už má dobre spočítanú politickú podporu svojich koaličných partnerov a ako železničiar ešte nezabudol počítať hlasy. V opačnom prípade, ak Mojžiš zotrvá, znamenalo by to, že NBÚ je viac ako premiér. Aj teraz však ide o revolúciu, a tak možno istý denník alebo týždenník prinesie v krátkom čase pre intelektuálov informácie o úzkom prepojení politiky s biznisom. A opäť by platila stará zásada, že revolúcia požiera svoje deti. Žiaľ, tá v tajných službách a v radoch polície mala prísť už dávno. Pre štát je oveľa osožnejšie, keď sa kompetentní nezaoberajú mocenskými záujmami a intrigami na udržanie sa na štátnych postoch, ale konajú v záujme verejnosti, napríklad dostatočne a vierohodne vyšetria prípady skutočných mafiánskych bosov a bielych golierov a nielen trhových podvodníčkov a zlodejov. To by však nesmeli mať strach zo svojej nedávnej minulosti, keď sa zrejme držali hesla účel svätí prostriedky.